Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený zákonným zástupcom: U. M., bytom T. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Emília Haberová, Advokátska kancelária, so sídlom Fialková 3593/5, Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-KE-KDI2-130/2016-P, zo dňa 28. decembra 2016, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-130/2016-P z 28.12.2016 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach pod č. ORPZ-MI-ODI2-329/2016-P z 23.11.2016 a odvolanie maloletého U. M. zamietol.

2. Z pripojených administratívnych spisov vyplýva, že maloletý U. M. dňa 20.12.2015 v čase o 18:45 hod. ako chodec prechádzal šikmo cez vozovku ulice F. v O. mimo vyznačeného priechodu pre chodcov bez toho, aby sa dostatočne presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť približujúceho sa vozidla, pričom vošiel do jazdnej dráhy v tom čase s pohľadu chodca sprava prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Fiat Seicento, evidenčné číslo O. XXX M., ktoré po ulici F. viedol vodič U. I., ktorý sa snažil zabrániť zrážke s chodcom brzdením vozidla, no napriek tomu došlo prednou pravou časťou vozidla k nárazu vozidla do chodca a tým k dopravnej nehode. Pri dopravnej nehode maloletý utrpel ľahké zranenie s dobou práceneschopnosti a liečenia podľa lekárskej správy od 20.12.2015 do 11.01.2016. Maloletý U. M. ako aj vodič U. I. sa podrobili dychovej skúške na zistenie požívania alkoholických nápojov s negatívnym výsledkom. Podľa odhadu policajta objasňujúceho dopravnú nehodu pri dopravnej nehode na motorovom vozidle Fiat Seicento, EČ: O. XXX M. vznikla škoda vo výške 10,00 Eur.

3. Vo veci boli vypočutí svedkovia, vodič motorového vozidla zn. Fiat Seicento, EČ: O. XXX M. U. I. dňa 13.02.2016 a uviedol, že na ul. F.O. cca 20 m pred popisným číslom XX počas jazdy registroval osobu stojacu pri prednej ľavej strane zaparkovaného osobného motorového vozidla po pravej strane v smere jeho jazdy. S vozidlom okrem stojacej osoby pri zaparkovanom vozidle vpravo registroval aj osobu stojacu v ľavej časti vozovky v jeho smere jazdy, za zaparkovanými vozidlami, nakoľko v danom úseku vozidlá parkujú vpravo aj vľavo. V danom úseku viedol vozidlo rýchlosťou cca 30 km/1 hod.. Keď sa nachádzal asi 20 m od miesta, kde na vozovke stáli obidvaja chodci, chodec, ktorý sa nachádzal vľavo

v jeho smere jazdy sa rozutekal smerom k chodcovi, ktorý stál vedľa zaparkovaného vozidla vpravo v smere jeho jazdy. Na vzniknutú situáciu reagoval prudkým brzdením, ale zrážke s chodcom, ktorý utekal z ľavej časti vozovky k pravej nedokázal zabrániť a následne prednou pravou časťou vozidla narazil do pravej časti tela chodca. Po zrážke vozidla s chodcom zastavil asi 3 m za miestom zrážky, ale keďže tvoril prekážku v cestnej premávke, vozidlo presunul o pár metrov ďalej, zaparkoval ho k pravému okraju vozovky a ostal na mieste až do príchodu polície.

4. Svedok U.Y.A. M.Á. v zápisnici o výsluchu svedka z 08.02.2016 uviedol, že 20.12.2015 o 18:45 hod. sa nachádzal na ul. F., odkiaľ sa vracal zo školského koncertu spolu s maloletým synom U. M.. Pri popisnom čísle X prešiel cez vozovku k popisnému číslu XX, kde mal zaparkované svoje motorové vozidlo. Pri svojom vozidle čakal asi 20 sekúnd svojho syna, ktorý sa nachádzal v tom čase na F. ul. pri popisnom čísle X a lúčil sa so svojimi spolužiakmi. Po 20 sekundách počul zrýchlenie osobného motorového vozidla, ktorého vodič auto po ulici F. smerom na P. a keď sa obzrel za vozidlom videl, ako toto vozidlo pravou prednou časťou narazilo do jeho syna, ktorý práve prechádzal smerom od ulici F. popisného čísla X k číslu XX, teda k ich zaparkovanému vozidlu.

5. Svedok X. W.X. (vtedy ešte maloletý) v zápisnici o výsluchu svedka dňa 21.02.2016 uviedol, že dňa 20.12.2015 v čase o 18:45 hod. sa nachádzal na ul. F., odkiaľ sa vracal zo školského koncertu spolu s U. M. (žalobcom). Pri popisnom čísle X chcel spolu so žalobcom prejsť cez vozovku k popisnému číslu XX, kde stál jeho otec pri zaparkovanom motorovom vozidle, ktoré sa nachádzalo po pravej strane vozovky v smere jazdy k ul. P.. Najprv zastal za zaparkovanými motorovými vozidlami, ktoré sa nachádzali po ľavej strane vozovky v smere jazdy k ul. P., kde sa presvedčil, či môže bezpečne prejsť cez vozovku pozeraním sa doprava na smer jazdy od F. ul. k P.. Registroval prichádzajúce motorové vozidlo, preto na mieste čakal aby vozidlo prešlo a on mohol bezpečne prejsť cez vozovku. Keď sa prichádzajúce vozidlo nachádzalo asi 7 m od popisného č. XX, tak vodič zvýšil rýchlosť jazdy a následne prednou pravou stranou narazil do žalobcu prechádzajúceho v tom čase cez vozovku.

6. Maloletá A. F. v zápisnici o výsluchu svedka dňa 13.02.2016 uviedla, že dňa 20.12.2015 o 18:45 hod. sa nachádzala na ul. F. odkiaľ sa vracala zo školského koncertu spolu so žalobcom. Pri popisnom č. X chcela spolu so žalobcom prejsť cez vozovku k popisnému č. XX, kde v tom čase stal otec žalobcu pri ich zaparkovanom motorovom vozidle. Keď sa spolu so žalobcom nachádzala za zadnými časťami zaparkovaných osobných motorových vozidiel, ktoré sa nachádzali na ul. F. pred popisným č. 5, tak ostala stáť, nakoľko sa rozprávala so svojou kamarátkou, ale žalobca pokračoval v chôdzi, kde do neho následne pred zaparkovaným vozidlom jeho otca narazilo prednou pravou časťou osobné motorové vozidlo, ktoré viedol vodič po ul. F. smerom na ul. P..

7. Maloletá svedkyňa L. P.E. v zápisnici o výsluchu svedka 21.02.2016 uviedla, že dňa 20.12.2015 o 18:45 hod. sa nachádzala na ul. F.O., odkiaľ sa vracala zo školského koncertu spolu so žalobcom. Pri popisnom č. X chcel žalobca prejsť cez vozovku k popisnému č. XX, kde stál jeho otec pri ich zaparkovanom osobnom motorovom vozidle. Nevedela sa vyjadriť k celému priebehu dopravnej nehody, teda či sa žalobca pred vstupom na vozovku presvedčil, či tak môže bezpečne urobiť, ale uviedla, že vznik dopravnej nehody začala vnímať, až keď sa žalobca nachádzal v strede vozovky, kde odrazu zrýchlil chôdzu a že ho z pravej časti vozovky v smere jazdy k ul. P. zrazilo osobné motorové vozidlo pravou prednou časťou, ktoré vodič viedol v smere jazdy k ul. P..

8. V zápisnici o výsluchu svedka maloletý U. M. - žalobca dňa 08.02.2016 uviedol, že dňa 20.12.2015 o 18:45 hod. sa nachádzal na ul. F., odkiaľ sa vracal zo školského koncertu spolu so spolužiakmi. Pri popisnom č. X chcel prejsť cez vozovku k popisnému č. XX, kde stál jeho otec U. M. pri ich zaparkovanom motorovom vozidle. Pred vstupom na vozovku sa uistil, či cez vozovku môže bezpečne prejsť a keďže neregistroval žiadne prichádzajúce auto v smere jazdy od ul. F. k ul. P., rýchlejším krokom sa začal presúvať cez vozovku. Keď sa nachádzal asi 1 m od zaparkovaného osobného motorového vozidla svojho otca počul zrýchlenie osobného motorového vozidla, ktoré išlo po ul. F. v smere jazdy na ul. P., kde do neho následne narazilo pravou prednou časťou.

9. Bol vyhotovený záznam z dopravnej nehody plus odpis zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, plus odpis, plus náčrtok, plánik, plus fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody a bolo vykonané aj znalecké dokazovanie.

10. Znalecký posudok vypracoval znalec Ing. D.Y. G. z odboru doprava cestná, nehody v cestnej doprave dňa 04.04.2016. Znalec v znaleckom posudku na základe technicky prijateľných analýz z priebehu nehodového deja uviedol, že pohyb chodca U. M. (žalobcu) po vozovke mimo vyznačeného priechodu pre chodcov nebol správny, pretože chodec nevstúpil na vozovku bez nebezpečenstva ako vo vzťahu k rýchlosti jazdy vozidla Fiat Seicento, evidenčné číslo O. XXX M. vypočítanej (cca 38 km/h) tak vo vzťahu k rýchlosti jazdy najvyššej dovolenej (50 km/h) a teda spôsob pohybu chodca žalobcu po vozovke bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vytvoril kolíznu situáciu. Na otázku možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strany jej účastníkov znalec uviedol, že podľa technicky prijateľného výpočtu v priebehu nehodového deja je možné s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že ak by sa vodič vozidla Fiat Seicento pohyboval v predmetnom úseku rýchlosťou jazdy do 33 km/h a na vstup chodca by reagoval v pôvodnom bode reakcie, a vozidlo brzdil s využitím maximálneho možného brzdného spomalenia, tak by došlo k zastaveniu vozidla pred koridorom pohybu chodca. Podľa technicky prijateľného výpočtu priebehu nehodového deja je možné s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že ak by sa vodič vozidla Fiat Seicento pohyboval rýchlosťou jazdy do 36 km/h a na vstup chodca by reagoval v pôvodnom bode reakcie, pričom by vozidlo brzdil s využitím maximálneho možného brzdného spomalenia, tak by došlo k ich vzájomnému tesnému minutiu v prípade, ak by sa chodec pohyboval v pôvodnom smere približne rovnakou rýchlosťou. Zároveň ale uviedol, že uvedené časové zabránenie dopravnej nehody je iba teoretickým zabránením a nie je možné na jeho základe usudzovať o príčine dopravnej nehody.

11. Na otázku posúdenia techniky jazdy vodiča vozidla Fiat Seicento a chodca znalec uviedol, že chodec maloletý U. M. (žalobca) vstupoval na vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov cca 0,1 m za zvislou dopravnou značkou č. A 15: „Deti“ v čase, keď vozidlo Fiat Seicento bolo pre neho viditeľné a nenachádzalo sa v oblasti zakrytého výhľadu. Vstup chodca do vozovky teda nebol uskutočnený bez nebezpečenstva jak vzhľadom k rýchlosti jazdy vozidla vypočítanej cca 38 km/h, tak vo vzťahu k rýchlosti jazdy najvyššej dovolenej 50 km/h, a preto je možné uviesť, že chodec svojim pohybom po vozovke vytvoril pre vodiča vozidla Fiat Seicento kolíznu situáciu. Na základe analýz z priebehu nehodového deja možno uviesť, že pohyb chodca - žalobcu po vozovke mimo vyznačeného priechodu pre chodcov nebol správny, pretože chodec nevstúpil na vozovku bez nebezpečenstva jak vo vzťahu k rýchlosti jazdy vozidla Fiat Seicento, tak vo vzťahu k rýchlosti jazdy najvyššej dovolenej a teda spôsob pohybu chodca po vozovke bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vytvoril kolíznu situáciu.

12. Na otázku vzniku dopravnej nehody a k jej príčine z technického hľadiska uviedol, že v prípade ak vodič vozidla Fiat Seicento mal povinnosť predpokladať takýto pohyb chodca, vstup chodca vychádzajúceho z parkoviska zo skupiny chodcov na vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov a techniku svojej jazdy mal prispôsobiť tak, aby vždy zastavil pred koridorom pohybu chodca, potom by sa v danom úseku a okamihu musel pohybovať rýchlosťou jazdy do 33 km/h. V takomto prípade možno konštatovať, že technickou príčinou dopravnej nehody by boli nasledovné prvky nehodového deja:

- nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Fiat Seicento a to jeho okamžitá rýchlosť jazdy, ktorá bola vyššia ako rýchlosť jazdy, z ktorej vodič za daných podmienok mohol zastaviť s vozidlom pred koridorom pohybu chodca - žalobcu;

- nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodca - žalobcu a to skutočnosť, že sa pred vstupom vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva.

13. V prípade, že by vodič vozidla Fiat Seicento nemal povinnosť predpokladať takýchto pohyb chodca (žalobcu) a techniku svojej jazdy nemusel prispôsobiť tak, aby vždy zastavil pred koridorom pohybu chodca, a teda v danom úseku a okamihu vstupu chodca na vozovku sa nemusel pohybovať rýchlosťou do 33 km/h, tak potom technickou príčinou dopravnej nehody je nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodca a to tá skutočnosť, že sa pred vstupom na vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva.

14. V zápisnici o ústnom pojednávaní priestupku dňa 23.11.2016, ktorého sa osobne zúčastnil žalobca, jeho zákonní zástupcovia i právna zástupkyňa, pričom právna zástupkyňa uviedla, že chcú objasniť ako sa vodič motorového vozidla Fiat Seicento, evidenčné číslo O. XXX M. dostalo, resp. ako sa mohlo dostať

na ul. F. z dôvodu objasnenia rýchlosti jeho jazdy, pričom otec žalobcu uviedol, že vodič tohto motorového vozidla musel s vozidlom prejsť aj cez ul. T. S., pričom túto skutočnosť vodič vo svojej výpovedi neuvádza. Táto ulica bola označená ako hlavná s ul. F.. Na dôkaz toho predložil foto vyhotovené z google mapy. Ďalej uviedla, že žalobca v čase tesne pred dopravnou nehodou nevstupoval na vozovku, ale už na tej vozovke bol a pred vstupom na vozovku sa presvedčil, či tak môže urobiť, pričom nevidel žiadne prichádzajúce vozidlo. Vodič osobného motorového vozidla nebrzdil tak, ako tvrdil vo svojej výpovedi, ale naopak svoju jazdu zrýchlil. Totiž na tvári miesta nebola zameraná žiadna brzdná stopa, čo vyplýva z obhliadky miesta dopravnej nehody a nevyplýva to ani zo znaleckého posudku. Tým, že vodič osobného motorového vozidla posunul vozidlo o niekoľko metrov, čo je zrejmé z jeho výpovede, pričom to nebolo potrebné, týmto zmaril dôkaz o rýchlosti jazdy v momente zrážky a spôsobe jeho jazdy. Tým, že zrýchľoval mohol prekročiť aj povolenú rýchlosť jazdy v obci, z ktorého dôvodu spochybňujú znalecký posudok. V čase nehody bol vodič osobného motorového vozidla zamestnancom pizzerie a spôsob riadenia motorového vozidla akým ho riadil mohla ovplyvniť skutočnosť, že v tom čase telefonoval, a preto nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu motorového vozidla. Na toto tvrdenie navrhli vyžiadať výpis hovorov od operátora mobilného telefónu pizzeria v ktorej pracoval a jeho súkromného mobilného operátora. Tvrdia, že žalobca z miesta, z ktorého sa pohol, keď prechádzal cez cestu v čase vjazdu osobného motorového vozidla na F. ul. prichádzajúce vozidlo ani nemohol vidieť, ale vodič tohto motorového vozidla za normálnych okolností žalobcu musel vidieť. Skutočnosť, že vodič motorového vozidla porušil § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyplýva aj z uznesenia č. 1Pv 51/15/8802-8 prokurátora Okresnej prokuratúry v Košiciach, a preto musia trvať na tom, že pokiaľ bude aj naďalej podozrivý žalobca a zrušené obvinenie vodiča zo spáchania prečinu, budú trvať na obnove šetrenia dopravnej nehody. Sú toho názoru, že obhliadka miesta dopravnej nehody bezprostredne po zrážke musí zabezpečiť všetky dôkazy a preveriť skutočností, ktoré viedli ku kolízii.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán - Okresný dopravný inšpektorát PZ v Michalovciach, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Michalovce rozhodnutím č. ORPZ-MI-OVI2-329/2016-P z 23.11.2016 rozhodlo tak, že žalobca je obvinený z priestupku, ktorého sa dopustil dňa 20.12.2015 v čase o 18:45 hod., keď ako chodec prechádzal šikmo cez vozovku ul. F. v Košiciach mimo vyznačeného priechodu pre chodcov bez toho, aby sa dostatočne presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť približujúceho sa vozidla, pričom vošiel do jazdnej dráhy v tom čase s pohľadu chodca sprava prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Fiat Seicento, ev. č. O. XXX M., ktoré po ul. F. v Košiciach viedol vodič U. I., ktorý sa snažil zabrániť zrážke s chodcom brzdením vozidla, no aj napriek tomu došlo prednou pravou časťou vozidla k nárazu vozidla do chodca a tým k dopravnej nehode. Uvedeným konaním maloletý U. M. spôsobil dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode utrpel ľahké zranenie s dobou práceneschopnosti a liečenia podľa konečnej lekárskej správy od 20.12.2015 do 11.01.2016. Svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 53 ods. 1 a 3 - chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

16. Podľa § 11 ods. 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. sa obvinenému maloletému U. M. od uloženia sankcie upúšťa, pretože k náprave postačilo samotné prejednanie priestupku

17. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. sa obvinenému maloletému U. M. celkom upúšťa od povinnosti uhradiť trovy konania z dôvodu, že nie je zárobkovo činný - študent. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny poukázal na vykonané dokazovanie a jeho závery.

18. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-130/2016-P z 28.12.2016 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

19. K jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol toto:

K námietke ml. U. M. uvedenej v odvolaní, týkajúcej sa nestotožnenia s výsledkami doterajšieho vyšetrovania, ako aj so závermi znalca uvedenými v znaleckom posudku odvolací správny orgán uvádza,

že skutočnosť, že sa ml. U. M. nestotožňuje zo závermi znalca v znaleckom posudku č. 12/2016 neznamená, že tento nemôže byť použitý v správnom konám, ako jeden z dôkazov. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že o zavinení dopravnej nehody ml. U. M. nebolo rozhodnuté len na základe znaleckého posudku Ing. D. G. - znalca z odboru doprava cestná, nakoľko predmetný znalecký posudok je len jedným z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona číslo 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi prepismi. Odvolací správny orgán taktiež poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, ako aj ustanovenie § 34 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňový správny orgán podľa názoru odvolacieho správneho orgánu vo svojom rozhodnutí o priestupku podrobne rozpísal dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní o priestupku vychádzal (str. 3 rozhodnutia o priestupku), a ktoré tvoria súčasť spisového materiálu.

K námietke, ako sa vodič motorového vozidla dostal na ulicu F. odvolací správny orgán uvádza, že k dopravnej nehode došlo na jednosmernej ulici F., pričom skutočnosť, ako sa vodič U.J. I. dostal na ulicu F. nie je predmetom tohto konania, nakoľko miesto dopravnej nehody je z predloženého spisového materiálu zrejmé.

K námietke ml. U. M., týkajúcej sa rýchlosti jazdy vodiča, odvolací správny orgán uvádza, že rýchlosťou pohybu vozidla sa zaoberal znalec vo svojom znaleckom posudku v kapitole 2.2.7.1 (str. 16). V predmetnej kapitole znalec podrobne popísal na základe akých skutočností zistených zo spisového materiálu dospel k záveru, že vodič motorového vozidla U. I. sa pohyboval v obci rýchlosťou cca 36 až 40 km/h. Chodec ml. U. M. pri dopravnej nehode utrpel poranenie a to otras mozgu a tržnú ranu v spánkovej oblasti vpravo, čo klasifikoval lekár úrazovej chirurgie, ako úraz ľahký. Uvedené vyplýva z lekárskej správy zo dňa 20.12.2015 obsiahnutej v spisovom materiály. Zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015 je zrejmé, že na motorovom vozidle pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu prednej časti vozidla a to pravá smerovka. Odvolací správny orgán vychádzajúc z predloženého spisového materiálu má za to, že rýchlosť jazdy motorového vozidla stanovená znalcom v znaleckom posudku je korešpondujúca s rozsahom zranení chodca, ako aj s rozsahom poškodenia motorového vozidla.

K námietke týkajúcej sa nezanechania brzdnej stopy na vozovke odvolací správny orgán uvádza, že stopa po brzdení na vozovke nemohla zostať z dôvodu, že vozovka bola v čase dopravnej nehody mokrá, čo vyplýva zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015. Je všeobecne známe, že brzdná stopa na vozovke vzniká trením pneumatiky o vozovku (asfalt), čo v uvedenom prípade nenastalo z dôvodu nízkej rýchlosti a mokrej vrstvy vody nachádzajúcej sa medzi pneumatikou a vozovkou. Tvrdenie vodiča o prudkom brzdení podľa názoru odvolacieho správneho názoru zodpovedá aj následkom, ktoré boli predmetnou nehodou spôsobené t. j. ľahký úraz ml. U. M., nízka škoda na motorovom vozidle.

K námietke, cit.: „Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie vodiča, že obvinený chodec mu nečakane vstúpil do vozovky, lebo z výpovede svedkov obvinený chodec v tom čase na vozovke už bol a vstupoval na ňu obozretne, ako vypovedal dňa 08.02.2016, keď uviedol, že pred vstupom na vozovku sa uistil, či cez vozovku môže bezpečne prejsť a keďže neregistroval žiadne prichádzajúce vozidlo v smere jazdy od ul. F. k ul. P., rýchlejším krokom sa začal presúvať cez vozovku.“ Odvolací správny orgán uvádza, že tvrdenie ml. U. M.Á. v zápisnici o výsluchu svedka osoby mladistvej zo dňa 08.02.2016 je v rozpore s výpoveďou X. W. do zápisnice o výsluchu svedka osoby mladistvej zo dňa 21.02.2016. X. W. v zápisnici okrem iného uviedol, cit.: „Pri popisnom čísle X som chcel spolu s U. M. prejsť cez vozovku k popisnému číslu XX, ...“, „Registroval som prichádzajúce motorové vozidlo, preto som na mieste čakal, aby toto vozidlo prešlo a mohol som bezpečne prejsť cez vozovku.“ Z výpovede X. W. je teda zrejmé, že U.Y. M. sa neuistil, že môže bezpečne prejsť cez vozovku, nakoľko pokiaľ by tak urobil, videl by tak ako X. W. prichádzať motorové vozidlo.

K námietke ml. U. M., cit.: „Navyše je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že z miesta, kde U. M. stál pred vstupom na vozovku, prichádzajúce vozidlo ani nemohol vidieť a v čase jeho vstupu na vozovku sporné vozidlo na vozovke ešte nebolo, vozovka bola zo smeru neskoršej jazdy vodiča I. voľná.

„ Odvolací správny orgán uvádza, že tvrdenie ml. U. M. sa nezakladá na pravde, nakoľko X. W. v zápisnici o výsluchu svedka osoby mladistvej potvrdil, že registroval prichádzajúce motorové vozidlo. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na rozporné tvrdenie U. M. v odvolaní', nakoľko na jednej strane tvrdí, cit.: „sa uistil, či cez vozovku môže bezpečne prejsť a keďže neregistroval žiadne prichádzajúce vozidlo v smere jazdy od ul. F. k ul. P., rýchlejším krokom začal sa presúvať cez vozovku." , na druhej strane však tvrdí, že, cit.: „prichádzajúce vozidlo ani nemohol vidieť." K vyššie uvedenej námietke odvolací správny orgán taktiež uvádza, že pokiaľ U. M. prichádzajúce motorové vozidlo z miesta kde stál nemohol vidieť, bol povinný pred vstupom na vozovku sa presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva.

K námietke ml. U. M. uvedenej v odvolaní, cit.: „V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že najbližší priechod pre chodcov od miesta vstupu obvineného U. M. na vozovku bol vzdialený min. 100 - 150 metrov (čo sme v priebehu vyšetrovania aj preukázali fotodokumentáciou, ktorá sa nachádza v spise a z ktorej je navyše zrejmé označenie inkriminovanej časti ulice značkou „Pozor deti“ a parkovisko „P“) a v čase vstupu U. M. bola vozovka prázdna a vstúpil na ňu bez akéhokoľvek, v tom čase hroziaceho nebezpečenstva, o čom sa vopred pred svojím vstupom na vozovku riadne a bezpečne presvedčil.“ Odvolací správny orgán uvádza, že skutočnosť, že najbližší priechod pre chodcov bol vzdialený 100 - 150 metrov od vstupu ml. U. M. do vozovky, neznamená, že ho ml. U. M. nemohol použiť. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že U. M. vstupoval na vozovku na mieste mimo priechodu pre chodcov, preto sa mal presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, čo neurobil. Uvedené je zrejmé jednak z výpovede X. W., ako aj zo skutočností uvádzaných samotným ml. U. M. v odvolaní. Pokiaľ by sa ml. U. M. presvedčil, že môže bezpečne vstúpiť na vozovku, bol by tak, ako X. W. videl prichádzajúce motorové vozidlo.

K námietke ml. U. M. týkajúcej sa presunutia motorového vozidla o niekoľko metrov ďalej od miesta zrážky, odvolací správny orgán uvádza, že k predmetnej dopravnej nehode došlo na jednosmernej ulici, nachádzajúcej sa v centre mesta Košice s vysokou hustotou premávky. Skutočnosť, že motorové vozidlo sa nenachádzalo v konečnej polohe bolo zadokumentované vo fotodokumentácii, ktorá je súčasťou spisového materiálu a uvedenú skutočnosť nepopiera ani vodič U. I.Ľ.Y.. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015 je však zrejmé, že miesto zrážky bolo zhodne označené tak vodičom U. I., ako aj U.Y.A. M. - otcom mladistvého, ktorý bol ako zákonný zástupca ml. U. M. pribratý aj k ohliadke miesta dopravnej nehody a s predmetným miestom zrážky pracoval aj znalec pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku.

K námietke ml. U. M. týkajúcej sa zamestnania vodiča U. I. odvolací správny orgán uvádza, že zamestnanie U. I. nie je v príčinnej súvislosti s vznikom dopravnej nehody. Vodič U. I. v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 13.02.2016 uviedol, cit.: „ Okrem stojacej osoby pri zaparkovanom vozidle vpravo som registroval aj osobu stojacu v ľavej časti vozovky v mojom smere jazdy za zaparkovanými vozidlami, nakoľko v danom úseku vozidlá parkujú vpravo aj vľavo.“ Na základe vyššie uvedeného odvolací správny orgán uvádza, že tvrdenie ml. U. M. o tom, že ho vodič U. I. nevidel za ničím nepodložené. K námietke nevykonania dôkazu a to vyžiadania si všetkých telefonických hovorov od operátorov mobilných telefónov (súkromných aj služobných) odvolací správny orgán uvádza, že má za to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Odvolací správny orgán taktiež poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, v zmysle ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Odvolací správny orgán má za to, že nevyžiadanie výpisov hovorov, v danom prípade nebolo dôležité pre rozhodnutie, nakoľko absencie predmetných výpisov hovorov ako ďalšieho dôkazu však podľa názoru odvolacieho správneho orgánu pri existencii iných zákonným spôsobom získaných dôkazov v žiadnom prípade v

predmetnej veci nezakladá stav dôkaznej núdze. Platná právna úprava žiadny dôkaz nestanovuje ako „obligatórny“ vychádza z výkladu ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, kde predmetné ustanovenie stanovuje, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov správny orgán hodnotí procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Keďže zákon neurčuje záväzným spôsobom prípustnosť konkrétnych dôkazných prostriedkov a ich dôkaznú silu, záleží na samom správnom orgáne, akú dôkaznú silu dôkazu v konkrétnom prípade posúdi. Správne konanie je totiž ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správny orgán nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. Hodnotiaca úvaha správneho orgánu však nie je ľubovoľná. Správny orgán musí vychádzať zo všetkého čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí správny orgán rešpektovať a musí určiť ich vzájomný vzťah. Definitívne hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania urobí správny orgán v rozhodnutí. Keďže dôkazy obsiahnuté v spisovom materiály a to zápisnice o výsluchu svedkov, náčrtok, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, ako aj znalecký posudok č. 12/2016 ako listinné dôkazy sa navzájom dopĺňajú, má odvolací správny orgán za to, že postačujú na preukázanie, že ml. U. M. sa priestupku dopustil.

Osobitnú pozornosť odvolací správny orgán venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok, pričom prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov upustil od uloženia sankcie obvinenému ml. U. M., nakoľko k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie. Upustenie od sankcie prvostupňový správny orgán odôvodnil aj v rozhodnutí o priestupku, kde pri ukladaní sankcie prihliadol na skutočnosť, že ml. U. M. je študent, bez príjmu, skutok spáchal ako chodec, ako aj na skutočnosť, že v sledovanom období nebol riešený za žiaden priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prihliadajúc na hore uvedené okolnosti, ako aj kritériá uvedené v § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a dostatočne odôvodnenú. Odvolací správny orgán má za to, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak skutočnosti priťažujúce, ako aj poľahčujúce, pričom prihliadol najmä na skutočnosť, že spôsobenie dopravnej nehody z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky, je v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov závažným porušením pravidiel cestnej premávky. Zároveň chce odvolací správny orgán poukázať na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vydáva rozhodnutia aj za použitia správnej úvahy, ktorá je limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Aj určenie výšky sankcie v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu. Odvolací správny orgán by túto mohol zmeniť, len ak by došlo k vybočeniu z rámca zákona.

Po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov odvolací správny orgán dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že obvinený ml. U. M. svojim konaním porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 53 ods. 1, 3 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

20. Včas podanou žalobou žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť, vrátiť mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

21. V dôvodoch žaloby uviedol, že už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu boli vytknuté vážne pochybenia a rozpory pri objasňovaní predmetnej spornej záležitosti počnúc rozporom stavu vozovky počnúc rozporom stavu vozovky v mieste dopravnej nehody zistenej bezodkladne na tvári miesta dňa 20.12.2015 o 18:45 hod. a jeho podrobným popisom v zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody v časti a) Dopravná situácia „ povrch suchý" a v zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 09.04.2016, v ktorej v časti Situácia na miest a) Dopravná situácia je špecifikovaný stav vozovky „povrch mokrý" a v časti špeciálne objekty je uvedené" parkovisko", žalobcom vyvráteným tvrdením vodiča o brzdení vozidla bez zanechania brzdnej stopy na vozovke , sa žalovaný vyporiadal tak, že „ ... stopa pri brzdení na vozovke nemohla zostať z dôvodu, že vozovka bola v čase dopravnej nehody mokrá, čo vyplýva zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015. Je všeobecne

známe, že brzdná stopa na vozovke vzniká trením pneumatiky o vozovku( asfalt), čo v uvedenom prípade nenastalo z dôvodu nízkej rýchlosti a mokrej vrstvy vody nachádzajúcej sa medzi pneumatikou a vozovkou...." Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na účelovo nesprávne vyhodnotenie výpovedí svedkov dopravnej nehody, ktorí zhodne vypovedali, že vodič tesne pred zrážkou vozidla zrýchlil jazdu.

Zároveň poukazuje na skutočnosť, že vodič neodstavil vozidlo na mieste zrážky, naopak, najskôr vozidlo zastavil a následne ho posunul na iné miesto údajne preto, aby netvoril cestnú prekážku . Žalobca je však toho názoru, že tento postup vodiča bol len účelový, aby vedome a úmyselne zmaril dôkaz o rýchlosti vozidla v momente zrážky. Len stav tachometra v momente zrážky by bol totiž právne relevantným dôkazom o skutočnej rýchlosti tohto vozidla v momente zrážky. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie vodiča, že žalobca mu v čase jeho jazdy na inkriminovanom mieste zrazu vstúpil na vozovku, preto zrážke nemohol zabrániť, totiž z výpovede svedka X. W. zo dňa 14.10.2016, keď na otázku právnej zástupkyne žalobcu či v čase zrážky boli na vozovke aj iné osoby a na otázku, či mal možnosť vodič vozidla vyhnúť sa zrážke s U. ( žalobcom) odpovedal „Áno, mohol sa mu vyhnúť, mal U. v dohľade" a na ďalšiu otázku či išli nejaké vozidla za vozidlom, ktoré spôsobilo nehodu, odpovedal: „Nie, išlo iba to jediné vozidlo" a na otázku, či bol Jakub tesne pred zrážkou v takej polohe, že by mal priestor vyhnúť sa zrážke, odpovedal „ Nie".

Dôkaz : Výpoveď svedka X. W. zo dňa 14.10.2016

V zmysle záznamu dopravnej nehody zo dňa 28.12.2015 spísaného Okresným dopravným inšpektorátom v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI-495/2015-P je ako príčina č. 1 porušenie povinnosti vodiča, nedbanie zvýšenej opatrnosti voči cyklistom a chodcom ....a ako zodpovedný subjekt je uvedený U. I., XXXXXXXXXX, proti ktorému bolo uznesením ORPZ ODI v Košiciach ČVS : ORP-1 l/DI-KE-2016 zo dňa 22.01.2016 začaté trestné stíhanie pre prečin za ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktoré bolo následne v zmysle znaleckého posudku súdneho znalca Ing. D. G. povereným príslušníkom PZ prehodnotené z prečinu ..ublíženia na zdraví" na priestupok - nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodca, resp. „Priestupok proti bezpečnosti v cestnej premávke" v zmysle § 22 ods. l. písm. g) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ani súdny znalec ani poverený príslušník PZ sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadali so skutočnosťami zistenými na tvári miesta pri ohliadke a vyhodnotili „povrch vozovky ako mokrý"'.S ich konštatovaním sa stotožnil aj žalovaný.

Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v inkriminovaný deň bol na F. ulici v Košiciach veľký pohyb osôb , na parkovisku sa nachádzalo množstvo motorových vozidiel a priamo na vozovke sa pohybovalo viac osôb - študentov - účastníkov spoločenskej akcie, po skončení ktorej prichádzali za svojimi rodičmi na parkovisko, o čom nesporne svedčia aj výpovede svedkov, napr. aj svedka X. W., keď na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či videl na vozovke okrem obvineného U. M.D. aj iné osboby, odpovedal: Áno, po ceste sa pohybovali aj iné osoby. V čase, kedy sa na vozovke nachádzal U. M., tak sa tam okrem neho nachádzalo päť osôb určite, ktoré poznám, lebo sme tam boli spolu a mimo nás ešte asi ďalších päť". A na otázku právnej zástupkyne žalobcu či v čase zrážky boli na vozovke aj nejaké iné osoby, odpovedal:" Áno, boli na vozovke aj iné osoby". Je nesporné, že žalobca vstúpil v inkriminovaný deň na vozovku mimo priechodu pre chodcov, no pred vstupom na vozovku (chodec môže vstúpiť do vozovky, len ak zohľadní vzdialenosť a rýchlosť blížiacich sa áut, aby sa nevystavil nebezpečenstvu a len čo vstúpil na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí aj na priechode pre chodcov i mimo neho) sa dostatočne presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. A zdôrazňuje, že cez túto vozovku prechádzal kolmo k vozidlu rodičov, ktoré sa nachádzalo na parkovisku! Je nesporné, že najbližší priechod pre chodcov sa nachádza asi 100 - 150 m od miesta zrážky, je nesporná aj skutočnosť, že na tvári miesta, ktoré bolo riadne osvetlené, viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky boli dobré, poveternostné podmienky neboli sťažené, stav vozovky bol dobrý a povrch vozovky bol suchý! Dôkaz : Zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015 v časi a) Dopravná situácia Je nesporná aj skutočnosť, že v čase vstupu žalobcu na vozovku, na vozovke sa nenachádzalo žiadne vozidlo, naopak pohybovalo sa na nej viac osôb okrem žalobcu. K výpovedi X. W. zo dňa 21.02.2016, v ktorej tvrdí, že on registroval prichádzajúce motorové vozidlo, preto namieste čakal, aby toto vozidlo prešlo a mohol bezpečne prejsť cez vozovku, žalobca poukazuje na skutočnosť, že on v tom čase už na

vozovke bol a vstúpil na ňu až po predchádzajúcom ubezpečení, že tak môže urobiť bez nebezpečenstva a v čase vstupu na vozovku neregistroval žiadne prichádzajúce motorové vozidlo.

S poukazom na tieto právne relevantné skutočnosti je evidentné, že zrážke bolo možné zo strany vodiča zabrániť, pokiaľ by bol vodič vozidla dodržal svoje povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2, písm. c) (venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke) a písm. e) (dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, zdravotne postihnutým osobám) zák. SNR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách venoval dostatočnú pozornosť jazde v zmysle defenzívnej jazdy, keby sa bol sústredil na jazdil a situáciu okolo seba. Je evidentné, že zo strany vodiča naopak tieto povinnosti porušené boli, navyše tento v dôsledku ich porušenia nesprávne vyhodnotil situáciu na tvári miesta, nevyužil možnosť vyhnúť sa zrážke - aj keď mohol a mal k tomu dostatočný priestor; on naopak zvýšil rýchlosť vozidla a svojím vedomým a úmyselným konaním zmaril dôkaz o stave rýchlosti tohto vozidla v mieste zrážky. Je evidentné, že je nepravdivé aj tvrdenie vodiča o brzdení vozidla, pretože jednak v konaní nebola definovaná brzdná dráha ako časť dráhy zastavenia a nebola definovaná ani reakčná dráha, t.j. vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde od momentu, keď vodič zaregistruje problém do okamihu, keď vstúpi na brzdu a zopnú sa brzdové elementy. Brzdná dráha sa totiž meria od momentu, keď auto skutočne začne brzdiť, a končí sa úplným zastavením vozidla. Do rovnice ešte pristupuje súčiniteľ priľnavosti, ktorý závisí od typu a stavu povrchu vozovky. Všetky tieto nesporné skutočnosti svedčia o závažnom porušení zákonných povinností vodiča. No je nesporné, že dráha zastavenia v oboch jej súčastiach nebola predmetom znaleckého posudku Ing. D. G. - znalecký posudok č. 12/2016 - no nebola predmetom hodnotenia ani zo strany žalovaného, ktorý k poznámke žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa vyporiadal len nepravdivým vyhodnotením stavu vozovky na mieste zrážky, keď tvrdí, že stopa po brzdení na vozovke nemohla zostať z dôvodu, že vozovka bola v čase dopravnej nehody mokrá, čo vyplýva zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015. S poukazom na uvedené skutočnosti je žalobca toho názoru, že nesprávnym vyhodnotením dôkazového materiálu, svedeckých výpovedí osôb prítomných v čase zrážky na tvári miesta, vrátane žalobcom vytknutých rozporov -osobitne stavu vozovky v čase zrážky a skutočnej rýchlosti sporného vozidla v momente zrážky, došlo zo strany žalovaného k skresleniu právne relevantných skutočností, za ktorých došlo k dopravnej nehode a určeniu zodpovednej osoby, ktorá túto nehodu zavinila.

Žalobca opakovane zdôrazňuje, že svojím konaním - vstupom na vozovku mimo priechodu po ubezpečení, že mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo v čase, keď na vozovke sa nenachádzalo žiadne motorové vozidlo - neporušil ustanovenia zák. č. 8/2009 Z. z., resp. ust. § 137 ods. 2, písm. c) cit. zákona, preto sa necíti byť vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §-u 22 ods. l, písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zákonov.

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť s vyslovením, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. K jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol toto:

23. 20. dol toto:bcu uvedeným v žalobe ov konania. K jednotlivým vozidlo.__________________________________________________________K tvrdeniam a námietkam žalobcu odvolací správny orgán ako žalovaná strana uvádza nasledovné :

K námietke žalobcu, týkajúcej sa stavu vozovky v mieste dopravnej nehody, odvolací správny orgán uvádza, že v rozhodnutí o odvolaní sa vyjadroval k námietke mal. U. M., týkajúcej sa nezanechania brzdnej stopy na vozovke, kde uviedol, cit.: „..odvolací správny orgán uvádza, že stopa po brzdení na vozovke nemohla zostať z dôvodu, že vozovka bola v čase dopravnej nehody mokrá, čo vyplýva zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015. Je všeobecne známe, že brzdná stopa na vozovke vzniká trením pneumatiky o vozovku (asfalt), čo v uvedenom prípade nenastalo z dôvodu nízkej rýchlosti a mokrej vrstvy vody nachádzajúcej sa medzi pneumatikou a vozovkou. Tvrdenie vodiča o prudkom brzdení podľa názoru odvolacieho správneho názoru zodpovedá aj následkom, ktoré boli predmetnou nehodou spôsobené t.j. ľahký úraz ml. U. M., nízka škoda na motorovom vozidle.". V tejto súvislosti odvolací správny orgán taktiež uvádza, že pokiaľ nebola brzdná stopa na vozovke zanechaná, nemohla byť zadokumentovaná, a taktiež nemohla byť poňatá medzi dôkazy.

K námietke týkajúcej sa účelovo nesprávne vyhodnotených výpovedí svedkov dopravnej nehody, odvolací správny orgán uvádza, že vo svojom rozhodnutí o odvolaní výpovede svedkov nehodnotil, ale z výpovedí svedkov citoval, čo je podľa názoru odvolacieho správneho orgánu rozdiel. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že svedkovi v predmetnej dopravnej nehode v zápisnici o výsluchu svedka reprodukovali právne významné skutočnosti, ktoré boli schopné svojimi zmyslami vnímať, chápať a reprodukovať po dopravnej nehode. Odvolací správny orgán taktiež uvádza, že tieto osoby boli riadne poučené, poučeniu v plnej miere porozumeli a poučenie vzali na vedomie, čo potvrdili svojím podpisom.

K námietke, cit.: „ Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie vodiča, že žalobca mu v čase jeho jazdy na inkriminovanom mieste zrazu vstúpil na vozovku, preto zrážke nemohol zabrániť, totiž z výpovede svedka X. W. zo dňa 14.10.2016, keď na otázku právnej zástupkyne žalobu či v čase zrážky boli na vozovke aj iné osoby a na otázku, či mal možnosť vodič vozidla vyhnúť sa zrážke s U. (žalobcom) odpovedal „ Áno, mohol sa mu vyhnúť, mal U. v dohľade a na ďalšiu otázku či išli nejakú vozidla za vozidlom, ktoré spôsobilo nehodu, odpovedal: „ Nie, išlo iba to jediné vozidlo " a na otázku, či bol U. tesne pred zrážkou v takej polohe, že by mal priestor vyhnúť sa zrážke, „ odpovedal „Nie ". " odvolací správny orgán uvádza, že otázky na ktoré mal. U. M. v žalobe poukazuje, ktoré boli jeho právnou zástupkyňou položené X. W. v zápisnici o výsluchu svedka dňa 14.10.2016 sú podľa názoru odvolacieho správneho orgánu sugestívnymi otázkami. Odvolací správny orgán k predmetnej námietke taktiež uvádza, že z časového hľadiska má väčšiu váhu svedecká výpoveď X. W. zo dňa 21.02.2016 za prítomnosti jeho zákonného zástupcu. Taktiež odvolací správny orgán v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zápisnici o podaní vysvetlenia svedka X. W. dňa 14.10.2016 uviedol, cit.: „K veci som bol vypočúvaný dňa 21.02.2016 v Košiciach na zápisnicu o výsluchu svedka, pričom uvádzam, že súhlasím s danou výpoveďou, trvám na svojej výpovedi a nežiadam ju doplniť ani opraviť."

K námietke, cit.: „ S poukazom na tieto relevantné skutočnosti je evidentné, že zrážke bolo možné zo stany vodiča zabrániť, pokiaľ by bol vodič vozidla dodržal svoje povinnosti v mysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) (venoval sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke) a písm. e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, zdravotne postihnutým osobám ) zák. SNR č. 315/1996 Z. z. o premávky na pozemných komunikáciách venoval dostatočnú pozornosť jazde v zmysle defenzívnej jazdy, kedy sa bol sústredil na jazdu a situáciu okolo seba." odvolací správny uvádza, že pri vydávaní rozhodnutia o odvolaní nevychádzal len zo zápisnice o podaní vysvetlenia X. W. zo dňa 14.10.2016, nakoľko platná právna úprava žiadny dôkaz nestanovuje ako „obligatórny" vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 34 ods. 5 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, kde predmetné ustanovenie stanovuje, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov správny orgán hodnotí procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Keďže zákon neurčuje záväzným spôsobom prípustnosť konkrétnych dôkazných prostriedkov a ich dôkaznú silu, záleží na samom správnom orgáne, akú dôkaznú silu dôkazu v konkrétnom prípade prisúdi. Správne konanie je totiž ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správny orgán nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. Hodnotiaca úvaha správneho orgánu však nie je ľubovoľná. Správny orgán musí vychádzať zo všetkého čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti musí správny orgán rešpektovať a musí určiť ich vzájomný vzťah. Definitívne hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania urobí správny orgán v rozhodnutí. Keďže dôkazy obsiahnuté v spisovom materiály, a to zápisnice o výsluchu svedkov, náčrtok, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, ako aj znalecký posudok č. 12/2016 ako listinné dôkazy sa navzájom dopĺňajú, v žiadnom prípade nie sú v rozpore, odvolací správny orgán má zato, že postačujú na preukázanie, že ml. U. M. sa priestupku dopustil. K vyššie citovanej námietke odvolací správny orgán taktiež poukazuje na skutočnosť, že odo dňa 01.02.2009 vstúpil do platnosti zákon NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol do dnešného dňa niekoľko krát novelizovaný, a ktorý bol platný a účinný aj v čase, kedy došlo k dopravnej nehody.

K námietke mal. U. M. týkajúcej sa porušení povinnosti vodiča, odvolací správny orgán uvádza, že toto jeho tvrdenie nie je ničím podložené. Skutočnosti, ktoré uvádza svedok X. W. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 14.10.2016 sú len jeho odpovede na sugestívne otázky položené právnou zástupkyňou, ktoré sú v rozpore s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiály. V tejto súvislosti odvolací správny orgán taktiež uvádza, že tvrdenie mal. U. M., cit.: „..úmyselným konaním zmaril dôkaz o stave rýchlosti tohto vozidla...", nie je ničím podložené, aj keď na druhej strane si to

odvolací správny orgán nevie ani predstaviť, akým konaním vodič mal alebo mohol zmariť dôkaz o stave rýchlosti.

K námietke týkajúcej sa, že v konaní nebola definovaná brzdná dráha, odvolací správny orgán uvádza, že tak ako to vyplýva zo spisového materiálu predmetné motorové vozidlo nezanechalo brzdnú dráhu na vozovke, preto táto nemohla byť zadokumentovaná a definovaná, a preto ani nemohla byť predmetom znaleckého posudku. Znalec Ing. D. G. vo svojom znaleckom posudku č. 12/2016 podrobne analyzoval tak priebeh nehodového deja, ako aj zrážku vozidla s chodcom a ich pohyb po zrážke. Taktiež znalec podrobne popísal zabránenie vzniku dopravnej nehody tak vodičom Fiat Seicento, ako aj chodcom U. M..

24. Žalobca v replike uviedol, že je toho názoru, že žalovaný sa neoboznámil s prvotnou zápisnicou o obhliadke dopravnej nehody, ani s odpisom udalosti bezprostredne súvisiacich s dopravnou nehodou a podrobným odpisom miesta dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015, keď tvrdí, že pokiaľ nebola brzdná stopa na vozovke zanechaná, nemohla byť zdokumentovaná a poňatá ako dôkazy.

Dôkazom tejto skutočnosti je aj stanovisko žalovaného k odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu k námietke žalobcu týkajúcej sa napr.:

- brzdenia vodiča bezprostredne pred zrážkou bez nezanechania brzdnej stopy na vozovke, keď tvrdil, že stopa po brzdení nemohla zostať z dôvodu, že vozovka bola v čase dopravnej nehody mokrá, čo malo vyplynúť zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.12.2015,

- hodnotenia výpovedí svedkov k rýchlosti vozidla pred dopravnou nehodou, keď vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že všetci oslovení svedkovia nezávisle potvrdili, že vozidlo pred zrážkou nebrzdilo, naopak zvýšilo rýchlosť,

- hodnotenie výpovede vodiča, že obvinený chodec - žalobca mu nečakane vstúpil do vozovky v rozpore s výpoveďami svedkov, ktorí zhodne tvrdili, že chodec v tom čase na vozovke už bol a vstupoval na ňu obozretne ako aj v rozpore so skutočnosťou, že v prípade, ak by bol žalobca vstúpil do vozovky nečakane, k zrážke vodiča s chodcom by bolo došlo z ľavej strany predmetného vozidla, no opak je pravdou.

K tvrdeniu žalovaného k námietke žalobcu týkajúcej sa porušení povinností vodiča s odôvodnením, že jeho tvrdenie nie je ničím podložené, si žalobca dovoľuje poukázať na ust. § 65 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktoré ukladá vodičovi, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode povinnosť bezodkladne zastaviť vozidlo a zároveň na ust. § 66 ods. 2 písm. e) tohto zákona, v zmysle ktorého je účastníkovi dopravnej nehody uložená povinnosť zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.

V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 137 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého „Porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.“

V tomto konaní žalobca dostatočne preukázal, že zo strany vodiča došlo k premiestneniu jeho vozidla na iné miesto bez existencie právne relevantného dôvodu v danom okamihu.

K poznámke žalovaného o hodnotení odpovedí svedka na „sugestívne“ otázky zo strany právneho zástupcu žalobcu, si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že v žiadnom prípade to neboli otázky navádzajúce k odpovedi svedka, boli to len otázky na objasnenie skutkového stavu, totiž v predchádzajúcich výsluchoch takéto otázky zo strany vyšetrovateľov neboli na svedkov vznesené a tak by nebolo možné zistiť objektívnu pravdu o všetkých právne relevantných skutočnostiach a súvislostiach predmetnej dopravnej nehody.

Nepopiera právo žalovaného ako správneho orgánu hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a jeho právo ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov, no dovoľuje si poukázať na ust. § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca však pri tomto hodnotení

žalovaného postráda hodnotenie jednotlivo vyhodnotených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti so všetkými dôkazmi. Je toho názoru, že v konaní preukázal dostatok právne relevantných dôkazov, ktorými vyvrátil nepreukázané tvrdenia žalovaného o zavinení dopravnej nehody žalobcom, preto navrhuje žalobe v zmysle navrhovaného petitu vyhovieť.

25. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania, za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 183 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

26. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako to vyplýva z ust. § 1 upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinností osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácii a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.

27. Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky sú upravené v § 3 zákona č. 8/2009 Z. z. tak, že účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone, je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

28. Povinnosti vodiča sú upravené v § 4 zákona č. 8/2009 Z. z., kde je uvedené okrem iného, že vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám, dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, to neplatí pre vodiča električky, zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla. Vodič nesmie ohroziť chodcov na chodníku alebo chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič odbočuje, pri odbočovaní na miesto mimo cesty pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní ohroziť cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov, poškodzovať životné prostredie, najmä verejnú a cestnú zeleň, znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla.

29. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlo bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd.

30. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo alebo v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku a to ani pri použití priechodu pre chodcov a vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je ustanovené inak.

31. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

32. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať, ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie, ani iné zábrany.

33. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

34. Podľa ods. 2 písm. c) uvedeného ustanovenia porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

35. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

36. Z vykonaného dokazovania v správnom konaní vyplynulo, že maloletý žalobca dňa 20.12.2015 v čase o 18:45 hod., ako chodec prechádzal šikmo cez vozovku ulice F. v O. mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, kde ho zrazil vodič motorovým vozidlom značky Fiat Seicento, evidenčné číslo O. XXX M.. Pri dopravnej nehode maloletý žalobca utrpel ľahké zranenie s dobou práceneschopnosti a liečenia podľa lekárskej správy od 20.12.2015 do 11.01.2016. Vodič pred nehodou brzdil, pričom toto motorové vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou cca 36 až 40 km/h (pri zohľadnení tolerancie výpočtu + - 5 %), pričom najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v danom úseku bola 50 km/h. Po dopravnej nehode boli podrobení dychovej skúške na zistenie požívania alkoholických nápojov ako maloletý žalobca, tak vodič U. I. s negatívnym výsledkom. Žalobcovi pri prechádzaní cez cestu mimo vyznačeného prechodu, ako aj vodičovi motorového vozidla vo výhľade nič nebránilo.

37. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe k jednotlivým námietkam, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nakoľko tieto sú v podstate totožné s tými, ktoré žalobca uvádzal aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.

38. K námietke týkajúcej sa nezabezpečenia ohľadne zanechania brzdnej stopy motorového vozidla na vozovke krajský súd uvádza, že tak, ako to uviedol žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj vo svojom písomnom vyjadrení čo vyplýva predovšetkým zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody z 20.12.2015 o 18.45 hod.. Stopa po brzdení na vozovke nemohla zostať z dôvodu, že vozovka bola v čase dopravnej nehody mokrá. Brzdná stopa na vozovke vzniká trením pneumatiky o vozovku, čo v danom prípade nenastalo, jednak z dôvodu nízkej rýchlosti osobného motorového vozidla cca vypočítaná najviac 38 km/h a mokrej vozovky. Skutočnosti, že osobné motorové vozidlo nešlo veľkou rýchlosť ako to tvrdí žaloba svedčí aj to, že náraz osobným motorovým vozidlom do žalobcu nebol prudký, nakoľko mu bol spôsobený iba ľahký úraz, to znamená, že auto išlo nízkou rýchlosťou a keďže aj vozovka bola mokrá, nemohla byť brzdná stopa na mokrej vozovke zanechaná, z ktorého dôvodu ani nebola zadokumentovaná.

39. K námietke účelového vyhodnotenia výpovedí svedkov dopravnej nehody krajský súd sa stotožňuje s tým, čo uviedol žalovaný, že v preskúmavaných rozhodnutiach správne orgány citovali iba výpovede týchto svedkov tak, ako ich vnímali svojimi zmyslami, chápali a ako ich reprodukovali.

40. K námietke týkajúcej sa výpovede svedka X. W., ktorý bol vypočutý dňa 21.02.2016 a následného výsluchu na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu 14.10.2016 sa stotožňuje s tým, že zo strany právnej

zástupkyne žalobcu boli svedkovi kladené sugestívne otázky. Naviac treba uviesť, že tento svedok bol vypočutý do zápisnice už 21.02.2016, teda v oveľa kratšom čase po dopravnej nehody, kedy vypovedal bezprostredne, ako a čo videl. Naviac svedok aj pri výsluchu 14.10.2016 uviedol, že súhlasí s výpoveďou, ktorú učinil 21.02.2016 a trvá na nej, preto súd nevidí dôvod nesprávneho hodnotenia výpovede tohto svedka. Z ustanovenia § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva, že správny orgán zhodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov. Je na uvážení správneho orgánu, či považuje niektorú skutočnosť za preukázanú alebo navrhne vykonať ďalšie dôkazy. Správny orgán určuje nielen rozsah dokazovania, ale aj spôsob vykonania jednotlivých dôkazov. Skutočnosti notorické známe nebude dokazovať. Vykonávanie a hodnotenie dôkazu patrí výlučne správnemu orgánu a ten pri hodnotení dôkazov postupuje podľa tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov. Preto v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. V prípade, že by skutkové závery, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia nemali oporu vo vykonaných dôkazov mohlo by to byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Vo veci správny orgán vykonal aj znalecké dokazovanie, znalecký posudok je jedným z listinných dôkazov, ktorý správny súd hodnotí ako listinný dôkaz. Závery znaleckého posudku nie sú v rozpore so žiadnym z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou pripojených administratívnych spisov. Znalecký posudok má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o znalcoch a tlmočníkoch, znalec zodpovedal na všetky položené otázky a jednotlivé závery znalca tak, ako uviedol vychádzajú z technicky prijateľných analýz z priebehu nehodového deja a informácií získaných z listinných dôkazov.

41. Súd sa stotožňuje s dôvodmi a vyjadrením žalovaného k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia povinnosti vodiča osobného motorového vozidla, že sú neopodstatnené a naviac svoje tvrdenia o porušení povinnosti vodiča, ako napr. úmyselným konaním zmaril dôkaz o stave rýchlosti vozidla, že nebola definovaná brzdná dráha sú neopodstatnené, ale z jeho strany ani ničím nepodložené. Krajský súd opätovne poukazuje na to, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že vozovka bola mokrá. Tak, ako uviedol znalec podľa výpočtov vodič osobného motorového vozidla nešiel vyššou rýchlosťou ako 38 km/h, hoci v mieste je povolená rýchlosť 50 km/h, brzdil, z ktorého dôvodu aj naraz do žalobcu bol slabý, ktorý mu nespôsobil vážne zranenie. Z uvedených dôvodov teda na vozovke vzhľadom na poveternostné podmienky a rýchlosť auta nebolo možné zadokumentovať brzdnú dráhu, nakoľko táto nebola znateľná. Napokon aj znalec v znaleckom posudku podrobne analyzoval nielen priebeh nehodového deja, ako aj zrážku osobného motorového vozidla so žalobcom, ako chodcom a ich pohyb po zrážke. Znalec podrobne aj popísal za akých okolností by bolo možné zabrániť vzniku dopravnej nehody a to nielen vodičom motorového vozidla Fiat Seicento, ale aj žalobcom ako chodcom.

42. Zároveň súd dodáva, že preskúmavaným rozhodnutím bol žalobca obvinený z priestupku a to, že svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú už v citovanom § 53 ods. 1 - pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod a ods. 3

- mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os, chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcom, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy, teda zato, že žalobca prechádzal cez cestu mimo prechod pre chodcov a dostatočne sa nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť približujúceho sa osobného motorového vozidla Fiat Seicento, ev. č. O. XXX M.. V tomto konaní správny orgán, ale ani súd nepreskúmava a nezisťuje, či sa dopravného priestupku a akého mal dopustiť aj prípadne vodič motorového vozidla zn. Fiat Seicento, ev. č. O. XXX M..

43. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, lebo v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.