Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-330-2008.pdf
PDF · 102.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/330/2008
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: F. I., T.. XX.XX.XXXX, H.: I. XXX/X, S. G., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Patrícius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Š. Rosívala 2, pod sp. zn. 345/2008, o vymoženie uloženej povinnosti 2.314,35 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.07.2008 podal oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, sp. zn. RK-604/07/GR zo dňa 21.09.2007. Na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal súd dňa 10.07.2008 pod č. k. 7Er/330/2008-10 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.
2. Dňa 14.06.2010 súdny exekútor doručil na tunajší súd podnet na prešetrenie zákonnosti vykonávania exekúcie EX 345/2008 vo veci vymáhania zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty uplatnenej v Návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.06.2008.
3. Dňa 24.10.2014 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňoval tým, že nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 117,30 € a toho času sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
4. Dňa 06.11.2014 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie povinného zo dňa 27.10.2014 označené ako „Doplnenie návrhu“. Predmetným podaním povinný navrhoval zastaviť exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) resp. písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom, je neplatná a následne nemôže byť právoplatný a vykonateľný exekučný titul vydaný na základe neplatnej zmluvy.
5. Súd na základe podnetu súdneho exekútora zo dňa 11.06.2010 a návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.10.2014 opätovne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj príslušný spis rozhodcovského súdu. Po ich preskúmaní súd dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) resp. písm. g) Exekučného poriadku nie je možné vyhovieť,
nakoľko je potrebné exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
6. Nároky priznané v rozhodcovskom rozsudku vychádzajú zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000047034 zo dňa 31.07.2006 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou osobou. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia spol. s r.o.. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom, konajúcim v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným ako dlžníkom, vystupujúcim ako fyzická osoba, dospel k záveru, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z obsahu zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej v zmluve. Z formy a obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený vystupoval pri poskytovaní úveru v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že sa vzťah medzi oprávneným a povinným musí riadiť len zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takémuto právnemu vzťahu je preto potrebné poskytnúť ochranu podľa režimu citovaných zákonov a dbať o to, aby zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné podmienky.
7. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
8. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa ust. § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
11. Podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.
12. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
13. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
14. Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
15. Podľa ust. § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
16. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
18. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
20. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (veta prvá) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky.
22. Podľa ust. § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
23. Podľa ust. § 2 ods.1 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
24. Podľa ust. § 2 ods.1 písm. g) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov.
25. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
26. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
27. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
29. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosť PROFIREAL Slovakia spol. s r.o.. Vzhľadom na uvedené konajúci súd sústredil súdny prieskum na Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 31.07.2006, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, a v ktorých je v bode 18.1 upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pre rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov z tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.“ Klient vyjadruje svoj súhlas s touto rozhodcovskou doložkou podpisom na príslušnej zmluve.
31. V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ len príkladmo vymenúva niektoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa považujú za neprijateľné podmienky. Zo znenia zákona vyplýva, že súd môže za neprijateľnú podmienku určiť aj takú, ktorá nie je výslovne uvedená medzi neprijateľnými podmienkami vypočítanými v § 53 ods. 3 OZ.
32. Cieľom rozhodcovskej doložky je pritom dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát, i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.
33. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie je exekučný súd toho názoru, že zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský alebo štátny súd podľa výberu žalobcu, ale ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, je na škodu spotrebiteľa, zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.
34. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy na dosiahnutie čo najskoršieho privodenia exekúcie.
35. V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).
36. Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní dáva nie možnosť, ale ukladá povinnosť zastaviť exekučné konanie, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.
37. Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu. Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného.
38. Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku Občiansky zákonník považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tak mu vlastne znemožňuje sa domôcť svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ
rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy, sa musel vzdať, prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, teda v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.
39. Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným titulom (pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.
40. V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej vykonaním. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody exekučný súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil.
41. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
42. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
43. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
44. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
45. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko ten výslovne uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajšom súde /§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z./.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku/.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné /§ 358 Civilného sporového poriadku/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 Civilného sporového poriadku/.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania /§ 127 Civilného sporového poriadku/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 Civilného sporového poriadku/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania /§ 364 Civilného sporového poriadku/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. /§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. /§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku/.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.