Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-36-2017.pdf
PDF · 141.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. N. XXXX/X, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Bc. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. N. XXXX/X, 2. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. N. XXXX/X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Bc. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. N. XXXX/X, deti rodičov - matka: Mgr. Bc. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. N. XXXX/X, proti osobe povinnej platiť výživné (otec): D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., A. O. XX/XX, o návrhu na zvýšenie výživného a návrhu povinného na zníženie výživného, na odvolanie povinného otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.11.2016 č.k. 9P/81/2010-434 v časti zvýšenia výživného a zamietnutia návrhu na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku 7 o zamietnutí návrhu na zníženie výživného otca p o t v r d z u j e .
II. V ostatnej napadnutej časti vo výrokoch 1, 2, 3, 4 a 6 o zvýšení výživného na navrhovateľov 1 a 2, zročného výživného, zmene rozsudku a v závislom výroku a náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o návrhu matky navrhovateľov a návrhu samotných navrhovateľov o zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného k navrhovateľom rozhodol nasledovne: 1. Súd z v y š u j e otcovi výživné pre A. zo sumy 73,03 Eur na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015 s tým, že výživné je otec povinný platiť do rúk A. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. 2. Nedoplatok na zročnom výživnom pre A. vzniknutý otcovi za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2016 vo výške 1.770,31 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 49,18 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk A. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 3. Súd z v y š u j e otcovi výživné pre H. zo sumy 69,71 Eur na sumu 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2015 s tým, že výživné je otec povinný platiť do rúk H. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. 4. Nedoplatok na zročnom výživnom pre H. vzniknutý otcovi za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2016 vo výške 1.386,67 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 38,52 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk H. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 5. Vo zvyšnej časti súd návrh A. a H. na zvýšenie výživného otcovi z a m i e t a.
6. Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 36P/177/2005-140 z 08.09.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/98/2006-168 z 04.12.2006, v časti výšky výživného určeného otcovi pre A. a H.. 7. Súd návrh otca na zníženie výživného pre A. a H. z a m i e t a . 8. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a odkazom na predchádzajúce zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoP/76/2014-122 zo dňa 13.01.2015. Vecne argumentoval tým, že z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36P/177/2005-140 z 08.09.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/98/2006-168 z 04.12.2006, súd zistil, že s účinnosťou od 01.09.2005 bola zvýšená vyživovaciu povinnosť otca pre mal. A. z 49,79 Eur (1.500,- Sk) na 66,39 Eur (2.200,- Sk) a pre mal. H. zo sumy 43,15 Eur (1.300,- Sk) na 69,71 Eur (2.100,- Sk) mesačne. Matka bola zamestnaná s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 526,32 Eur (15.856,- Sk); otec bol zamestnaný ako skladník v spoločnosti L., s.r.o., so zárobkom 106,22 Eur (3.200,- Sk). Mal. A. mala 11 rokov a navštevovala 2. ročník 8-ročného gymnázia, mal. H. mal 10 rokov a navštevoval 1. ročník 8-ročného gymnázia.
3. Z vykonaného dokazovania predovšetkým listinnými dôkazmi, výsluchom matky a A. mal súd za preukázané, že na strane A. došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže v čase podania návrhu bola o 4 roky staršia, mala 15 rokov, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. Čo sa týka zmeny pomerov v časti vzdelania A. v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovala 2. ročník 8-ročného gymnázia. V čase podania návrhu matkou v novembri 2010 stále navštevovala 8-ročné gymnázium, 6. ročník, teda u A. nedošlo podstatným spôsobom k zmene pomerov, keďže navštevovala rovnakú školu. V čase podania návrhu v novembri 2010 mala matka mesačné výdavky spojené s A. vo výške 24,- Eur na stravné, 7,50 Eur v ZUŠ (90,- Eur ročne - 10,- Eur príspevok ZRPŠ, 30,- Eur materiál, 50,- Eur školné), jednorazové - 300,- Eur výlet do Talianska, 40,- Eur školné, 23,50 Eur učebnica angličtiny, 15,- Eur výlet do Viedne, 11,20 Eur kniha francúzštiny, 6,50 Eur kultúrny program počas maturitného týždňa - spolu 396,20 Eur, čo činilo mesačne 33,02 Eur. Celkom došlo k zvýšeniu výdavkov matky od septembra 2010 o 64,52 Eur mesačne, čo vzhľadom na výšku týchto výdavkov nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. Čo sa týka zvýšených výdavkov A. na zaplatenie školného 500,- Eur v dôsledku jej štúdia na Súkromnom gymnáziu na Kremnickej ulici v Bratislave súd na tieto neprihliadal, pretože ako v konaní aj A. potvrdila, bola nútená prestúpiť na toto gymnázium z dôvodu častých absencií na vyučovaní zo subjektívnych dôvodov (modeling), a teda tieto výdavky súd nepovažoval za nevyhnutné. Za podstatnú zmenu pomerov v časti vzdelania A. súd považoval jej nástup na vysokoškolské štúdium na univerzitu vo Viedni od októbra 2013, s čím jej vznikli zvýšené mesačné výdavky vo výške 75,- Eur ako cestovné po Viedni na semester, 100,- Eur na bývanie a 25,- Eur - 50,- Eur na cestovný lístok z Viedne domov a späť. Existenciu a odôvodnenosť týchto výdavkov mal súd za preukázanú výsluchom matky, A. a doloženými potvrdeniami vystavenými Univerzitou Viedeň.
4. Podobne ako u A. súd aj u H. tiež porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane H. došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jeho vekom, keďže v čase podania návrhu bol o 4 roky starší, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jeho základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. Čo sa týka zmeny pomerov v časti vzdelania H. v čase posledného rozhodnutia o výživnom mal H. 10 rokov a navštevoval 1. ročník 8-ročného gymnázia. V čase podania návrhu matkou v novembri 2010 H. mal 14 rokov, navštevoval 5. ročník 8-ročného gymnázia, teda ani u H. v tomto smere nedošlo podstatným spôsobom k zmene jeho pomerov, keďže navštevoval rovnakú školu. V čase podania návrhu v novembri 2010 mala matka výdavky spojené s H. vo výške 637,50 Eur, mesačne 53,13 Eur (fond rady rodičov 5,- Eur mesačne, 150,- Eur lyžiarsky výcvik, 24,50 Eur učebnica angličtiny, 6,50 Eur kultúrny program počas maturitného týždňa, 26,50 Eur za nákup učebníc týkajúcich sa štúdia práva, 260,- Eur zájazd do Talianska, 100,- Eur 1. splátka na výcvik vodičov, 20,- Eur vyšetrenie vodiča). Matka tiež platila obedy vo výške 24,86 Eur mesačne. Celkom došlo k zvýšeniu výdavkov matky od septembra 2010 o 77,99 Eur mesačne, čo vzhľadom na výšku týchto výdavkov súd nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. Za podstatnú zmenu pomerov v časti vzdelania H. súd považoval jeho nástup na vysokú školu v júli 2014, keď sa stal študentom 1. ročníka Vysokého učení technického v Brne, pričom od 01.09.2015 je študentom Vysokej školy manažmentu v Trenčíne, pobočka Bratislava. Týmto H. vznikajú zvýšené
výdavky na školné na akademický rok vo výške 2.400,- Eur, na ktoré však súd neprihliadal, nakoľko nemal za preukázané, že H. zmenil štúdium na vysokej škole, na ktorej školné neplatil, za štúdium so školným vo výške 2.400,- Eur ročne, z objektívnych dôvodov. Existenciu a odôvodnenosť týchto výdavkov mal súd za preukázanú výsluchom matky, H. a doloženými listinnými dokladmi.
5. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané, že od posledného určenia výživného nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností, t.j. okrem A. a H. matka iné vyživovacie povinnosti nemá, otec má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. L., ktorú mal aj v čase posledného zvýšenia výživného pre A. a H..
6. V zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu súd zisťoval príjem matky, pričom zistil, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom priemerný čistý mesačný príjem matky činil 773,48 Eur; v čase začatia konania príjem matky zo zamestnania od septembra 2010 do decembra 2010 činil 939,25 Eur, od marca 2011 do augusta 2011 1.050,13 Eur. Po skončení tohto pracovného pomeru z objektívnych dôvodov na základe dohody z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa (zrušenie oddelenia, v ktorom matka pracovala) sa matka zamestnala u zamestnávateľa C. F., kde jej priemerný čistý mesačný príjem od októbra 2011 do septembra 2012 činil 237,45 Eur, v novembri len 2012 30,31 Eur, ktoré zamestnanie nebolo adekvátne možnostiam a schopnostiam matky, pričom došlo k výpovedi z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa, ktorý je v likvidácii. Matka sa opätovne zamestnala u zamestnávateľa H. od decembra 2012 do februára 2013, kde jej priemerný čistý mesačný príjem činil 330,81 Eur. Aj toto zamestnanie nebolo adekvátne možnostiam a schopnostiam matky, pričom došlo k výpovedi z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa. Od 01.03.2013 do februára 2014 bola matka nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie s nárokom na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% zo základu 32,05 Eur denne na obdobie 6 mesiacov, ktorú poberala do 31.08.2013. Na pokrytie výdavkov spojených s domácnosťou a zabezpečením starostlivosti o A. a H. si matka zobrala úver vo výške 9.950,- Eur dňa 22.11.2012, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými .Na základe uvedeného možno konštatovať, že u matky došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu o priemerne mesačne 165,- Eur - 276,65 Eur za obdobie od novembra 2010 do augusta 2011. Potom však z objektívneho dôvodu (výpoveď daná zamestnávateľom pre zrušenie pracovného miesta matky) došlo k skončeniu pracovného pomeru a k zníženiu príjmu od októbra 2011 do februára 2013 o priemerne mesačne 442,67 až 536,03 Eur, od marca 2013 do októbra 2013 o priemerne 330,- Eur, ktorý výpadok v príjme matka kompenzovala úverom vo výške 9.950,- Eur. V ďalšom sa matka zamestnala u zamestnávateľa Q. E. A., kde za obdobie od 03/2014 do 10/2014 jej priemerný čistý mesačný príjem činil 505,62 Eur. Keďže tento príjem nezodpovedal možnostiam a schopnostiam matky, táto si našla zamestnanie, v odbore, ktorý vyštudovala, u zamestnávateľa SE predaj, s.r.o., u ktorého v období od 10/2014 do 12/2014 priemerný čistý mesačný príjem činil 1.018,77 Eur, v r. 2015 v sume 1.035,22 Eur a v roku 2016 1.520,19 Eur, pričom tento pracovný pomer naďalej trvá.
7. Príjem otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom činil 99,58 Eur mesačne, ktorý dosahoval ako skladník; od 01.02.2010 bol otec živnostníkom s mesačným príjmom približne 400,- Eur (príjmy zo živnosti v r. 2010 činili 4.000,- Eur, výdavky 2.110,32 Eur, základ dane 1.889,68 Eur, v r. 2012 príjmy vo výške 2.000,- Eur, výdavky 1.575,86 Eur, základ dane 424,14 Eur). Následne v auguste 2012 zrušil živnostenské oprávnenie pre neplatenie odvodov, bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V novembri 2012 sa zamestnal s čistým mesačným príjmom vo výške 300,- Eur. Pracovný pomer skončil výpoveďou, pretože skončila sezóna. Od 01.12.2012 bol otec opäť nezamestnaný, evidovaný na úrade práce bez príjmu, pričom sa opätovne zamestnal 06.05.2013 ako skladník s polovičným úväzkom a dohodnutou mzdou vo výške minimálnej mzdy, pričom výplata za máj 2013 činila 198,- Eur. Následne od 01.06.2014 bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do 29.02.2016, kedy bol dňom 01.03.2016 vyradený z dôvodu vzniku živnostenského oprávnenia na vykonávanie živnosti, ktorú aj aktuálne vykonáva, pričom príjem z nej činí 350,- - 400,- Eur mesačne v hrubom.
8. Potom na základe preukázaných ustálených pomerov A. a H. súd dospel k záveru, že na strane detí došlo k podstatnej zmene pomerov nárastom výdavkov na ich výživu, výdavkov spojených s prípravou na budúce povolanie odôvodňujúcim zvýšenie výživného otcovi. A. a H. navrhli zvýšenie výživného otcovi s účinnosťou od 01.11.2010 na 150,- Eur mesačne pre H. (pričom navrhol ďalšie zvýšenie výživného na 170,- Eur od septembra 2012) a na sumu 170,- Eur mesačne pre A. (s účinnosťou od 01.09.2012 navrhla ďalšie zvýšenie výživného na 250,- Eur mesačne), ktorým návrhom však súd nevyhovel z dôvodu, že v zmysle vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Trnave v uznesení z
č.k. 25CoP/76/2014-122 z 13.01.2015, ktorým bola vec súdu vrátená na ďalšie konanie, platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25% - 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Pri otcovi vychádzal z príjmu, ktorý je schopný objektívne vzhľadom na svoje vzdelanie (stredoškolské bez maturity) a prax (práca v sklade) aj reálne dosahovať s poukazom na zistené a preukázané ponuky na trhu práce v deň rozhodnutia, zohľadňujúce pomery otca. Od otca možno pritom spravodlivo požadovať aj zamestnanie sa v 3-zmennej prevádzke, keďže matka sa o mal. L. celodenne riadne stará, za čo poberá aj opatrovateľský príspevok, je fyzioterapeutkou, a teda neprihliadal na vyjadrenia otca, že matke mal. L. musí pomáhať, a teda sa objektívne takto nemôže zamestnať. Súd tiež uvádza, že otec svoje zárobkové schopnosti a možnosti dostatočne nevyužíva, dlhodobo po dobu niekoľkých rokov sa uspokojuje so zamestnaním na polovičný úväzok bez vážnejších dôvodov, navyše s prácou, ktorá bola platená len minimálnou mzdou, aj to len na polovičný úväzok, keď jeho zdravotný stav je dobrý. Hoci otec svoju príjmovú situáciu riešil podnikaním na základe živnostenského oprávnenia, ktorým podnikaním nedosahuje predošlú výšku príjmu 400,- - 500,- Eur, je otec povinný sa zamestnať v zamestnaní zodpovedajúcim jeho vzdelaniu a praxi, čo neučinil, a preto súd na pokles v jeho príjme za uplynulé obdobie neprihliadal. Preto súd vychádzal zo schopností otca dosahovať príjem minimálne vo výške 400,- až 500,- Eur mesačne v čistom (zo živnosti), ktorá suma aj zodpovedá vzdelaniu otca (stredoškolské s výučným listom) a praxi otca (skladník). Keďže v zmysle vyššie uvedeného záveru súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške 400,- až 500,- Eur mesačne v čistom (čo súdu vyplynulo z jeho výpovede pred súdom počas jeho výsluchu 30.03.2011, ako aj z o zistených ponúk na trhu práce, výživné na výživu všetkých troch vyživovacích povinností otca predstavuje sumu od 100,- - 120,- Eur (25% - 30% zo sumy 400,- Eur) do 125,- - 150,- Eur. Otcovi pritom bolo naposledy určené výživné pre A. a H. celkom vo výške 142,74 Eur. Z uvedeného dôvodu, keďže naposledy určené výživné bez výživného pre mal. L. dosahuje horný interval možného výživného pre všetky deti, súd návrhy A. a H. na zvýšenie výživného od 01.10.2010 do 31.12.2014 zamietol.
9. Súd však s prihliadnutím na už konštatované výdavky A. a H. v súvislosti s ich nástupom na vysokoškolské štúdium (ako je to už uvedené vyššie) výživné otcovi zvýšil na sumu 150,- Eur mesačne pre A. (zvýšenie o.i. odôvodnených výdavkov spojených so štúdiom A. na vysokej škole uvedených v odseku 19 tohto rozsudku) a na sumu 130,- Eur mesačne pre H. (zvýšenie o.i. odôvodnených výdavkov spojených so štúdiom H. na vysokej škole uvedených v odseku 20 tohto rozsudku) všetko s účinnosťou od 01.01.2015, keď otec získal predajom nehnuteľnosti 12.000,- Eur. Otec uviedol, že túto sumu už minul na splatenie dlhov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vedením domácnosti, tiež s vedením firmy ako aj na platenie výdavkov pre L., pričom z tejto sumy otec A. a H. neuhradil nič. Tu súd poukázal na § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Keďže otec má 3 vyživovacie povinnosti, je možné od otca s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie spravodlivo požadovať, aby sa aj A. a H. na tejto sume minimálne rovnako spolupodieľali ako mal. L. (za situácie, keď otec počas celého konania uvádzal, že sa na výdavkoch spojených so starostlivosťou o mal. L. nepodieľa, v plnej miere ich uhrádza jej matka, resp. sú hradené z príspevkov Sociálnej poisťovne, resp. spoločnosti P.). Preto súd sumu 12.000,- Eur rozdelil na 3 časti po 4.000,- Eur. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie je potom v možnostiach a schopnostiach povinného otca prispievať na výživu:
- A. zvýšeným výživným od 01.01.2015 vo výške 150,- Eur mesačne, keď rozdiel v porovnaní s naposledy určeným výživným činí 76,97 Eur, ktorý rozdiel je otec zo sumy 4.000,- Eur schopný splácať takmer 52 mesiacov, t.j. 4 roky a 4 mesiace s prihliadnutím na skutočnosť, že A. od septembra 2013 študuje na vysokej škole a súd zvýšil výživné až od januára 2015.
- H. zvýšeným výživným od 01.01.2015 vo výške 130,- Eur mesačne, keď rozdiel v porovnaní s naposledy určeným výživným činí 60,29 Eur, ktorý rozdiel je otec zo sumy 4.000,- Eur schopný splácať viac ako 66 mesiacov, t.j. 5 rokov a 6 mesiacov, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že H. od júla 2014 študuje na vysokej škole a súd zvýšil výživné až od januára 2015. Vo zvyšnej časti výšky navrhovaného zvýšenia výživného súd návrhy oboch detí A. a H. zamietol s prihliadnutím na výšku sumy 12.000,- Eur a dĺžku ďalšieho trvania vyživovacej povinnosti otca ku A. a H..
10. Pokiaľ otec v konaní namietal, že deťom bolo vyplatené sporenie, čo matka potvrdila - A. suma 656,61 Eur, ktoré použila na kúpu mobilného telefónu, a mal. H. suma 1.325,40 Eur, ktoré použil na kúpu počítača s príslušenstvom. Tieto prostriedky súd zohľadnil pri zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného, keďže tieto mali byť v prvom rade použité na pokrytie odôvodnených zvýšených potrieb A. a H. spojených so štúdiom.
11. V zmysle záveru odvolacieho súdu vykonal dokazovanie zmluvou o prevode obchodného podielu otcom, na základe ktorej mu bola vyplatená suma vo výške 50.000,- Sk. Keďže však k tejto skutočnosti ešte došlo v r. 2001, súd na ňu v tomto konaní neprihliadal, ako aj z dôvodu, že o.i. polovicu z tejto sumy otec zaplatil matke v rámci vyporiadania BSM. Na základe uvedeného preto súd rozhodol o zvýšení výživného otcovi pre A. a H. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, z ktorého dôvodu návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Súd dopĺňa, že otec navrhol zníženie výživného od 30.03.2011, pričom však vykonaným dokazovaním, uvedeným vyššie, súd nemal za preukázané, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného, keďže otec mal rovnaký počet vyživovacích povinností, mal príjem zo živnosti, došlo k zvýšeniu príjmu na 400,- Eur mesačne, pričom pri poslednom rozhodovaní o výživnom jeho príjem činil 99,58 Eur. Na ďalšie zníženia príjmu súd neprihliadal, keďže k nim nedošlo z objektívnych príčin na strane otca, ako to už súd podrobne uviedol vyššie.
12. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky, resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
13. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
14. Súd otcovi zvýšil výživné pre A. od 01.01.2015, teda otec mal uhradiť na splatnom výživnom za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2016 celkom 1.770,31 Eur (od 01.01.2015 do 30.11.2016 .... 23 mesiacov x 76,97 Eur ako rozdiel zvýšeného a pôvodného výživného). Nedoplatok na splatnom súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 49,18 Eur do rúk A..
15. Súd otcovi zvýšil výživné pre H. od 01.01.2015, teda otec mal uhradiť na splatnom výživnom za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2016 celkom 1.386,67 Eur (od 01.01.2015 do 30.11.2016 .... 23 mesiacov x 60,29 Eur ako rozdiel zvýšeného a pôvodného výživného). Nedoplatok na splatnom súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 38,52 Eur do rúk H..
16. Nedoplatky na splatnom výživnom pre obe deti súd otca zaviazal splácať spolu s bežným výživným pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade neuhradenia jednej splatnej splátky s tým, že uvedené mesačné splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného, na výšku zročného nedoplatku, zárobkové a majetkové pomery povinného otca, pričom k splateniu nedoplatkov dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do troch rokov. Súd dopĺňa, že prihliadol aj na skutočnosť už vyššie uvedenú, t.j. že otec mal príjem vo výške 12.000,- Eur v januári 2015, a teda je v možnostiach a schopnostiach otca uvedené nedoplatky na splatnom výživnom uhradiť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie výživou povinný otec s tým, že rozsudok v časti 1 až 4 a 7 výroku považuje za nesprávny a nespravodlivý. Súhlasí s tvrdením súdu, že v čase od podania návrhu až do 01.01.2015 nedošlo k zmene pomerov a k zvýšeniu odôvodnených nákladov na výživu detí. Je však toho názoru, že ani v období od 01.01.2015 nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného v tak veľkej výške, pričom zároveň
súdom stanovené výživné nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a jeho majetkovým pomerom. Vo vzťahu k navrhovateľom poukázal na to, že je treba rozlišovať, či sa jedná o štúdium, ktoré smeruje k nadobudnutiu nevyhnutnej spôsobilosti k výkonu budúceho povolania alebo o štúdium doplnkové. Podľa jeho názoru je možné považovať jazykový kurz práve za doplnkové vzdelávanie, teda má za to, že v období od októbra 2013 do júna 2014 sa A. nepripravovala na budúce povolanie, ale jednalo sa len o doplnkové vzdelávanie a teda bola schopná sa zamestnať a sama sa živiť. V rozsudku je konštatované, že A. od septembra 2015 začala študovať na univerzite Viedeň bakalárske štúdium biológie z čoho vyplýva, že A. v období od júna 2014 do septembra 2015, teda celý školský rok nebola študentkou, teda sa nepripravovala na budúce povolanie na základe čoho mala možnosť sa zamestnať, a teda nie je daný dôvod vyživovacej povinnosti v tomto období. Súd nijakým spôsobom neskúmal z akého dôvodu predmetné štúdium biológie A. predčasne ukončila, či bolo dôvodom nedostatočné štúdium a zlý prospech a z akého dôvodu dňa 19.09.2016 nastúpila na bakalárske štúdium medicíny na Súkromnej škole Sigmunda Freuda vo Viedni. Výber súkromnej školy nie je odôvodnená potreba A., nakoľko má a mala možnosť študovať riadne štátne štúdium. Obdobne sa súd nezaoberal ani dôvodnosťou výdavkov spojených so štúdiom vo Viedni, nakoľko rovnaká fakulta či už biológie alebo medicíny sa nachádza aj na Slovenskou. Od skončenia štúdia na gymnáziu A. navštevuje už tretiu školu - jazykový kurz, štúdium biológie, štúdium medicíny, pričom neustále štúdium na viacerých školách, čo považuje za neúčelné, a teda aj pokračovanie vyživovacej povinnosti považuje za neúčelné. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že u A. sa nejedná o sústavnú prípravu na výkon jej budúceho povolania. Čo sa týka navrhovateľa 2, H. študoval len prvý ročník Vysokej školy učení technického v Brne, pričom následne bez uvedenia dôvodu začal študovať Vysokú školu manažmentu v Trenčíne. Stotožňuje sa s názorom súdu, že školné vo výške 2.400,- Eur ročne nie je odôvodneným výdavkom, a teda nie je možné naň prihliadať. Ale ani v tomto prípade sa súd nezaoberal dôvodom zmeny školy, a teda účelnosťou štúdia. V zmysle vyššie uvedeného má za to, že na výdavky spojené s prípravou na budúce povolanie nie je možné prihliadať vo výške uvádzanej A. a H., resp. ich matkou, nakoľko sa nejedná o odôvodnené potreby a ako aj je nutné posúdiť, či sa vôbec jedná o účelné štúdiá, nakoľko neustále zmeny škôl vzbudzujú skôr dojem, že sa jedná o štúdium formálne. Súd zároveň žiadnym spôsobom neuviedol, na základe akých úvah zvýšil výživné na A. a H. až na dvojnásobok predchádzajúceho výživného. Jedinou zmenou, na ktorú súd pri určovaní výživného prihliadal boli výdavky v súvislosti s nástupom A. a H. na vysoké školy. S poukazom na to, že obaja rodičia sa podieľajú na výživne svojich detí v rovnakej miere, teda aj na výdavkoch spojených so štúdiom má za to, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci a dospel k nesprávnemu záveru. Výdavky spojené so štúdiom A. a H., nedosahujú takú výšku, ktorá by odôvodňovala zvýšiť výživné v tak veľkom rozsahu. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku konštatuje, že výživné zvýšil s účinnosťou od 01.01.2015, keď otec získal predajom nehnuteľnosti 12.000,- Eur. Túto sumu súd rozdelil na tri časti, keďže otec má tri vyživovacie povinnosti a je od otca možné požadovať, aby aj A. aj H. sa na tejto sume minimálne rovnako spolupodieľali ako mal. L.. Je však názoru, že nie je možné celú získanú sumu za predaj pozemku rozdeliť len medzi tri deti a následne z tejto výšky stanoviť výživné bez ohľadu na ostatné skutočnosti. Predajom nehnuteľnosti síce získal kúpnu cenu 12.000,- Eur, ale túto ihneď spotreboval na úhradu dlhov a na nevyhnutnú liečbu L. v tom čase, čiže nedošlo ani k zmene majetkových pomerov získaním finančného obnosu, ale zároveň boli uhradené jeho záväzky a taktiež predajom nehnuteľnosti došlo k zníženiu jeho majetku . Súd nevzal do úvahy ani to, že z predaja nehnuteľnosti získaný obnos peňazí bola len jednorazová záležitosť a preto nie je na základe nej možné stanoviť výživné do budúcna. Okrem toho celý obnos je už spotrebovaný, najmä na úhradu predchádzajúcich dlhov. Je absolútne nelogické, aby bola celá finančná čiastka získaná predajom nehnuteľnosti rozdelená medzi deti, veď aj on má svoje potreby. Súd nevzal do úvahy ani to, že mal. L. je ťažko zdravotne postihnutá, preto je potrebné, aby voči nej boli zohľadnené individuálne náklady. Súd opätovne nevzal do úvahy, že výška výživného v zmysle súdnej praxe sa môže pohybovať zhruba na úrovni 25% výšky čistého príjmu tohto rodiča, a teda nie je možné prihliadať na celý príjem získaný predajom nehnuteľnosti a celú získanú sumu rozdeliť len medzi deti bez ohľadu na skutočnosti, že súd má stanovovať výživné len z 25% výšky čistého príjmu rodiča. Okresný súd nesprávne zistil schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu a výchovu A. a H., nakoľko pri výpočte nevychádza z reálneho príjmu otca a nesprávne zohľadnil jednorazový príjem získaný predajom nehnuteľnosti v celej výške. V súčasnej dobe dosahovaný jeho príjem nie je taký, že by ho bolo možné zaviazať na úhradu výživného, nakoľko zvýšené výživné na H. a A. spolu vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť na L. ako aj s poukazom na nevyhnutné náklady na jeho vlastný život presahujú celkový jeho príjem. Súd pri skúmaní jeho schopností, možností a majetkových pomerov
nevzal do úvahy jeho výdavky ako povinného rodiča, ktorý je nevyhnutné vynaložiť na svoj vlastný život, vyživovaciu povinnosť voči mal. L., ako aj nevyhnutné výdavky na jeho domácnosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza teda z neúplného zistenia skutkové stavu z čoho vyplýva nesprávne právne posúdenie veci ako aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov jednoznačne k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti 1 až 4 a vo výroku 7 vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Navrhovatelia odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu odporcu - povinného, sa vyjadrili prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyni - ich matky. V zmysle ich písomného vyjadrenia súd vykonal všetky potrebné dôkazy, aby určil spravodlivo a podľa najnutnejších potrieb detí odvolateľa jeho vyživovaciu povinnosť. Deti sú v záverečnej fáze vzdelávania potrebného na nevyhnutnú spôsobilosť k ich budúcemu povolaniu. Vykonané dôkazy, najmä skutočné náklady detí ako i náklady ich matky na ich vzdelávanie súd podrobne zhodnotil. Odvolateľ z kontextu rozsudku spochybnil najmä iba časť, ktorá sa týka vzdelávania detí, akoby nevznikali a neexistovali aj iné náklady spojené priamo s bežným životom. Náklady na štúdium boli nesporne preukázané a zhodnotením týchto dôkazov súdom nemožno nič vyčítať. V odvolaní spomenutý bezplatný jazykový kurz nie je správne tvrdenie, pretože tento bol riadne podľa vyučovania školy zaplatený. Všetky činnosti vzdelávacieho charakteru, ktoré deti absolvujú sú nesporne prípravou na budúce povolanie a žiadnym spôsobom nesúvisia k inému účelu a ani pre iný účel. Odvolanie možno hodnotiť vyslovene ako subjektivistické, ktorým sa odvolateľ zaoberá sebou samým a svojimi potrebami. Neobsahuje žiadne objektívne dôkazy, ktoré by menili situáciu tak, ako on žiada. Snáď si nemyslí, že všetky výdaje na vysokoškolské štúdium, uspokojovanie ostatných životných potrieb sú mesačne u jeho detí v sumách 150,- a 130,- Eur + rovnaký príspevok od matky. Nechápe, že od neho už žiadajú poskytovanie výživného, ktoré spočíva jednak vo výžive ako takej, oblečení, obutí, minimálne spoločenských, či športových aktivít a podobne, a nie iba v nákladoch spojených so vzdelávaním pre budúci výkon povolania. A. od 01.10.2014 do 23.08.2016 absolvovala bakalárske štúdium biológie a preto poznámky otca, že v čase od júna 2014 do septembra 2015 nebola študentkou sú irelevantné. Potvrdenie školy prikladá. Vykonaným dokazovaním súd správne zistil všetky okolnosti vedúce k tomu, aby výška výživného na deti odvolateľa A. a H. bola určená správne a zohľadňovala ich potreby, nielen po stránke nadobúdania vedomostí pre ich budúce povolanie, ale i tie, ktoré k riadnemu životu detí sú všeobecne dané. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. K odvolaniu pripojila v nemčine znejúce listinné podklady, z ktorých nie je zrejmé, kto ich vydal ani kedy ich vydal.
20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 CSP v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného potvrdiť a v časti zvýšenia výživného na navrhovateľov sú odvolacie argumenty povinného dôvodné a sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti a na vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Podľa odvolania výživou povinného, odvolaním nenapadol rozsudok v časti zamietnutia návrhu, odvolanie nepodali ani navrhovatelia, preto rozsudok v tejto časti - výroku 5 nadobudol právoplatnosť.
22. Predmetom prieskumu odvolacím súdom sa potom stali výroky rozsudku o zvýšení výživného na navrhovateľov s účinnosťou od 01.01.2015 a zamietnutý návrh povinného na zníženie výživného od 30.03.2011 a teda s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného. Otec v odvolaní na podporu svojho návrhu o zníženie výživného neuviedol žiadne konkrétne argumenty, svoje dôvody odvolania zameral len na rozhodnutie súdu o zvýšení výživného na navrhovateľov.
23. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom otca uplatneného nároku na zníženie výživného a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti o zníženie výživného, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty strán sporu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku o zníženie výživného, rozsudok ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
24. Iná je situácia v časti rozhodnutia súdu o zvýšení výživného, o ktorom súd rozhodol na základe návrhu navrhovateľov, ktorí počas konania v konaní dosiahli plnoletosť a ktorým návrhom, súd čiastočne zvýšením výživného vyhovel. Súd tak rozhodol rozsudkom vydaným po 6 rokoch vedenia sporu, pričom predchádzajúci jeho rozsudok zo dňa 28.10.2013 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/76/2014-122 zo dňa 13.01.2015.
25. Odvolací súd už v citovanom uznesení konštatoval plnoletosť oboch navrhovateľov a tým spojenú zmenu ich procesného postavenia a na str. 5 - 8 uznesenia podrobne uviedol názor, akým spôsobom na základe akých kritérií je možné meniť rozhodnutia o výživnom a aké požiadavky zákon vyžaduje na odôvodnenie rozsudku. Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozsudku zvolil postup, že pokračoval vzhľadom na plynutie času, uvádzaním ďalších výpovedí strán sporu, vychádzal z ich tvrdení a nezameral sa ale na zistenie podstatnej zmeny a jej preukázaniu.
26. Obaja navrhovatelia sú plnoletí, ani jeden z nich nepokračuje neprerušene v štúdiu na škole vyššieho stupňa, súd nevenoval pozornosť tejto podstatnej okolnosti, t.j. dôvodom rozhodnutia navrhovateľov, študovať na iných školách dokonca i v zahraničí, nevenoval pozornosť ani ich prospechu na vybraných školách, či charakteru jazykového kurzu, ktorý podľa vlastného tvrdenia A. absolvovala, tzn. či ide o štúdiom, počas ktorého je odkázaná na výživné od rodičov, alebo nie, nezaujímal sa ani o dôvod jej pobytu v zahraničí, ani jej účasťou na modelingových skúškach, hoci uvedené skutočnosti zo samotných prednesov účastníkov vyplynuli.
27. Súd akceptoval potvrdenia predložené stranami v cudzom jazyku bez toho, že by zabezpečil ich preklad č.l. 247 - 254 spisu, dokonca niektoré z nich podľa zápisnice z pojednávania i oboznámil ich čítaním. Výsluchy navrhovateľov na pojednávaní dňa 24.09.2015, z ktorých súd pri rozhodovaní čerpal sú kusé, nedostačujúce a takmer ničím nepodložené.
28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť a to ani dohodou strán. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t.j. ani dosiahnutím plnoletosti. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak, ako ju vníma Zákon o rodine trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto okolnosť je taktiež individuálna. Dieťa môže byť schopné sa samostatne živiť po ukončení strednej školy (ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), alebo prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, musí súd posúdiť v každom prípade individuálne.
29. V danom prípade preto bolo potrebné rozlíšiť obdobie rozhodovania o výživnom do plnoletosti, kedy malo byť priznané výživné zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.
30. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR z 30.09.2014, sp. zn. II. ÚS 2121/14), pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu
na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Pokiaľ študuje dieťa na súkromnej škole, je potrebné zaoberať sa tým, aké boli dôvody, aby študoval súkromnú školu, teda školu zaťaženú školným a nie podobne zameranú verejnú školu (bezplatnú).
31. Súd prvej inštancie sa uvedeným pri rozhodovaní o výživnom s účinnosťou od 01.01.2015 neriadil vôbec a výsledky vykonaného dokazovanie nevyhodnotil so zameraním na zistenie vyššie uvedených rozhodných okolností. Okrem uvedeného aj odvolacia argumentácia otca poukazujúca na potreby posúdenia rozsahu vyživovacej povinnosti k jeho ďalšiemu dieťaťu maloletej L. je dôvodná. Predmetné konanie však nie je konaním o výživnom pre toto dieťa, preto je potrebné len vyhodnotiť tvrdenia a dôkazy predložené otcom na jeho obranu.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky odvolací súd podľa § 387 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného, zročného výživného a v závislom výroku o trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
33. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci pokračovať v súlade s aktuálnou procesnou úpravou s uvedomením si, že už sa nejedná o konanie o úpravu výživného pre maloleté deti, kde súd plní zisťovaciu úlohu a vykáva dôkazy aj z vlastnej iniciatívy. Ide o výživné pre plnoleté detí, kde dôkazné bremeno, preukázať odkázanosť na výživné od rodiča je na nich, opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, podľa chovania sa účastníkov konania, prípadne doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.
34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
35. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).