Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/77/2017

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 2. augusta 2017, prejednal odvolanie obžalovanej D. D., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 18.01.2017 sp.zn. 5T/44/2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej D. D. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná D. D. uznaná za vinnú z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť siedmimi čiastkovými skutkami, krádežami v obchodoch, predovšetkým v obchodnom dome Kaufland a obchodnom dome Tesco, a to napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo 04.07.2014 sp.zn. 0T/64/2014 právoplatne uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov, ktorá lehota mala plynúť do 04.01.2014 a trestný rozkaz sa stal právoplatný 04.07.2014. Za to bola odsúdená podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere deväť mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bola pre výkon trestu zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. jej bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným stranám Kaufland SR v sume 271,90 Eur a Tesco Stores SR v sume 34,98 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala obžalovaná odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, pritom odvolanie bližšie neodôvodnila, a to ani dodatočne. Na verejnom zasadnutí potvrdila, že nie je spokojná s rozsudkom okresného súdu len vo výroku o treste, domáhala sa uloženia trestu na slobode s poukazom na tú skutočnosť, že sa stará o dcéru, ktorá navštevuje druhý ročník strednej školy, otec dieťaťa sa zdržiava v zahraničí, sú v rozvodom konaní a len občas pošle na účet 100,- až 200,- Eur, inak si vyživovaciu povinnosť neplní. Inak sa o dcéru stará sama. Tiež žiadala zohľadniť skutočnosť, že v čase páchania trestnej činnosti brala lieky, ktoré vzbudzovali u nej aktivitu a bolo jej jedno, čo spraví, a to ovplyvnilo jej trestnú činnosť. Treba zdôrazniť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní uznala svoju vinu, preto súd vykonal dokazovanie len v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste, resp. výrokov o náhrade škody, keď po uznaní viny obžalovanou a prijatí tohto vyhlásenia obžalovanej nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti právoplatnosť. Krajský súd na základe odvolania obžalovanej preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a výroku o náhrade škody, proti ktorým smerovalo odvolanie obžalovanej, ako aj správnosť postupu konania v tejto časti, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. V rámci skúmania dôvodov a podmienok pre uloženie trestu z hľadiska jeho druhu a výmery v zmysle § 34 Tr. zák. aj odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že u odsúdenej zákonom sledovaný účel

môže splniť jedine nepodmienečný trest odňatia slobody s prihliadnutím na sústavnosť páchania trestnej činnosti a aj v tomto prípade viacnásobnými čiastkovými skutkami. Treba zdôrazniť predovšetkým, že obžalovaná bola v minulosti štyrikrát súdne trestaná, naposledy rozsudkom z 28.01.2016 sp.zn. 3T/10/2016 bola odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 36 mesiacov, a to trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, pritom zjavne teraz posudzovanej trestnej činnosti sa mala dopustiť napriek tomu, že bola v priebehu predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdená pre obdobnú trestnú činnosť. Je teda zrejmé, že u odsúdenej neprichádza v úvahu uloženie trestu na slobode, pritom uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám individuálnej i generálnej prevencie. Správne pre výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebola potrestaná pre iný úmyselný trestný čin nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd sa zaoberal aj otázkou príčetnosti obžalovanej v čase páchania trestnej činnosti, bolo vykonané dokazovanie znalcami z odboru psychiatrie, kde nebol zistený u obžalovanej žiadny chorobný stav v zmysle psychickej poruchy, ktorá by mala vplyv na príčetnosť obžalovanej, ovplyvnenia ovládacej alebo rozpoznávacej zložky jej konania. Je v súlade so zákonom, že obžalovanej bola uložená povinnosť nahradiť škodu, ktorú spôsobila svojou trestnou činnosťou poškodeným stranám, keď poškodené strany si uplatnili svoje nároky na náhradu škody riadne a včas, pritom ohľadom opodstatnenosti nárokov a ich výšky neboli žiadne pochybnosti. Za týchto okolností odvolací súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.