Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-57-2017.pdf
PDF · 140.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a prísediacich Zuzany Šaršaňovej a Jozefa Paulíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. augusta 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X) C. P., F.. X. X. XXXX v Krompachoch, okres Spišská Nová Ves, trvale bytom S., okres Gelnica, bez zamestnania, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS Košice, X) F. H., F.. XX. XX. XXXX v Gelnici, okres Gelnica, trvale bytom S., okres Gelnica, bez zamestnania, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS Košice,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
v bode 1) - obžalovaní C. P. I. F. H. dňa 9. decembra 2016 v čase okolo 22.00 hod. v S. pri pohostinstve s popisným č. XX po tom, čo poškodenej E. E.Ň. ponúkli napiť sa alkoholu a požadovali od nej pohlavný styk, čo odmietla, proti jej vôli ju spoločne odtiahli ťahaním za ruky k vedľa stojacemu kostolu, kde následne ju udierali päsťami do tváre a napriek jej nesúhlasu a držiac jej ruky ju obnažili na dolnej časti tela a chytali v rozkroku v oblasti prirodzenia, pričom od nej požadovali orálny styk a prikladali svoje pohlavné údy k jej ústam a keďže neustále sa snažila vymaniť, tak ju opakovane udierali rukami do hlavy a potom odišli preč, čím jej spôsobili zranenia, a to mnohopočetné pomliaždeniny na tvári vpravo aj vľavo s výraznými krvnými podliatinami, tržnú ranu vo vnútornom očnom kútiku vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždeniny na chrbte v jeho hornej časti s krvnými podliatinami, pomliaždenie driekovej oblasti s krvnou podliatinou, pomliaždeniny na oboch kolenách s krvnými podliatinami a odreninami, pomliaždeniny na prstoch oboch nôh s krvnými podliatinami a odreninami, podchladenie ľahkého stupňa, čím jej tak spôsobili ľahké zranenia s dobou liečenia 14 dní,
v bode 2) - obžalovaní C. P. I. F. H. následne dňa 9. decembra 2016 v čase okolo 23.50 hod. na miestnej komunikácii v S., v blízkosti objektu hasičskej zbrojnice, F. H. chytil poškodeného C. J. rukami za odev a C. P. ho stiahol od chrbta za odev dozadu na zem, kde následne poškodeného obaja začali opakovane kopať a udierať päsťami rúk do oblasti hlavy a chrbta, pričom najmenej jeden úder do oblasti temena hlavy vľavo uskutočnil F. H. boxerom nasadeným na pravej ruke, čím spôsobili poškodenému mnohopočetné pomliaždeniny a odreniny na hlave v temennej oblasti vľavo, spánkovej oblasti vľavo, na tvári vľavo, na čele a nose vpravo, pomliaždeniny na chrbte oboch rúk a zápästiach oboch rúk, pomliaždenie hrudnej steny vľavo a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého ramenného kĺbu a ľavého ramena, čím spôsobili zranenia ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosti 10 dní,
t e d a
v bode 1) - obžalovaní C. P. I. F. H.
spoločným konaním násilím donútili iného k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám,
v bode 2) - obžalovaní C. P. I. F. H.
spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
v bode 1) a 2) - obžalovaní C. P. I. F. H.
pokračovacím spoločným konaním na mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky dopustili výtržnosti tým, že napadli iného, a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l i
v bode 1) - obžalovaní C. P. I. F. H.
v spolupáchateľstve zločin sexuálne násilie podľa § 20 Tr. zákona, § 200 ods. 1 Tr. zákona,
v bode 2) - obžalovaní C. P. I. F. H. v spolupáchateľstve prečin ublíženie na zdraví podľa § 20 Tr. zákona, § 156 ods. 1 Tr. zákona,
v bode 1) a 2) - obžalovaní C. P. I. F. H. v spolupáchateľstve prečin výtržníctvo podľa § 20 Tr. zákona § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, a za to
s a o d s u d z u j ú
Obžalovaný C. P.:
Podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona a § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu ukladá trest prepadnutia veci - 1 ks kovový boxer čiernej farby.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Obžalovaný F. H.:
Podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona a § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona sú obaja obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenej E. E.P., S.. P., F.. XX. X. XXXX v Richnave, okres Gelnica, bytom S. Č.. XXX, okres Gelnica, škodu z titulu bolestného za 145 bodov vo výške 2.561,- €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces poškodenú E. E., S.. P., F.. XX. X. XXXX v Richnave, okres Gelnica, bytom S. Č.. XXX, okres Gelnica.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvinených C. P. I. F. H. pre skutky v bodoch 1) a 2) výroku tohto rozsudku a trestné činy uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaní C. P. I. F. H. na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo skutku v bode 2) a obžalovaný F. H. vyhlásil, že je vinný zo skutku v bode 1).
Vzhľadom na toto vyhlásenie súd obžalovaným položil otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, na ktoré odpovedali slovom „áno“.
Po vyjadrení procesných strán, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo skutkov, ohľadne ktorých odpovedali na položené otázky v zmysle zákona, súd rozhodol uznesením tak, že prijal vyhlásenie obžalovaných C. P. I. F. H., že sú vinní zo skutku v bode 2) obžaloby a obžalovaný F. H. zo skutku v bode 1) obžaloby s tým, že dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému F. H. sa vykoná iba do výroku o treste a ochrannom opatrení a u obžalovaného C. P. vo vzťahu k nepriznanému skutku v bode 1) obžaloby.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine, súd rozhodol, že obžalovaní C. P. I. F. H. sú vinní zo skutku v bode 2) rozsudku a obžalovaný F. H. je vinný aj zo skutku v bode 1) rozsudku.
Súd vypočul obžalovaného C. P. vo vzťahu k nepriznanému skutku v bode 1). Obžalovaný C. P. vo výpovedi spáchanie skutku poprel v celom rozsahu. Uviedol, že spoločne s F. H. v inkriminovanom čase si kúpili v miestnom pohostinstve pol litra pálenky, ktorú pili pred pohostinstvom. Už predtým vypil víno u F. H., ale opitý nebol. Keď zakúpili pálenku, pred krčmou bola poškodená E. E.. Obžalovaný F. H. mu povedal, aby išiel preč, zatiaľ čo on s poškodenou odišiel smerom ku kostolu. Videl ich iba vtedy, keď prechádzali okolo krčmy, potom už počul iba kričanie o pomoc, išlo o ženský hlas. Keď prišiel za nimi, videl, že poškodená ležala na zemi v bezvedomí, na nej sedel F. H., ktorý ju bil päsťami po hlave. Vtedy F. H., ktorý ešte do neho skákal do bitky, odtiahol preč a následne obaja odišli. Pred pohostinstvom poškodenú núkali alkoholom, napila sa aj pálenky. Obžalovaný poprel, že by poškodenú vyzliekal, obchytával, dával jej do úst pohlavný úd a tiež, že by ju bol bil. Poprel aj to, že by od nej požadovali pohlavný styk. Ohľadne F. H. uviedol, že nevidel, že by mal nejaké sexuálne správanie voči poškodenej.
Na návrh prokurátora boli prečítané zápisnice z výpovedí obvineného z prípravného konania, keďže boli zistené podstatné rozpory.
Pri výsluchu dňa 11. 12. 2016 obvinený uviedol, že pred pohostinstvom poškodenú F. H. ponúkol alkoholom, a keď sa napila, spadla jej z ruky fľaška, ktorá sa rozbila. F. H. mu vtedy povedal, aby ju zobrali ku kostolu, a preto ju chytili za ruky, on sám za jednu a F. H. za druhú, ťahali ju ku kostolu, pretože s nimi dobrovoľne ísť nechcela. Ťahali ju tak, že nohami šúchala po zemi. Keď prišli ku kostolu, položili ju na trávu, ležala na chrbte, bola opitá. F. H. ju začal vyzliekať, a keďže sa vyzliekaniu bránila, tak ju obchytil rukami okolo pása aj s jej rukami a priľahli ju, následne F. H. jej stiahol nohavice dole, silonky, aj gate a začal ju obchytávať v rozkroku rukami. Potom sa vymenili a on sám ju obchytával v rozkroku a držal. Keď chcela kričať, F. H. jej zakrýval rukou ústa, pričom on ju zopárkrát udrel päsťou do hlavy. F. H. sa rozopol, vytiahol svoj pohlavný úd a chcel jej ho dať do úst, kľakol si nad ňu a snažil sa jej ho vložiť do úst. Keďže mykala hlavou, chcela kričať, párkrát ju udrel päsťou do hlavy, aby prestala. F. H. chcel, aby mu podal boxer, s ktorým by ju udieral, ale tento mu nedal. Obžalovaný ďalej uviedol, že nevidel, že by obžalovaný F. H. jej bol dal pohlavný úd do úst, hoci si na ňu ľahol a vyzeralo to, že
mal s ňou súlož. Následne odtiahol F. H. preč tak, že ho chytil rukami za bundu, následne odišli preč. Ďalej uviedol, že aj on sám chcel dať pohlavný úd poškodenej do úst, avšak F. H. ho k tomu nepustil, povedal mu, že mu ho odhryzne.
Vo výpovedi dňa 19. 1. 2017 obžalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by chcel dať pohlavný úd poškodenej do úst, čo uviedol v predošlom výsluchu, keďže vyšetrovateľ mu povedal, že má niečo povedať aj na seba, nielen na F. H.. Poškodenú ani neudrel a v predošlom výsluchu to povedal iba z dôvodu stresu a strachu. Ďalej uviedol, že na svojej predošlej výpovedi trvá a nechce ju zmeniť.
Vo výpovedi dňa 24. 3. 2017 uviedol, že poškodenú ťahal smerom ku kostolu iba F. H., následne prišiel ku kostolu v dobe, kedy počul, že žena kričala o pomoc, F. H. jej chcel vtedy dať do úst pohlavný úd F. H. potom od tej ženy stiahol preč. K predošlej výpovedi uviedol, že predtým nehovoril pravdu, pretože takto vypovedal iba vzhľadom na vypočúvanie vyšetrovateľom, ktorý mu hovoril, že má rozprávať ako F. H. a že vtedy pôjde domov.
Rozpory vo výpovediach z hlavného pojednávania a z prípravného konania odôvodnil tým, že vyšetrovateľ mu povedal, že má niečo povedať na seba, že ho pustia domov a bol v strese. Ďalej však tvrdil, že ani nevidel, čo robil F. H. a nie je pravdou, že by aj on sám chcel dať poškodenej do úst pohlavný úd. Pohlavný úd chcel dať do úst poškodenej F. H., pretože kľačal na jej ramenách nohami, pohlavný úd mal skoro pri jej ústach, avšak sa jej nedotýkal. Poškodená bola v bezvedomí v dobe, kedy F. H. od nej odťahoval.
Obžalovanému bola prečítaná aj zápisnica o jeho výpovedi zo dňa 12. 12. 2016, ktorá bola vykonaná v súvislosti s rozhodovaním súdu o väzbe obvineného. Pri výsluchu priznal, že poškodenú obchytával po vyzlečení jej odevu najprv F. H. a potom aj on sám. F. H. jej chcel dať pohlavný úd do úst, ľahol si na poškodenú a vyzeralo to, že s ňou súloží. Taktiež uviedol, že poškodená v dobe, kedy ju ťahali nohami po zemi ku kostolu, kričala, aby ju nechali, F. H. jej vtedy povedal, že ju zabije. Poškodenú položili na zem a F. H. ju udrel rukou po hlave.
Obžalovaný pritom opätovne uviedol, že poškodenú striedavo obchytávali po celom tele, ako aj prsiach, a to v dobe, kedy na zemi ležala, bola vyzlečená od pol pása dole. On sám však už okrem toho poškodenej nič nerobil. Poškodená sa bránila tak, že kričala, F. H. jej aj hovoril, že chce s ňou pohlavný styk, avšak bola zbitá a nepovedala nič. Priznal, že poškodenú obchytával aj medzi nohami.
Po vysvetlení rozporov obžalovaný uviedol, že pred sudcom pre prípravné konanie vypovedal rozdielne vzhľadom na to, že si myslel, že ho pustia domov a že vyšetrovateľ mu hovoril, aby to povedal aj na seba.
Obžalovaný C. P. bol však zo spáchania skutku v bode 1) usvedčený celým radom dôkazov, najmä výpoveďou spoluobvineného F. H. a poškodenou E. E..
Obžalovaný F. H., ktorý bol ku skutku v bode 1) vypočutý na hlavnom pojednávaní, vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že s C. P.Á. pili u neho doma a následne sa rozhodli, že pôjdu kúpiť pálenku do krčmy. Pred krčmou sa stretli s poškodenou, stáli tam asi 15 minút. Dookola sa každý napil z pálenky, ktorú s P. v krčme kúpili. Poškodená po tom, čo z fľaše odpili 3-4 krát, hodila fľašu na zem, takže sa rozbila. Sám sa na to nahneval, chytil ju okolo pása zozadu a ťahal smerom ku kostolu. Poškodená bola opitá. K tomu sa pridal aj C. P., kde ju následne ťahali tak, že ju každý držal za jednu ruku pod pazuchami. Za kostolom sa im vyšmykla, spadla na zem na chrbát a zatiaľ čo C. P. jej držal ruky, on ju vyzliekol, a to nohavice, silonky, spodné prádlo, následne ju začal ohmatávať, zatiaľ čo C. P. ju držal za ruku. Potom sa vymenili, on ju držal za ruky, čomu sa spočiatku bránila tak, že kričala, takže jej zakrýval ústa. C. P. ju tiež ohmatával po holom tele, po prirodzení, on sám dal poškodenej pohlavný úd do úst, zatiaľ čo C.Š. P. jej držal ruky. Vtedy sa nebránila, keďže na nej ležal, následne jej aj C. P. dal pohlavný úd do úst, pričom vtedy nechcela otvoriť ústa, ktoré mala už krvavé od toho, čo ju obaja udierali. Bili ju už aj vtedy, keď ležala na zemi, a to otvorenou dlaňou a aj medzitým, čo ju ohmatávali. Nebili ju predtým, ako ju vyzliekali a on sám dal poškodenej facku pred krčmou. Obaja jej aj olizovali pohlavné ústrojenstvo, čo bolo po tom, čo ju ohmatávali, stále ju pritom držali za ruky. Na záver ju ešte udierali do tváre, dali jej 3-4 facky a išli preč. Do iných častí tela, a to tváre, ju nebili. Hoci sa slovne nedohodli, čo budú s ňou robiť, v dobe, kedy poškodená rozbila pred pohostinstvom fľašku, pozreli sa na seba s P. a vedeli, čo s ňou urobia. Poškodená v bezvedomí pritom nebola.
Obžalovaný C. P. k výpovedi spoluobžalovaného uviedol, že všetko, čo povedal, je klamstvo.
Poškodená E. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obaja obžalovaní ju ťahali po tom, čo jej dali napiť pálenky z fľaše, ku kostolu a vulgárne ju požiadali o sexuálny styk. Pri kostole ju vyzliekali, bili, chceli sex, následne obžalovaný F. H., ktorého označila ako potetovaného, ju začal biť, zatiaľ čo ten druhý obžalovaný odišiel preč. Neskôr uviedla, že vyzliekal ju F. H., hoci ju zbili obaja, takže plakala, že ju zabijú a že nepôjde domov. F. H. jej hovoril aj to, že ju zabije, bola akoby omámená. Ďalej uviedla, že C. P. stál pri druhom obžalovanom, ktorý ju vyzliekal, bil po hlave a tele, potom už nevedela, čo sa stalo, hoci potvrdila, že ju obchytávali, zatiaľ čo F. H. ju držal. Ich konaniu sa bránila, ale začali ju biť, bil ju F. H.. Tento obžalovaný jej chcel dať pohlavný úd do úst, avšak ona nechcela, a preto ju bil, čo sa opakovalo. Bil ju fackami, aj päsťami. Svedkyňa potvrdila, že následkom tohto konania utrpela zranenia, ktoré sú popísané v tomto rozsudku. Ďalej uviedla, že jeden z obžalovaných ju držal a F. H. ju bil, hoci ju vyzliekal iba jeden z nich. Neskôr uviedla, že ju obchytával v rozkroku iba F. H. a pri odstraňovaní tohto rozporu svedkyňa uviedla, že si už nepamätá, či ju ohmatával jeden alebo aj druhý z obžalovaných. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola aj v bezvedomí a obžalovaný, ktorý ju bil, chcel od nej aj pohlavný styk, čo vyvodila z toho, že ju bil.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach boli prečítané jej výpovede z prípravného konania. Pri výsluchu dňa 11. 12. 2016 poškodená uviedla, že v pohostinstve vypila pivo a pol deci alkoholu. Pred pohostinstvom stáli dvaja Rómovia, ktorých nepoznala. Ponúkli ju s pálenkou, ktorú mali vo fľaši, z ktorej sa napila. Následne jeden z nich jej povedal, že chce pohlavný styk (poškodená uviedla priamo vulgárne slovo). Keď to odmietla, obaja ju chytili za ruky a ťahali od pohostinstva smerom ku kostolu, rozplakala sa a pýtala ich, aby ju pustili. Počas toho, čo ju ťahali, dvakrát ju udreli po tvári a dali jej facky. Za kostolom ju pustili na zem, na trávu a zatiaľ, čo jeden ju držal za ruky, druhý jej sťahoval nohavice, spodné prádlo a silonky. Obchytávali ju medzi nohami v rozkroku, zároveň ju držali, nevedela uviesť, ktorý čo robil. Obchytávali ju po holom tele, necítila však, že by jej niečím vchádzali do pošvy. Snažila sa im brániť, chcela sa vymaniť z ich držania, ale boli silnejší, stále ju držali a sa jej to nepodarilo. Neustále ju bili do tváre a hlavy, hoci nevedela, ktorý čo robil. Bili ju päsťami, aj dlaňami, udreli ju najmenej 7 krát. Potom uviedla, že nevie, či ju kopali, nepamätá si, čo bolo ďalej, iba všetci odišli preč a nechali ju tak. Neevidovala, že by niektorý z nich jej dával penis do úst, cítila, že prstami sa jej snažil vniknúť do pošvy, ale sa metala a kopala a bránila. Jeden z nich si chcel na ňu ľahnúť, čo sa mu podarilo, avšak dnu do nej nevnikol. Mala iba trochu vypité. Po prečítaní výpovede svedkyňa potvrdila, že je pravdivá.
Ďalej bola prečítaná časť z výpovede svedkyne zo dňa 10. 1. 2017, kde uviedla, že keď ležala na chrbte nahá, vyzlečená od pol pása dole, jeden z nich jej chcel vložiť do úst pohlavný úd, ležal na nej, pohlavný úd mal pri ústach a ten druhý ju zatiaľ bil. Ďalej uviedla, že ju vyzliekli obidvaja, obidvaja jej dávali dole nohavice, hoci im povedala, aby ju nechali a keď povedala, aby jej dali pokoj, začali ju biť. Uviedla, že si nepamätá, či ju chytali za rozkrok.
Poškodená potvrdila, že uvedené výpovede z prípravného konania boli pravdivé. Ďalej uviedla, že si už na všetko nepamätá, čo súd považoval za logicky zdôvodnené vzhľadom na odstup času od skutku, jej zdravotný stav (v dobe skutku mala strach, bola dobitá, pod vplyvom alkoholu). Poškodená pritom iba čiastočne zmenila výpoveď ohľadne účasti C. P. na skutku na súde, kde jeho účasť popisovala v tom, že ju držal, zatiaľ čo F. H. (potetovaný) ju bil a „chcel sex“, takže v podstate jej výpoveď nezbavovala zodpovednosti zo spáchania skutku C. P.. Skutok pri jednotlivých výpovediach popisovala primerane svojim mentálnym schopnostiam a okolnostiam, ktoré si zapamätala alebo sa na nich postupne rozpamätávala. Nemožno preto hodnotiť, že vypovedala celkom zjavne neobjektívne.
Skutočnosť, že poškodená E. E. nevypovedala nepravdu o okolnostiach skutku, vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých PhDr. Ľubici Pokrievkovej, ktorá konštatovala, že hoci pamäťové schopnosti poškodenej sú znížené na hranici defektu a jej intelektové schopnosti sú v hraničnom pásme, poškodená nie je časovo dezorientovaná, dokáže si zapamätať podstatu prežitých udalostí, hoci pri ich reprodukcii môže dochádzať k skresleniu detailov, čiže čo si nezapamätá, môže dopĺňať vlastnými predpokladmi. Aj pokiaľ bola poškodená v stave ťažkej opilosti, dokázala by si zapamätať podstatu udalosti, hoci na niektoré okolnosti si nemusí spomenúť, naopak na niektoré sa môže znovu rozpamätať. Tieto závery znaleckého posudku nevylučujú, že by poškodená si výslovne okolnosti skutku vymyslela, keďže nemá sklony k
vymýšľaniu prežitých skutočností, resp. mala by takto sklony vypovedať úmyselne účelovo v neprospech obžalovaného. Závery znaleckého posudku teda v konečnom dôsledku preukazujú hodnovernosť výpovede poškodenej o podstatných prežitých skutkových okolnostiach.
Z výpovedí obžalovaného C. P. teda vyplynulo, že spáchanie skutku spočiatku priznal, neskôr svoju výpoveď už počas prípravného konania zmenil vo svoj prospech s tým, že na mieste činu bol iba vtedy, keď F. H. odťahoval od poškodenej. Zmenu svojej výpovede odôvodnil rôzne, a to stresom, pôsobením vyšetrovateľa s tým, že mu tento povedal, aby sa priznal a že pôjde domov.
Bez ohľadu na tieto zmeny výpovedí, súd teda vychádzal z toho, že obžalovaný C. P. spáchanie skutku poprel, kde poukázal, že konania voči poškodenej sa dopustil iba Norbert Pokuta.
Súd považoval tvrdenie obžalovaného C. P. iba za účelové, ktoré bolo vyvrátené výpoveďou spoluobžalovaného F. H. a poškodenou E. E.. Obžalovaný F. H. popísal podstatné okolnosti skutku v zhode s poškodenou vypovedajúcou v prípravnom konaní.
Tak F. H., ako aj poškodená, zhodne potvrdili, že obaja obžalovaní ju ťahali smerom ku kostolu, tam po jej vyzlečení, kde súd zistil, že ju vyzliekol F. H., zatiaľ čo C. P. ju držal za ruky, ju obaja bili, udierali do hlavy, obchytávali ju striedavo obaja po prirodzení a tele tak, že jeden z nich ju držal za ruky, zatiaľ čo druhý ju obchytával, následne sa snažili jej dať pohlavné údy do úst, čo sa im nepodarilo aj kvôli odporu zo strany poškodenej, ktorá sa snažila kričať, tak že jej zakrývali rukami ústa, mykala sa, a to až do okamihu, kedy neprekonali jej odpor, napr. ležaním na nej, držaním a tým, že boli silnejší.
Takto bola vyvrátená obrana obžalovaného C. P., že v podstate na mieste činu ani nebol a nevykonával žiadnu aktivitu voči poškodenej, a to bitie, obchytávanie, dávanie pohlavného údu do úst, držanie.
Vzhľadom na tieto usvedčujúce výpovede, súd tvrdeniam obžalovaného C. P. neuveril, poukazujúc aj na jeho priznávajúcu výpoveď z prípravného konania, ktorú s pribúdajúcim časom menil, hoci napr. pred súdom po výpovedi poškodenej uviedol, že k jej výpovedi výhrady nemá. Súd mal za to, že obžalovaný sa svojou výpoveďou iba snažil vyhnúť zodpovednosti za spáchaný skutok.
V konaní nebolo ďalej pochybnosti, že ku skutku došlo (obžalovaný C. P. napokon spochybnil iba svoju účasť na skutku), keďže aj ďalšie dôkazy v nadväznosti na výpoveď F. H. a poškodenej si navzájom neodporovali, dopĺňali sa a takto tvorili spolu ucelenú jednotu.
Z výpovede svedkyne E. E. - dcéry poškodenej bol preukázaný stav, v akom prišla po skutku poškodená k nej domov. Svedkyňa potvrdila, že poškodená bola nahá od pol pása dole a mala dobitú tvár. Bola podchladená a nebola schopná nič povedať. Až na druhý deň ráno po ošetrení v nemocnici jej povedala, že dvaja Rómovia ju zatiahli ku kostolu, kde ju bili, zakrývali jej ústa, aby nekričala a zatiaľ čo jeden ju držal a bil, druhý ju vyzliekal a obchytával po prirodzení. Aj z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že útočníci boli dvaja a nie jeden, z čoho logicky možno ustáliť, že išlo aj o obžalovaného C. P.Á.. Z výpovede svedkyne vyplynulo aj to, že na poškodenú bol vykonaný zo strany neznámeho Róma kontakt, aby stiahla výpoveď za peniaze, čo logicky súd považoval aj za dôvod, prečo poškodená spočiatku pri výsluchu na súde spochybňovala účasť C. P. na skutku a až následne sa pridržala pôvodných výpovedí.
Nebolo pochýb, že ku skutku došlo v S. vedľa kostola s popisným číslom XX, čo dokazuje zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, ktorá bola vykonaná bezprostredne po skutku dňa 10. 12. 2016 o 04.05 hod. Uvedená ohliadka bola vykonaná na podklade preverovania veci políciou, ktorá bola vyslaná na miesto dňa 10. 12. 2016 o 01.30 hod. po oznámení E. E. o napadnutí poškodenej (úradný záznam na č. l. 1 a zápisnica o trestnom oznámení na č. l. 2). Počas ohliadky bolo zistené, že v blízkosti za kostolom bolo nájdené ošatenie poškodenej a obuv poškodenej, a to smerom z príjazdovej cesty v zadnej časti kostola, kde boli nájdené čierne tenisky, ďalej modré rifle s čiernym opaskom a spodná bielizeň svetlomodrej farby s ponožkou fialovo ružovej farby a 1 ks čiernej rukavice.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 10. 12. 2016 so začiatkom o 13.05 hod. bola vykonaná ďalšia ohliadka, ktorou bol dokumentovaný pohyb poškodenej a obvinených s ohľadom na nájdené stopy na mieste činu. Pred pohostinstvom v Richnave, popisné číslo 20, boli nájdené na dlážke sklenené úlomky, ktoré sa nachádzali aj sčasti na zatrávnenej ploche za pohostinstvom vrátane
hrdla fľaše z číreho skla. Na trávnatej ploche boli nájdené stopy po ťahaní smerom ku kostolu, ktorý sa nachádza za pohostinstvom. Tieto stopy boli ukončené na trávnatej ploche pri kostole, kde boli nájdené aj fľaky tmavočervenej farby - biologická stopa č. 1. Počas ohliadky bolo zadokumentované nájdené ošatenie a obuv poškodenej, boli vyhotovené fotografie poškodenej s jej zraneniami na tvári, nôh, chrbte, ďalej boli vyhotovené fotografie postavy, tváre, časti tela a odevu C. P. I. F. H., z čoho bolo zrejmé, že C. P. mal oblečenú čiernu bundu, obžalovaný F. H. mikinu svetlej farby, čo potvrdzuje aj zápisnica o ním vydanej veci (č. l. 46). Uvedená zápisnica ohľadom zistených stôp korešponduje s výpoveďami obžalovaných, ale aj poškodenej ohľadne toho, že pri pohostinstve došlo k rozbitiu sklenenej fľaše s pálenkou, ďalšie stopy preukazujú „ťahanie“ (poškodenej) po trávnatej ploche smerom ku kostolu a miesto, kde došlo ku skutku. Vydanie oblečenia obžalovaným F. H. ho identifikovalo ako útočníka v svetlom oblečení, ako to popisovala poškodená, na rozdiel od obžalovaného C. P. ako útočníka v tmavom oblečení (súd dodáva, že oblečenie obvinených zohralo úlohu v prípravnom konaní pri opise útočníkov poškodenou).
Uvedenej ohliadke korešpondovala aj zápisnica o previerke výpovede na mieste, ktorá bola vykonaná dňa 3. 3. 2017 o 10.00 hod., ktorej výsledky boli spracované do príslušnej fotodokumentácie. Pri uvedenej previerke poškodená na mieste ukázala miesto stretnutia s obvinenými, ktorým bol priestor pred pohostinstvom, ďalej ukázala miesto, odkiaľ ju ťahali až za kostol, kde ju bili a vyzliekali. Odtiaľ poškodená ukázala miesto, ktoré prešla od kostola až k miestu bydliska dcéry E. E.. Z výsledkov previerky vyplynulo, že z miesta spred pohostinstva po miesto, kde ku skutku došlo (bočná časť kostola), bola prekonaná vzdialenosť ťahaním poškodenej asi 50 m.
Z fotodokumentácie (č. l. 163), lekárskeho potvrdenia (č. l. 55) a zo znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu - znalca bolo nepochybne preukázané, že poškodená utrpela zranenia, ktoré jej boli privodené opakovaným násilím, čo logicky súviselo s jej násilným napadnutím, resp. použitím sily zo strany útočníkov. Išlo o mnohopočetné pomliaždeniny na tvári vpravo aj vľavo s výraznými krvnými podliatinami, tržnú ranu vo vnútornom očnom kútiku vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždeniny na chrbte v jeho hornej časti s krvnými podliatinami, pomliaždenie driekovej oblasti s krvnou podliatinou, pomliaždeniny na oboch kolenách s krvnými podliatinami a odreninami, pomliaždeniny na prstoch oboch nôh s krvnými podliatinami a odreninami, podchladenie ľahkého stupňa. Zranenia na tvári vznikli najpravdepodobnejšie opakovanými údermi päsťami po oboch stranách tváre o sile strednej intenzity. Pomliaždeniny na chrbte a drieku vznikli pri páde poškodenej na zem a tlačením jej tela silou menšej aj strednej intenzity o podložku (pri ležaní na zemi), pričom poranenia na nohách vznikli po páde na zem a ťahaním o sile menšej až strednej intenzity (kolená a prsty nôh). Z uvedeného bolo zistené, že zranenia poškodenej korešpondujú s jej výpoveďou, ale aj tvrdeniami F. H. o spôsobe násilia vykonaného na poškodenej. Zo znaleckého posudku bolo preukázané, že najzávažnejším boli mnohopočetné pomliaždeniny na tvári s krvnými podliatinami a otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré vznikli priamym bitím do tváre poškodenej, čo si vyžiadalo jej dobu liečenia a práceneschopnosti najviac 14 dni, zranenia bolo nutné považovať z lekárskeho hľadiska za zranenia ľahké, ktoré nezanechajú žiadne trvalé následky.
Zo znaleckého posudku MVDr. Lýdie Slosarčíkovej - znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie toxikológia vyplynulo, že vzorka krvi poškodenej bola odobratá s takým časovým odstupom, že nebolo možné vykonať spätný prepočet na stanovenie etylalkoholu v krvi poškodenej, a teda objektivizovať stupeň požitia alkoholu. Na podklade výpovedí bolo možné iba konštatovať, že poškodená sa mohla nachádzať v ľahkom ale aj v ťažšom stupni opitosti.
Súd dodáva, že obžalovaný C. P. v priebehu konania prakticky okrem toho, že popieral svoju účasť na spáchaní skutku, sa v konaní nebránil žiadnou inou konkrétnou okolnosťou, a preto súd sa zaoberal iba prednesenou obhajobou.
Po hodnotení vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd rozhodol, že obžalovaný C. P. je vinný zo spáchania skutku v bode 1) rozsudku, keďže jeho vina bola jednoznačne a nepochybne dokázaná.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnili obaja obžalovaní skutkovú podstatu v bode 1) v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona zločinu sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, pretože spoločným konaním násilím donútili iného k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám. Obžalovaní
sa tohto trestného činu dopustili tým, že poškodenú striedavo držali za ruky, aby sa nemohla brániť, zapchávali jej ústa, čím prekonávali jej odpor, zatiaľ čo striedavo ju ohmatávali po prirodzení v dobe, kedy bola vyzlečená a taktiež jej prikladali pohlavný úd k ústam a takto konali spoločným konaním. Obžalovaní rozdelením úloh, svojej aktivity, dosiahli s použitím fyzického násilia v zmysle § 122 ods. 7 Tr. zákona to, že poškodenej zabránili v aktívnom odpore a „dosiahli“ stav jej bezbrannosti, keďže boli silnejší. Konali pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože z ich konania je zrejmé, že chceli porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu ľudskej dôstojnosti slobodne rozhodovať osobe o svojom pohlavnom živote.
Obaja obžalovaní v bode 2) naplnili skutkovú podstatu spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona tým, že spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví. Prečinu sa dopustili tým, že spolu opakovane kopali a bili do hlavy, tela poškodeného C. J., ktorému spôsobili zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu viac ako 7 dní. Konali pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože z ich opakovaného násilného konania bolo zrejmé, že chceli porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý spočíva v ochrane zdravia a života ľudí pred fyzickými útokmi zo strany iných osôb.
V bode 1) a 2) sa obžalovaní dopustili v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, pretože spoločným konaním fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti tým, že napadli iného a čin spáchali závažnejším konaním - so zbraňou podľa § 138 písm. a) Tr. zákona. Za zbraň pritom podľa § 122 ods. 3 Tr. zákona je nutné považovať aj kovový boxer (u skutku v bode 2), ktorým bol útok proti telu dôraznejší. Obžalovaní sa tohto prečinu dopustili tým, že napadli poškodeného C. J., ktorého na miestnej komunikácii v obci S. udierali a bili, obdobne pri kostole v obci S. na voľnom priestranstve násilím donútili poškodenú k sexuálnym praktikám, pričom išlo o miesta, ktoré vzhľadom na ich umiestnenie v obci sú verejne prístupné a ich správanie dosiahlo značnú intenzitu v použití fyzického násilia vrátane sexuálneho správania v bode 1). Obaja konali v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože porušili záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu občianskeho poriadku a spolunažívania. Ich konanie v bode 1) a 2) je nutné vzhľadom na ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zákona považovať za jeden pokračovací trestný čin vzhľadom na miestnu súvislosť, súvislosť v čase, spôsobe spáchania, ako aj jednotiaci zámer obžalovaných použiť násilie bezprostredne po sebe.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd so súhlasom obžalovaných a prokurátora prečítal znalecké posudky JUDr. MUDr. Jána Uhrina - znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie psychiatria a sexuológia, z ktorých vyplynulo nasledovné:
Obžalovaný C. P. nie je duševne chorý, netrpí duševnou chorobou ani poruchou, má podpriemerné rozumové schopnosti, nenarušené pamäťové schopnosti a dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie. V dobe oboch skutkov boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obvineného znížené len pod vplyvom alkoholu, a to nepodstatne. Obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou a nie je závislý na alkohole, a preto znalec mu nenavrhol uložiť žiadnu formu ochranného liečenia. Z hľadiska psychiatrického, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.
Obžalovaný F. H. nie je duševne chorý, netrpí duševnou chorobou a ani poruchou - psychózou, má priemerné rozumové schopnosti, nenarušené pamäťové schopnosti, dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie a neporušenú schopnosť vytvorenia si správneho úsudku. U obvineného bola zistená sexuálna deviácia, sexuálna agresivita, vzhľadom na čo je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Vzhľadom na sexuálnu deviáciu a užitý alkohol, ktorý však nemal podstatný vplyv vzhľadom na to, že nie je na alkohole závislý, boli znížené schopnosti rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania (asi o jednu tretinu) a ovládať svoje konanie podstatnou mierou asi o dve tretiny. Znalec navrhol obvinenému uložiť ústavné sexuologické ochranné liečenie, a keďže nie je duševne chorý, nenavrhol mu uložiť žiadne psychiatrické ochranné liečenie.
Z týchto znaleckých posudkov bolo možné bezpečne ustáliť, že obžalovaný C. P.Á., ako aj obžalovaný F. H. konali ako trestne zodpovedné osoby.
Obžalovaný C. P. je bez pracovného pomeru, privyrába si brigádnickou prácou, je slobodný, s bývalou družkou má jedno maloleté dieťa. Z miesta bydliska má veľmi všeobecné hodnotenie, nebol riešený
správnym orgánom obce. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že v roku 2015 a 2016 sa dopustil dvoch priestupkov proti majetku a občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra trestov ako aj pripojeného spisu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 129/2014 zo dňa 17. 6. 2014 bol právoplatne odsúdený pre zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, pričom v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený, sa dňa 2. 2. 2016 osvedčil, a preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný F. H. je ženatý a je otcom dvoch maloletých detí. Je bez pracovného pomeru a podľa svojho udania sa živí brigádnickou činnosťou. Z úmrtného listu vyplynulo, že dňa 29. 11. 2016 mu zomrel maloletý syn. Z odpisu z registra priestupkov vyplynulo, že od roku 2012 sa dopustil siedmych menej závažných priestupkov najmä proti verejnému poriadku. Z miesta bydliska má obvinený všeobecnú charakteristiku s tým, že orgánom obce nebol riešený v priestupkovom konaní. Z odpisu z registra trestov a z obsahu pripojeného spisu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 38/2013 zo dňa 27. 3. 2013 bol právoplatne odsúdený pre zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, pričom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa dňa 1. 7. 2014 osvedčil, a preto sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy. Súd prihliadol i na to, akou mierou sa spolupáchatelia podieľali na spáchaní trestnej činnosti.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
V zmysle § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby sa vykonalo iba v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd vychádzal i z § 34 ods. 6 Tr. zákona podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. V danom prípade za zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona zákon ustanovil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v trvaní 5 - 10 rokov.
Keďže obžalovaní spáchali viac trestných činov, súd im uložil tresty odňatia slobody za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým je zločin podľa § 200 ods.1 Tr. zákona, a to úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona. Pri výmere trestu odňatia slobody však použil ods. 2), podľa ktorého ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma lebo viacerými skutkami, čo je aj prípad obžalovaných, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.
U obžalovaného C. P. súd zistil iba priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov, poľahčujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolnosti v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, pri výmere trestu súd vychádzal z trestnej sadzby zvýšenej na dolnej hranici o jednu tretinu (teda navýšenie o 20 mesiacov). Vzhľadom na § 41 ods. 2 Tr. zákona sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody u obžalovaného zvýšila taktiež o jednu tretinu (na 140 mesiacov). Obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici vypočítanej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov, ktorý zohľadňuje jeho osobu, možnosti jeho nápravy, účel trestu a závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa dopustil.
Súd prihliadol aj na jeho minulý život, aktivitu pri páchaní trestnej činnosti, pričom zistil, že trest, ktorý mu súd uložil v dolnej polovici trestnej sadzby, nie je neprimerane prísny v zmysle § 38 ods. 7 Tr. zákona s
prihliadnutím aj na osobné pomery obžalovaného. Súd mal teda za to, že obžalovanému uložil primeraný trest, a keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, na výkon trestu ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Obžalovanému uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj trest prepadnutia veci - kovového boxera, ktorý bol použitý pri spáchaní trestného činu v bode 2) rozsudku, keďže po jeho predložení súdom obžalovaný prehlásil, že je jeho vlastníctvom. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona súd rozhodol o tom, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
U obžalovaného F. H. súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúcou okolnosťou je podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov.
Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona súd obžalovanému vymeral trest v rozpätí trestnej sadzby zníženej na hornej hranici o jednu tretinu, avšak súčasne došlo k zvýšeniu hornej hranici trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona.
S prihliadnutím aj na to, že u obžalovaného došlo k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopnosti, a teda stavu zmenšenej príčetnosti, obžalovanému uložil primeraný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, pretože nevzhliadol, že by pri súčasnom uložení ochranného liečenia by bolo možné dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, ako to navrhla obhajoba (§ 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona). Skutočnosť, že v novembri 2016 mu zomrelo dieťa (úmrtný list), ešte neodôvodňuje mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.
U obžalovaného súd prihliadol najmä na to, že bol oproti spolupáchateľovi podstatne aktívnejší pri páchaní trestnej činnosti, najmä v bode 1), k čomu si dopomohol aj požitím alkoholu pri vedomí, že je sexuálne agresívny. Súd mal za to, že uložený trest v dolnej polovici trestnej sadzby zohľadnil tento zdravotný stav obžalovaného, ale aj to, že spáchal v bode 1) závažný úmyselný trestný čin na druhej strane.
Súd mal za to, že práve uvedený trest, na výkon ktorého ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže v minulosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zohľadňuje aj účel trestu, aktivitu obžalovaného pri páchaní trestnej činnosti a nie je pre obžalovaného ani neprimerane prísny.
Obžalovanému uložil súčasne aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže konal v stave zmenšenej nepríčetnosti a jeho pobyt na slobode pre sexuálnu agresivitu je nebezpečný. Súd dodáva, že obžalovaný s uložením liečenia súhlasí.
V súvislosti s rozhodovaním v tzv. adhéznom konaní súd zaviazal oboch obžalovaných zaplatiť poškodenej E. E. uplatnenú škodu včas a riadne z titulu bolestného za 145 bodov, v prepočte 2.561,- € na podklade bodového hodnotenia príslušným znalcom, keďže o nároku a výške škody nemal žiadne pochybnosti.
So zvyškom nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal poškodenú na civilný proces. Išlo o uplatnenú škodu v sume 5.000,- € ako morálnu škodu, ktorú poškodená E. E. utrpela. Rozhodnutie v tejto časti súd odôvodňuje tým, že poškodená si môže takúto škodu uplatňovať v súlade so zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, o čom bola poškodená poučená v prípravnom konaní, a preto rozhodovanie by presiahlo účely trestného stíhania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.