Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Csp-90-2016.pdf
PDF · 92.63 KB
Case nature
Area
Subarea
51Csp/90/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - L. X., o zaplatenie 3.260,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie istiny 643,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne od 16.10.2016 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 616,85 eur, úrok z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 2 616,85 eur od 16.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09.11.2016, doručenou súdu dňa 18.11.2016, sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 3 206,03 eur s príslušenstvom. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú aj na náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 08.12.2011 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX a zároveň bol žalovanej poskytnutý úver s úverovým rámcom vo výške 1 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 45,- eur. Súčasťou uzavretej zmluvy boli aj Všeobecné úverové podmienky a Obchodné podmienky.
3. Vzhľadom na to, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť, vystavil právny predchodca žalobcu ku dňu 08.10.2016 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 08.10.2016, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na úhrady vykonané žalovanou, s končeným zostatkom na úhradu vo výške 3 260,03 eur. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 04.12.2013. Keďže žalovaná dlžnú sumu žalobcovi ani jej právnemu predchodcovi nezaplatila, dostala sa dňom 16.10.2016 do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 3 620,03 eur.
4. Písomným podaním zo dňa 05.01.2017 žalobca doručil súdu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil žalobca ako postupca svoju pohľadávku proti žalovanej vzniknutú zo Zmluvy na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:
35 831 154 ako postupníka. V predmetnom podaní zároveň spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. súhlasila so svojím vstupom do konania na miesto doterajšieho žalobcu.
5. Súd uznesením zo dňa 28.02.2017, č. k.: 51Csp/90/2016-33 pripustil, aby do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 51Csp/90/2016 na miesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, vstúpil ako žalobca: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154.
6. Súd vyzval žalovanú uznesením č. k.: 51Csp/90/2016-23 zo dňa 09.01.2017, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadrila k žalobe; žalovanej bolo uznesenie doručené na adresu trvalého pobytu dňa 08.02.2017.
7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.07.2017 žalobca zobral žalobu späť časti o zaplatenie sumy 643,18 € s príslušenstvom (poplatky, sankčný úrok) a žiadal, aby súd tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšnej časti o zaplatenie istiny 2 616,85 eur a úroku z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 2 616,85 eur od 16.10.2016 do zaplatenia zotrval na podanej žalobe.
8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to: výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o vydaní pôžičkovej karty Quatro Premium, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z pôžičkovej karty QUATRO PREMIUM, výpisom z bankovej knihy zo dňa 08.10.2016 a Zmluvou o postúpení pohľadávok. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav nasledovne:
VÚB, a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 08.12.2011 Zmluvu o aktivácii a vydaní pôžičkovej karty Quatro Premium č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver s úverovým rámcom vo výške 1 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 45,- eur. Súčasťou uzavretej zmluvy boli aj Všeobecné úverové podmienky a Obchodné podmienky.
Z výpisov z karty Quatro premium/výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. súd zistil, že žalovaná uhrádzala splátky vo výške 45,- eur až do 09.12.2013, kedy uhradila poslednú splátku.
Z výpisu z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 08.10.2016, obsahujúcom súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na úhrady vykonané žalovanou, súd zistil, že končený zostatok na úhradu predstavuje sumu vo výške 3 260,03 eur.
Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 04.12.2013, bezvýsledne.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej z titulu nesplateného úveru vrátane príslušenstva zo Zmluvy na žalobcu.
9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Podľa § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka je veriteľ povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka je dlžník povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
10. Keďže žalobca v zmysle § 144 C.s.p. písomným podaním doručeným súdu dňa 26.07.2017 zobral žalobu späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 643,18 € s príslušenstvom (poplatky, sankčný úrok), súd postupujúc podľa ustanovenia § 145 Cs.p. konanie v tejto časti zastavil.
11. Vo zvyšnej časti súd na základe dôkazov predložených žalobcom a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel.
12. Uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) vždy riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
13. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola v písomnej forme uzavretá dňa 08.12.2011 Zmluvu o aktivácii a vydaní pôžičkovej karty Quatro Premium č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver s úverovým rámcom vo výške 1 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 45,- eur, neoddeliteľnú súčasť Zmluvy tvorili Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť veriteľa a zriadil a viedol pre žalovanú účet, vydal jej kreditnú kartu a poskytol žalovanej finančné prostriedky v rámci dohodnutého úverového rámca, naproti tomu však žalovaná si nesplnila riadne a včas svoje zmluvné povinnosti a neuhradila sumy transakcií realizovaných kartou vydanou k úverovému účtu, vrátane úrokov a poplatkov v dohodnutých termínoch splatnosti, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi v zmysle uzavretej zmluvy právo na vrátenie dlžnej sumy vo výške 2 616,85 eur.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok (po čiastočnom späťvzatí) ako skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel.
15. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
16. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) b) sa týkajú procesných podmienok, c) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, d) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo e) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).