Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-990-2007.pdf
PDF · 71.81 KB
Case nature
Subarea
37Er/990/2007
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ Bratislava, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, proti povinnému: K. N., R.. XX.XX.XXXX, Q.H. X, XXX XX D., pre vymoženie sumy 66,39 EUR (2000 Sk) s prísl. a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava, takto
rozhodol:
Súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor predložil súdu dňa 02.09.2007 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.01.2005. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV č.k. ORP-P-1152/ DI-BCP-2004-IV zo dňa 24.01.2005. 1. Dňa 23.06.2017 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. 2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 3. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení do 31.12.2007, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 4. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh. 5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 7. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 8. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 9. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Exekučné konanie začalo dňa 09.02.2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. 13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Po preštudovaní spisu sp. zn. 37Er/990/2007 súd dospel k názoru, že návrh súdneho exekútora je neopodstatnený, nakoľko preklúziu upravoval zákon o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, novelou účinnou od 01.09.2008 bolo toto ustanovenie zo zákona o priestupkoch vypustené, pričom novela zákona o priestupkoch neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by odkazovali na aplikáciu ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 01.09.2008, prípadne, keď exekučný titul bol vydaný v období pred 01.09.2008 a trojročná lehota uplynula v období po 01.09.2008. Podkladom pre exekúciu v tomto exekučnom konaní je rozhodnutie o priestupku právoplatné dňa 21.03.2005, ktoré sa stalo vykonateľné dňa 04.04.2005. Exekučný titul bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, teda v období, keď platilo § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota určená v tomto ustanovení na nariadenie výkonu rozhodnutia a realizáciou výkonu rozhodnutia začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, teda dňom 04.04.2005 a uplynula by dňa 04.04.2008, teda lehota preukázateľne neskončila. V zmysle zákona o priestupkoch účinného v rozhodnom čase, nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu pokuty, ale postačí, aby v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 09.02.2007, teda včas. 15. Exekučný súd zároveň považuje za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v ktorom dovolací súd uviedol, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch, a že po prijatí novely správneho poriadku, nekorešpondovala s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Účelom novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej uvádza, že vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Všeobecný predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri exekúcii takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu, treba v exekučnom konaní podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1, by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“, na ktorej je založený vzťah zákona o priestupkoch k správnemu poriadku. Pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanou prijatím novely zákona v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona priestupkoch, ktorého sa týkala novela tohto zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť,
ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase. 16. Exekučný súd podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko je podnet neopodstatnený. Súd na základe vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v I. a II. výroku, možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, a to písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a § 364 C. s. p.)