Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/46/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. augusta 2017 prejednal odvolanie obžalovaného

A. D.,

nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale bytom N. D., J.. R. XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 1T/90/2014 zo dňa 25. januára 2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 12.05.2014 asi o 14.00 hod. v Považskej Bystrici, J.. R., na schodoch rodinného domu č. XXX/XX, bezdôvodne fyzicky napadol svojho brata C. D. bytom N. D. J.. R. XXX/XX tak, že ho chytil pod krkom za oblečenie, udrel ho dvakrát do zadnej časti hlavy, následne ho pootočil so slovami: „veď som ti sľúbil, že keď prídeš, tak Ťa zhodím zo schodov“, sotil ho dolu schodmi, pričom prepadol dopredu, spadol na rameno, urobil kotrmelec a skotúľal sa asi po 9 schodoch, čím mu takto spôsobil pomliaždenie ramena, totálnu ruptúru šľachy nadhrebeňového svalu vpravo, čiastočnú ruptúru šľachy podlopatkového svalu vpravo a parciálnu ruptúru šľachy dlhej hlavy bicepsu vpravo, lézie šliach v oblasti pravého ramena a pravej lopatky, ktoré zranenia ho obmedzovali v bežnom spôsobe života od 12.05.2014 do 16.06.201 fixáciou v Dessaultovom obväze pravej hornej končatiny úplne vyradenou hybnosťou, pričom prvých 14 dní mal výrazné bolesti pravého ramena a pleca, bol výrazne obmedzený pri hygiene, sprchovaní a umývaní zubov a pri spánku, nakoľko mohol ležať len na ľavej strane a bol odkázaný na pomoc pri obliekaní, obúvaní a hygiene.

Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 7 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému C. D., nar. XX.X.XXXX škodu vo výške 1.812,80 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca namietal skutkové zistenia súdu prvého stupňa v tom, že v predmetnej dobe zranenia poškodenému C. D.

spôsobil obžalovaný. V tejto súvislosti obhajca najmä namietal postup súdu prvého stupňa v tom, že nedoplnil dokazovanie, z ktorého by vyplynulo, že v čase cca 10.00 hod. doma nebol, ale sa nachádzal v Trenčíne cca o 10.30 hod., kde volal s družkou a popoludní bol v spoločnosti Eurotel GmbH, s.r.o., Trenčín, za účelom sprostredkovania zamestnania. K tomuto obhajca aj na verejnom zasadnutí žiadal vypočuť družku obžalovaného a zadovážiť správy od mobilných operátorov k lokalizácií miesta, kde sa nachádzali účastníci vyššie uvedeného telefonického rozhovoru. Ďalej obhajca žiadal doplniť dokazovanie znaleckým posudkom z biomechaniky, vyšetrovacím pokusom na počuteľnosť z kuchyne rodinného domu na schodisko, opätovným vypočutím poškodeného C. D. k odstráneniu rozporov, zadovážením správy od vyššie uvedenej s.r.o. a vykonaním rekonštrukcie a ohliadky miesta činu. S prihliadnutím aj na nevykonanie týchto dôkazov súdom prvého stupňa obhajca namietal, že v rozsudku nie sú skutkové úvahy ani vysporiadanie sa s obhajobou obžalovaného. Vôbec nie je ani jasné, z akej výpovede svedkyne X. D. súd vychádzal. Preto je rozsudok nepreskúmateľný. Taktiež došlo k procesnému pochybeniu, keď samosudca prerušil obžalovaného pri prednášaní posledného slova. Obhajca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 Tr.por. zrušiť v celom rozsahu s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/, c/ Tr.por. Alternatívne obhajca navrhol po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 322 ods. 1 Tr.por, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný v podrobných písomných dôvodoch svojho odvolania tu v zhode aj so svojimi predošlými tvrdeniami predovšetkým namietal nemožnosť skutkového deja tak, ako to uvádzal poškodený (sotenie na schodoch), vrátane nemožnosti vzniku zranení, ktoré mal poškodený utrpieť. Ďalej v tejto súvislosti namietal výsledky znaleckého dokazovania MUDr. Pavlom Mičiakom z pohľadu „možností“ vzniku zranení, mechanizmu zranení poškodeného spôsobom, ako to uvádzal. Obžalovaný tiež poukázal na nedodržanie zásad, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu, nedokázaná vina má rovnakú váhu ako dokázaná nevina a v pochybnostiach v prospech obžalovaného. V súvislosti s týmito zásadami obžalovaný uviedol niektoré odborno-právne aspekty ich uplatňovania v praxi (právne vety, citácie, vysvetlivky). Obžalovaný v závere žiadal oslobodenie od „špekulácií“ a odškodnenie vo výške 7.000 € (majetková, nemajetková ujma, zníženie spoločenského uplatnenia, spoločenské pohŕdanie, finančná kríza, psychický a zdravotný kolaps).

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca a obžalovaný zotrvali na dôvodoch odvolania a navrhli, aby odvolací súd vykonal vyššie uvedené dokazovanie. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Poškodený C. D. sa k návrhu prokurátora pripojil.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Úvodom k odôvodneniu svojho rozhodnutia, senát odvolacieho súdu uvádza, že v tejto veci preskúmal v poradí už tretí odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, keď predtým boli dva odsudzujúce rozsudky súdu prvého stupňa zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/74/2015 zo dňa 23.11.2015 a 23To/72/2016 zo dňa 3.10.2016). Už v týchto uzneseniach senát odvolacieho súdu v zásade uviedol, že vo výpovediach poškodeného C. D. nie sú také rozpory, pre ktoré by jeho tvrdenia o jeho „sotení“ obžalovaným (jeho bratom) dole schodmi mali byť nevierohodné.

V prípade prvého zrušenia odsudzujúceho rozsudku nedostatky videl odvolací súd len v ustálení času (hodiny), kedy ku skutku došlo (10.00 hod.-14.00 hod.). Zároveň nariadil doplniť dokazovanie obžalovaným predloženými fotografiami predmetného schodiska s tým, aby sa znalec z odboru zdravotníctva vyjadril, či vzhľadom na identifikované miesto činu je potrebné niečo meniť na záveroch znaleckého posudku z odboru zdravotníctva. Taktiež bolo nariadené zákonným spôsobom vypočuť svedkyňu X. D.. Ku skutkovým zisteniam už tu senát odvolacieho súdu uviedol, že výpovede poškodeného C. D. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní nemožno vykladať tak, že by tieto trpeli rozpormi (obžalovaný to uvádza aj v súčasnosti), pokiaľ ide o konanie obžalovaného bezprostredne pred pádom poškodeného na schodisku. Poškodený nikde netvrdil, že ho obžalovaný sotil až na 4-5 schode, ale jeho výpoveď vyznela tak, že ho sotil obžalovaný na vrchole schodiska, pričom bez pádu prešiel 4-5 schodov, pričom následne stratil rovnováhu a spadol. Taktiež tu senát odvolacieho súdu uviedol, že nekontrolovaný pád osoby na schodisku v dôsledku sotenia inou osobu nie je možné

objasňovať (obžalovaný sa toho domáha aj v súčasnosti) ani rekonštrukciou ani vyšetrovacím pokusom. Nie je to možné ani vyhodnocovať za pomoci fyzikálnych zákonov s výnimkou voľného pádu a zemskej príťažlivosti. Už tu senát odvolacieho súdu uviedol všeobecne známu okolnosť, že priebeh pádu osoby na schodoch je spravidla ovplyvnený postavením tela, ale najmä nôh (vrátane toho, či obidve stáli v dobe sotenia na pevnej položke).

V prípade druhého zrušenia odsudzujúceho rozsudku, senát odvolacieho súdu opakovane pripomenul, že odvolací súd oboznámený s doterajšími výsledkami dokazovania, v zásade ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa nemá výhrady. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený v dôsledku formálnej vady výroku o vine, ktorý neobsahoval tzv. právnu vetu, ako aj z dôvodu toho, že odôvodnenie rozsudku nebolo dostatočné. Taktiež bolo nariadené súdu prvého stupňa, aby v novom konaní na hlavnom pojednávaní znalcovi MUDr. Pavlovi Mičiakovi umožnil stranami klásť otázky. Aj tu však senát odvolacieho súdu uviedol (obžalovaný to namieta aj v súčasnosti), že úlohou znalca nie je „dokazovať niekomu niečo“, ale napomáhať orgánom činným v trestnom konaní a súdu objasňovať dôležité skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti.

Ďalej z pohľadu obsahu odvolacích dôvodov, senát odvolacieho súdu uvádza, že v tejto veci proti sebe stoja dva priame dôkazy - usvedčujúca výpoveď poškodeného C. D. a ospravedlňujúca výpoveď obžalovaného A. D.. Takáto dôkazná situácia však neznamená, že súd musí „automaticky“ použiť zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“. V tejto veci je usvedčujúca výpoveď podporovaná ďalšími nepriamymi dôkazmi, najmä v podobe výpovede sestry obžalovaného a poškodeného X. D., lekárskymi správami a znaleckým dokazovaním. V tejto súvislosti k odvolacej námietke obhajcu ohľadne výpovede svedkyne X. D., senát odvolacieho súdu uvádza, že na hlavnom pojednávaní dňa 16.3.2016 správne súd prvého stupňa prečítal podľa § 263 ods. 4 Tr.por. výpovede tejto svedkyne z prípravného konania, pretože táto využila svoje právo odmietnuť vypovedať. Výpoveď tejto svedkyne na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní už predtým senát odvolacieho súdu považoval za nezákonnú.

Súčasne súd prvého stupňa v zhode aj s vyššie uvedenými predchádzajúcimi závermi senátu odvolacieho súdu považoval správne výpoveď poškodenej za vierohodnú.

Na druhej strane síce obžalovaný má právo brániť sa spôsobom, aký uzná za vhodný (vrátane uvádzania nepravdivých okolností s výnimkou krivého obvinenia), to ale neznamená, že orgány činné v trestnom konaní a súdy nie sú oprávnené takúto „obranu“ obžalovaného hodnotiť z pohľadu jej vierohodnosti. V tejto súvislosti okrem povahy usvedčujúcich priamych, či nepriamych dôkazov pri posudzovaní vierohodnosti obhajoby obžalovaného, nemožno prehliadnuť tú okolnosť, že v prvých dvoch odvolacích konaniach obžalovaný najmä namietal skutkové zistenia v nemožnosti priebehu skutku. V súčasnosti tieto tvrdenia opakuje, avšak súčasne už dopĺňa, že v čase činu ani nebol doma.

Vo svojej prvej výpovedi ako obvineného dňa 14.10.2014 obžalovaný A. D. okrem iného uviedol: „...V tomto období, keď došlo k tomuto údajnému zraneniu môjho brata C., som bol doma, teda nepracoval som v zahraničí, ako teraz. Je možné, že som bol aj priamo doma, avšak brata C. som zaregistroval už ako zraneného, čo som odvodil z toho, že bol akosi obviazaný cez ruku...“. Obžalovaný aj následne v ďalšej svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 31.10.2014 uvádzal o okolnostiach napísania listu za svoju sestru X. D., že ona nebola doma a opäť nič nevypovedal - nebránil sa tým, že doma nebol on sám.

Takýto spôsob obhajoby je „nelogický“, pričom naviac senát odvolacieho súdu už ani nemohol vyhovieť obžalovanému doplniť dokazovanie správami mobilných operátorov. Údaje, ktoré obžalovaný požadoval zistiť (lokalizácia miesta volajúceho a volaného) sa s takým odstupom času (viac ako tri roky) nearchivujú.

Preto aj odvolací súd považuje túto obranu obžalovaného za účelovú nevierohodnú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Senát odvolacieho súdu sa taktiež nestotožnil s vytýkanou chybou v podobe arbitrárnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Aj z toho dôvodu bolo v dôsledku odvolania obžalovaného zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa. Aktuálne preskúmavaný rozsudok súdu prvého stupňa však takouto vadou už netrpí. Obsah rozsudku je v súlade s ustanovením § 163 a nasl. Tr.por. V

odôvodnení rozsudku sú uvedené dôkazy (ich obsah), z ktorých súd vychádzal. Súd odôvodnil, prečo nevyhovel ďalším návrhom na doplnenie dokazovania aj prečo „neuveril“ obrane obžalovaného. K tomu uviedol svoje skutkové úvahy (str. 5 druhý a tretí odsek rozsudku).

Výroková časť písomne spracovaného rozsudku súdu prvého stupňa však trpí zrejmou pisárskou chybou, keď v skutkovej vete je uvedená hodina času činu 14.00 hod., hoci správne tu mala byť uvedená (vyplýva to aj z dôkazov) hodina tak, ako bol rozsudok vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 25.1.2017 (č.l. 359) 10.00 hod. Túto zrejmú pisársku chybu bude musieť súd prvého stupňa napraviť postupom podľa § 174 a nasl. Tr.por. K vytýkanej procesnej chybe týkajúcej sa posledného slova obžalovaného na hlavnom pojednávaní, senát odvolacieho súdu uvádza, že skutočne z audiozáznamu vyplýva, že samosudca obžalovaného po približne dvoch vetách prerušil a ukončil, pretože obžalovaný prakticky začal opakovať svoje slová o nevine ako v záverečnej reči. Z ustanovenia § 275 Tr.por. pritom nevyplýva, že by takýto postup samosudcu pri poslednom slove obžalovaného v prípade opakovania svojich predchádzajúcich tvrdení bol vylúčený. Toto ustanovenie len výslovne zakazuje klásť obžalovanému otázky počas posledného slova.

Napokon odvolací súd preskúmal aj výroky o uloženom treste odňatia slobody a náhrade škody. Obžalovaný týmto výrokom osobitne nevytýkal žiadne chyby, pričom ani odvolací súd pri plnení svojej prieskumnej povinnosti žiadne chyby v týchto výrokoch v neprospech obžalovaného nezistil. Výrok o uloženom treste odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu nie je neprimerane prísny (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.) a súd rozhodol v súlade so zákonnými ustanoveniami, ktoré vo výroku o treste uviedol. Rovnako to platí vo vzťahu k výroku o náhrade škody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.