Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-5T/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného R. U. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 2. augusta 2017 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný

R. U., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., A. XXX/X, prechodne bez prihlásenia bytom G., H. Z. XX,

je vinný, že

v Košiciach a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi V. U., nar. XX.XX.XXXX, hoci táto mu vyplývala zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C 132/2005 prispievať na jeho výživu sumou vo výške 1.500,- Sk (49,79 €) mesačne, túto si však úmyselne neplnil, a tak za obdobie od mája 2014 až do 30.06.2017, s výnimkou obdobia kedy uhradil 100,00 €, dlhuje do rúk matky U. T. za obdobie od 01.05.2014 do 31.07.2016 sumu vo výške 1.244,33 € a svojmu synovi V. U. za obdobie od 01.08.2016 do 30.06.2017 sumu vo výške 547,69 €,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsiatichštyroch) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné k rukám U. T., nar. XX.XX.XXXX v G.,

trvale bytom T., R. XXX/XX vo výške 1.244,33 € a k rukám V. U., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom T., R. XXX/XX vo výške 547,69 €.

odôvodnenie:

Trestné stíhanie R. U. sa pred tunajším súdom vedie na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 20.02.2017 sp. zn. 4Pv 352/16/8803, podľa ktorej sa obžalovaný mal dopustiť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi V. U., nar. XX.XX.XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C 132/2005 prispievať na jeho výživu sumou vo výške 1.500,- Sk (49,79 €) mesačne, túto si však úmyselne neplní, a tak za obdobie od mája 2014 až doposiaľ, s výnimkou obdobia kedy uhradil 100,00 €, dlhuje do rúk matky U. T. za obdobie od 01.05.2014 do 31.07.2016 sumu vo výške 1.244,33 € a svojmu synovi V. U. za obdobie od 01.08.2016 až doposiaľ sumu vo výške najmenej 348,53 €.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej U. T., prečítaním zápisníc o výpovediach poškodeného V. U. z prípravného konania a listín obsiahnutých v spise.

Obžalovaný R. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný zo skutku obžaloby. Vypovedal, že vyživovaciu povinnosť voči synovi V. si plnil tak, ako to bolo možné, keď mal peniaze dal aj viac, keď peniaze nemal, informoval o tom poškodenú a výživné doplatil neskôr. Prvých desať rokov po rozvode manželstva s poškodenou bola vyživovacia povinnosť splnená tak, že sa na pohľadávku výživného započítala suma 154.000,- Sk, ktorú mu mala na základe prvotnej dohody vyplatiť poškodená z kúpnej ceny 1.200.000,- Sk, ktorú utŕžila za byt, ktorý nadobudli počas trvania ich manželstva. Spomenutý byt bol kúpený za 540.000,- Sk, z toho dve tretiny vyplatil on z vlastných peňazí a poškodená prispela sumou 80.000,- Sk, ktorú mala zo stavebného sporenia. Neskôr si nerobil záznamy o tom, kedy a akou sumou prispieval na výživu svojho syna, peniaze odovzdával poškodenej osobne, alebo jej ich posielal prostredníctvom syna. Za obdobie od mája 2014 jej pri stretnutiach odovzdal jedenkrát 200,00 € pri Hiltone, asi 150,00 € pri prokuratúre, asi 100,00 € v jej kancelárii a minimálne jedenkrát jej nechal 100,00 € v obálke na vrátnici. Poškodenej dôveroval a rovnako tak aj svojmu synovi, že matke peniaze, ktoré mu dal, odovzdá. Okrem toho poskytoval synovi V. vreckové, niekedy aj do výšky 100,00 € mesačne. Voči poškodenej U. T. neeviduje žiaden dlh, avšak pravdou je, že si vyživovaciu povinnosť za obdobie ako jeho syn nadobudol plnoletosť neplnil a teda vo vzťahu k synovi má taký dlh ako je to vyčíslené v obžalobe. Poškodená aj v minulosti podala trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti, bolo to v období keď mal syn V. 14 alebo 15 rokov. Dlh na výživnom vtedy činil asi 680,00 €, potom ako ho vyplatil, trestné oznámenie stiahla. Jedenkrát ale bol za zanedbanie povinnej výživy odsúdený, napriek tomu si neviedol evidenciu o splátkach výživného, nakoľko poškodenej dôveroval. Vzápätí uviedol, že poškodenej určite neposkytol výživné od momentu ako opäť podala trestné oznámenie. Odmena za prácu, ktorú príležitostne vykonáva, je mu vyplácaná v hotovosti. V minulosti mu bola zasielaná na účet inej osoby, on vlastný účet zriadený nemal, lebo exekútor by mu na neho siahol. Je voči nemu totižto vedené exekučné konanie, v rámci ktorého je vymáhaná pohľadávka zdravotnej poisťovne. Exekútorovi neoznámil, že je tu prednostná pohľadávka z titulu vyživovacej povinnosti, nakoľko nevedel, že takúto oznamovaciu povinnosť má. Nepodal ani návrh na zníženie výživného. Obžalovaný k svojej osobe uviedol, že kvôli zlému zdravotnému stavu pracuje len zopár hodín v mesiaci buď na dohodu o vykonaní práce alebo brigádnicky, takto si zarobí asi 150,00 € mesačne. Iný zdroj príjmov nemá, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, stále má aktívnu živnosť. Býva na adrese trvalého bydliska so svojou matkou v jeden a pol izbovom byte, ktorý ona vlastní. Matka je starobná dôchodkyňa a v rámci svojich možností jej prispieva na domácnosť. Nevlastní nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok, úspory nemá. Naopak, má dlhy voči zdravotnej poisťovni, ktoré sú vymáhané v rámci exekučného konania. Má vyživovaciu povinnosť aj ku G. F., ktorá má 18 rokov, nestýka sa s ňou a vyživovaciu povinnosť si voči nej doposiaľ neplnil, pravdepodobne sa vymáha. V minulosti bol už pre zanedbanie povinnej výživy súdne trestaný. Psychiatricky liečený nebol, nie je závislý na žiadnych návykových látkach, navštevuje ortopedickú ambulanciu pre problémy s kolennými kĺbmi.

Svedkyňa - poškodená U. T. tvrdila, že obžalovaný si nikdy neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas a za obdobie od 01.05.2014 do júla 2016 vrátane jej dlhuje na výživnom sumu 1.244,33 €. Predložila prehľad svojich domácich výdavkov a príjmov, do ktorých boli zahrnuté aj splátky výživného. Pokiaľ jej aj obžalovaný v sledovanom období odovzdal nejaké čiastky, započítala ich na dlžné výživné. Synovi poskytoval sporadicky vreckové 10,00 € až 20,00 € a s výnimkou počítača, ktorý mu kúpil v období keď V. navštevoval základnú školu, mu iné darčeky nedal. Za sledované obdobie nebola vystavená hmotnej núdzi a preto ani dlžné výživné nevymáhala cestou súdneho exekútora. Obžalovaný ju nikdy nekontaktoval ohľadom zaplatenia výživného, vždy musela vyvíjať iniciatívu ona. Náklady na výživu syna sa postupne zvyšovali, návrhy na zvýšenie výživného však nepodávala, pretože vedela o zdravotných a sociálnych pomeroch obžalovaného. Na základe dohody s obžalovaným previedli byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na jej rodičov formou kúpnej zmluvy. Urobili tak kvôli tomu, že obžalovaný mal exekúcie a hrozilo, že by so synom zostali bez domova. Z kúpnej ceny za byt vyplatili jej rodičia exekútorovi, aj ostatné dlhy obžalovaného, ktorý dlhoval im. S obžalovaným sa dohodli, že čiastku 154.000,- Sk, ktorú mu mala vyplatiť, si ona ponechá s tým, že bola považovaná za výživné na obdobie 5 rokov.

Svedok - poškodený V. U. na hlavnom pojednávaní využil svojho zákonného práva a voči obžalovanému, ktorý je jeho priamym príbuzným, nevypovedal. V prípravnom konaní sa vyjadril, že od svojich šiestich rokov, ako sa rodičia rozviedli, žije so svojou matkou, teraz v rodinnom dome v T.. S otcom sa stretáva, chodieva za ním do babkinho bytu, v ktorom otec býva, majú celkom dobrý vzťah. Je študentom 4. ročníka Súkromnej strednej umeleckej školy, kde je školné 75,00 € mesačne, avšak aj ostatné výdavky na cestovné, stravu, lieky, ošatenie, mobil, internet a podobne mu uhrádza matka. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť pravidelne. Niekedy poslal výživné aj po ňom, ale v roku 2016 sa tak nestalo ani v jednom prípade, predtým len zriedka, pričom vždy tieto peniaze odovzdal matke, ktorá si o tom viedla evidenciu. Inak mu za obdobie od mája 2014 dal sporadicky vreckové 5,00 € až 10,00 € a s výnimkou zapaľovača, ktorý mu dal ako darček k 18. narodeninám, mu iné dary nekúpil. O otcovi vie, že býva u babky, ktorá je poberateľkou dôchodku a pravdepodobne z tohto zdroja žije aj on, nakoľko nemá trvalú prácu.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listiny:

Zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou - poškodenou U. T. zo dňa 12.01.2017, do ktorej obvinený R. U. uviedol, že využíva svojho práva a odmieta vypovedať, preto konfrontácia vykonaná nebola.

Rodný list V. U., z ktorého vyplýva, že tento sa narodil dňa XX.XX.XXXX v Košiciach - S. z rodičov R. U., nar. XX.XX.XXXX a U. U., nar. XX.XX.XXXX.

Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C 132/2005 z 01.12.2006, právoplatný dňa 02.02.2007, ktorým bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené a zároveň bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. na čas po rozvode tak, že maloletý sa zveril do osobnej starostlivosti matky, t.j. poškodenej a otec, t.j. obžalovaný sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.500,- Sk mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Súčasťou schválenej dohody rodičov bola aj úprava styku otca s maloletým.

Prehľad platenia výživného zo strany obžalovaného za roky 2013 až 2016 predložila poškodená U. T.. Podľa evidencie poškodenej zaplatil obžalovaný (za obdobie od mája 2014) v máji a v júni 2014 po 100,00 €, v septembri 2014 50,00 € a v júni a júli 2015 po 100,00 €. Uvedené čiastky započítala poškodená na dlžné výživné za obdobie rok 2013 až apríl 2014.

Potvrdenia o návšteve školy, z ktorých vyplýva, že V. U. bol v školskom roku 2014/2015 žiakom 2. ročníka a v školskom roku 2015/2016 žiakom 3. ročníka Súkromnej strednej umeleckej školy filmovej so sídlom G., A. X. Oznámenie poškodenej U. T. (splnomocnenej zastupovaním poškodeného V. U.) zo dňa 26.07.2017 z ktorého je zrejmé, že poškodený V. U. ukončil štúdium a od 01.07.2017 je v pracovnom pomere.

Živnostenský list, výpis zo živnostenského registra Slovenskej republiky vydaný Okresným úradom Košice III dňa 10.12.1999 a úradný záznam Obvodného úradu v Košiciach zo dňa 14.09.2004 svedčia o tom, že obžalovaný má od 10.12.1999 živnostenské oprávnenie na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti, kúpu tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti aj konečnému spotrebiteľovi. Evidovaný je pod obchodným menom R. U., v roku 2004 zmenil miesto podnikania z G., N. XX na G., A. X.

Osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla bolo pre daňový subjekt R. U. vydané Daňovým úradom Košice III dňa 16.11.2004.

Správa Daňového úradu Košice, podľa ktorej je R. U. naďalej registrovaný ako daňový subjekt, daňové priznania za zdaňovacie obdobie 2014, 2015 a 2016 však nepodal.

Správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, podľa ktorých je obžalovaný evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec v pracovnom pomere od 01.04.1994 u zamestnávateľa U. M., P. XX, Košice, IČO: XXXXXXXX. Fyzická osoba M. U., ktorý bol evidovaný ako zamestnávateľ od 01.04.1994 však zomrel dňa 23.10.2002. Zamestnanec (obžalovaný) bol viacnásobne vyzvaný k riešeniu ukončenia poistenia, na výzvy nereagoval. Aj poškodená U. T. je vedená v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou a to ako zamestnanec v pracovnom pomere Krajskej prokuratúry Košice od 24.10.1994. Dávky v nezamestnanosti nikdy nepoberala, nemocenské dávky jej boli v období od roku 2014 vyplácané tak, ako je to rozpísané v potvrdeniach o nemocenských dávkach vyplatených za jednotlivé kalendárne roky.

Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, podľa ktorých obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.10.1993 do 31.03.1994, kedy bol vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Nepoberal a ani do súčasnej doby nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi ani o iné sociálne dávky. V žiadosti M. G. o náhradné výživné je uvádzaný ako povinná osoba, kde náhradné výživné v sume 33,19 € je vyplácané z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. pre oprávnenú osobu G. F., nar. XX.XX.XXXX. Poškodená U. T. bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vedená od 25.07. do 23.10.1994, vyradená bola z dôvodu vzniku pracovného pomeru. V sledovanom období od roku 2014 je poberateľkou prídavku na mal. dieťa Z. T., nar. XX.XX.XXXX a V. U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 47,04 €. Dávku v hmotnej núdzi ani náhradné výživné nikdy nepoberala.

Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. a jej prílohy - potvrdenia o poberaní náhradného výživného svedčia o tom, že G. M. je poberateľkou náhradného výživného pre oprávnenú osobu G. F., nar. XX.XX.XXXX, kde povinnou osobou je R. U. (obžalovaný). Náhradné výživné bolo vyplácané za obdobie od 01.02.2009 do 31.07.2015 v sume 33,19 € mesačne a v tej istej sume je vyplácané aj od 01.11.2015.

Správa o výsledku exekučného konania vypracovaná M.. O. S., súdnou exekútorkou so sídlom exekútorského úradu v H., podľa ktorej v exekučnej veci oprávneného G. F. proti povinnému R. U. o vymoženie zameškaného výživného, bežného výživného a trov exekúcie, vedenej na návrh zo dňa 26.01.2009, u povinného nebol zistený žiaden majetok, povinný nespolupracuje, exekúcia je nevymožiteľná.

Správa o stave exekučného konania vypracovaná JUDr. Mgr. V. W., súdnym exekútorom so sídlom exekútorského úradu v Košiciach, podľa ktorej sa na jeho úrade vedie exekučné konanie na návrh oprávneného Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 14.10.2013 a jeho predmetom je vymoženie sumy 418,59 € s príslušenstvom a trov exekúcie voči povinnému R. U.. Doposiaľ sa nepodarilo vymôcť žiadne peňažné prostriedky, nakoľko všetky lustrácie a dožiadania týkajúce sa povinného sú negatívne, nedisponuje speňažiteľným majetok a nemá postihnuteľný príjem.

Správa Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru, podľa ktorej obžalovaný nie je vedený ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník nehnuteľnosti.

Správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, podľa ktorých obžalovaný nie je vedený v evidencii vozidiel ako držiteľ ani ako vlastník žiadneho vozidla.

Oznámenie W. S. Z., s.r.o. z ktorého vyplýva, že obžalovaný nebol zamestnancom spoločnosti, spoločnosť s ním spolupracovala len na základe ústnej dohody, vypomáhal pri skladaní bicyklov a bol vyplácaný na základe faktúr, ktoré vystavoval ako živnostník, úhrady faktúr boli realizované prevodom na účet, číslo ktorého im obžalovaný oznámil. Spolupráca prebiehala v období od marca do augusta 2015, za toto obdobie mu boli uhradené faktúry celkom vo výške 1.760,00 € a za prácu vykoná v apríli 2016 mu bola uhradená vyfakturovaná suma 344,00 €. Spolupráca bola ukončená z dôvodu, že nebol dochvíľny a ani spoľahlivý.

Výpisy z účtu vedeného v UNI Credit Bank na meno I. G. svedčia o došlých platbách od W. S. Z., s.r.o. (ako je vyššie uvedené), s poznámkou „R.“, ako aj o výberoch týchto došlých platieb.

Správy o povesti obžalovaného vypracované Mestskou časťou Košice - W. C. sú evidenčné, Mestská časť G. - R. nemá o obžalovanom žiadne informácie, nakoľko na prechodný pobyt na H. Z. XX, Košice nie je riadne prihlásený.

Výpisy z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky svedčia pre to, že obžalovaný nebol priestupkovo riešený.

Odpis registra trestov zaznamenáva dve odsúdenia, Okresný súd Košice I uložil obžalovanému v roku 2005 za trestný čin zanedbania povinnej výživy podmienečný trest odňatia slobody, v tejto veci sa hľadí na obžalovaného akoby nebol odsúdený, v roku 2006 trestným rozkazom sp. zn. 3T 61/2006 bol už obžalovanému za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, z výkonu ktorého bol obžalovaný podmienečne prepustený 21.02.2008, v skúšobnej dobe určenej na 18 mesiacov sa osvedčil.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vyššie popísanými dôkaznými prostriedkami, aby náležite zistil skutkový stav veci, čo je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. V súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci súd s rovnakou starostlivosťou pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Neuprel pritom procesným stranám právo obstarávať a predkladať dôkazy, avšak v jednom prípade návrh obhajoby na zabezpečenie a vykonanie dôkazu prečítaním listiny - kúpnej zmluvy, na základe ktorej boli prevedené vlastnícke práva k bytu, ktorý bol pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve obžalovaného a poškodenej, odmietol, nakoľko navrhovaný dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci. Ostatné návrhy na vykonanie dokazovania boli zo strany súdy akceptované. Vykonané dôkazy súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov, ktoré boli získané a následne aj vykonané zákonným spôsobom. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní postačili pre prijatie záveru, že obžaloba bola na R. U. podaná dôvodne, keďže si tento skutočne úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna V. U., nar. XX.XX.XXXX, v rozsahu 49,79 € (1.500,- Sk) mesačne, ako mu to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C 132/2005, a tým za obdobie od 01.05.2014 do 31.07.2016 vznikol mu dlh na výživnom vo výške 1.244,33 € voči U. T., matke V. U. a za obdobie odkedy jeho syn dovŕšil vek plnoletosti až do momentu ukončenia štúdia a vzniku zamestnaneckého pomeru, teda od 01.08.2016 do 30.06.2017 nezaplatil výživné ani k jeho rukám, čím voči synovi mu vznikol dlh na výživnom 547,69 €.

Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu, ale v rámci výpovede potvrdil, že k synovým rukám od času ako tento dovŕšil plnoletosť nevyplatil výživné určené mu súdom. Čo sa týka neplnenia vyživovacej povinnosti za predchádzajúce obdobie bránil sa tým, že vo viacerých prípadoch zaplatil k rukám matky U. T. finančné obnosy, ktorých výšku uviedol len odhadom a v niekoľkých prípadoch aj prostredníctvom syna V. poslal poškodenej peniaze určené na výživu syna. Nemá prehľad o takto vyplatených sumách ani termínoch, neviedol si žiadne záznamy aj napriek tomu, že v minulosti už bol za obdobný skutok odsúdený, lebo dôveroval poškodenej. Pokiaľ si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas, bolo to spôsobené len tým, že nemal finančné prostriedky, keďže kvôli zdravotným problémom nemôže pracovať a za príležitostné práce mu bola

odmena vyplácaná na účet inej osoby, lebo v prípade ak by mal vlastný, exekútor by mu na finančné prostriedky na účte siahol.

Právny nárok na mesačné výživné zo strany obžalovaného ako otca voči poškodenému, jeho synovi je nepochybný a podložený listinami, na ktoré sa súd na tomto mieste len odvoláva, v odôvodnení rozsudku ich označil.

Zo spáchania trestného činu usvedčila obžalovaného svojou výpoveďou poškodená U. T.. Platby, ktoré od obžalovaného za sledované obdobie prijala ako výživné pre maloletého V. (máj, jún 2014, jún, júl 2015 po 100,00 € a september 2014 50,00 €), s výnimkou 100,00 €, započítala na dlžné výživné za predchádzajúce obdobie (rok 2013 až apríl 2014). Obžalovaný podľa nej pristupuje k plneniu vyživovacej povinnosti veľmi benevolentne, aj napriek tomu, že vníma jeho zložitú sociálnu a zdravotnú situáciu podala opakovane trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti, kde predchádzajúce vzala späť pod prísľubom, že bude riadne vyživovaciu povinnosť plniť. Dohoda o započítaní čiastky z predaja bytu v BSM na výživné pre syna V. znela tak, že obžalovaný nebude prispievať na výživu syna po dobu 5 rokov. Aj keď obžalovaný hovoril o 10 rokoch, táto doba je už mimo sledovaného obdobia.

Poškodený V. U. síce na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, nakoľko obžalovaný je jeho otcom, v prípravnom konaní potvrdil, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť riadne avšak on to bližšie nesledoval, evidenciu si viedla jeho matka, ktorej vždy odovzdal peniaze pokiaľ mu ich otec dal.

Listiny preukazujú, že obžalovaný je nemajetný a aktuálne nemá vlastný zdroj príjmov, v sledovanom období sa preukázal len príjem od W. S. Z., s.r.o.. O zníženie výživného na syna V. príslušný súd nepožiadal. Vyživovacia povinnosť voči synovi mu však už zanikla, nakoľko v júni 2017 V. U. ukončil štúdium na Súkromnej umeleckej škole filmovej a od 01.07.2017 sa zamestnal. V súvislosti s uvedeným súd upravil skutok, keď oproti obžalobe vyčíslil výšku dlžného výživného za obdobie odkedy mal obžalovaný prispievať výživným k rukám poškodeného, teda od 01.08.2016 do 30.06.2017 sumou 547,69 €. V ostatnom súd sa stotožnil s obžalobou, čo sa týka skutkových zistení aj právneho posúdenia konania obžalovaného, ktorý svojim konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu pre obžalovaného sa súd riadil základnými zásadami pre ukladanie trestov upravenými v § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona, keď prihliadol najmä na osobu obžalovaného a jeho pomery, predpoklad jeho nápravy, zvažoval otázku ochrany spoločnosti, posúdil pohnútku, následok konania obžalovaného. Skúmal aj prípadnú prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na ktoré by sa dalo prihliadnuť, avšak na strane obžalovaného žiadne nezistil (to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť vzhľadom k tomu, že na obžalovaného sa hľadí ako by nebol odsúdený). Samozrejme súd vychádzal aj z trestnej sadzby ktorú ustanovuje pre prečin podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, čo je 1 až 5 rokov. Trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, ktorý súd obžalovanému vymeral, sa javí ako primeraný a spravodlivý za trestnú činnosť, z ktorej obžalovaný bol uznaný za vinného. Na posilnenie účelu trestu, ale aj naplneniu práv poškodených, súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné poškodenej U. T. vo výške 1.244,33 € a poškodenému V. U. vo výške 547,69 €.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.