Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/63/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: Venas Group, a.s., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO: 46 972 919, zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovaným: 1. Východoslovenská distribučná, a.s, Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, 2. Východoslovenská energetika a.s, Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, o návrhu na určenie, že právo nezaniklo, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/122/2015-116 zo dňa 15.11.2016, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 29.6.2015 navrhol určiť, že právo nezaniklo a nariadiť predbežné opatrenie, aby súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

- žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 170.819,50 eur s príslušenstvom,

- žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 23.476,02 eur s príslušenstvom,

- žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia,

- žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia.

Navrhol určiť, že právo nezaniklo, aby súd rozhodol, že:

- súd určuje, že žalobcovi právo podľa § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby na podporu vo forme doplatku za elektrinu vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny Skladná 6, Streda nad Bodrogom na kalendárny rok 2015 nezaniklo podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z.

- súd určuje, že žalobcovi právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby na podporu vo forme doplatku za elektrinu vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny Skladná 6, Streda nad Bodrogom na kalendárny rok 2015 nezaniklo podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z.

- žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania tak ako v priebehu konania vzniknú.

Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol tak, že:

- žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 260.000,00 eur v lehote 3 dní od vykonateľnosti predbežného opatrenia a žalovaný v 1. rade je povinný platiť žalobcovi 65.000,00 eur mesačne vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca počnúc od mesiaca jún 2015 do decembra 2015, nie však dlhšie ako do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

- žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 80.000,00 eur v lehote 3 dní od vykonateľnosti predbežného opatrenia a žalovaný v 2. rade je povinný platiť žalobcovi 20.000,00 eur mesačne vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca počnúc od mesiaca jún 2015 do decembra 2015, nie však dlhšie ako do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

- žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania tak ako v priebehu konania vzniknú.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že výzvou zo dňa 13.9.2016 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 11.856,50 eur v zmysle položky 1a) zo sumy 194,295,52 eur, položky 1b) 2 x 99,50 eur sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona č. 71/1992 Zb. a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň bol poučený, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku bude konanie zastavené. Právny zástupca žalobcu výzvu prevzal 29.9.2016. Žalobca do dnešného dňa súdny poplatok nezaplatil.

4. Súd prvej inštancie preto podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol tak, že zastavil toto konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh, pretože žalobca bol riadne poučený, že ak súdny poplatok nezaplatí, súd konanie zastaví.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože výnimočne súd nemusí priznať nárok na náhradu trov konania, ak konanie zastaví, v tomto konaní bolo zastavené konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti rozhodnutiu v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 2.1.2017 žalobca doručil súdu prvej inštancie čiastočné späťvzatie žaloby s opätovnou žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Preto mal súd prvej inštancie najprv rozhodnúť o tomto čiastočnom späťvzatí návrhu a o žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a až následne mohol rozhodnúť o zastavení konania. Uviedol, že v priebehu konania došlo v dôsledku nových skutočností k zmene majetkových pomerov na strane žalobcu, ktoré odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v tomto konaní. Žalobca mal početné výdavky spojené s uplatňovaním ochrany svojich práv súdnou cestou, dlhodobo zaznamenáva nepriaznivé výsledky svojho hospodárenia, čo mu nedovoľuje zaplatiť súdny poplatok. Žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry zrušil uznesenie o zastavení konania, alebo aby odvolací súd zrušil uznesenie o zastavení konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie v tomto konaní už rozhodol uznesením č.k. 31Cb/122/2015-88 zo dňa 3.11.2015 o žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní tak, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto skoršiemu uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému v tejto veci týkajúceho sa poplatkovej povinnosti žalobcu, rozhodol odvolací súd - Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4Cob/63/2016-108 zo dňa 21.7.2016 tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia žalobcovi od platenia súdnych poplatkov. Odvolací súd v tomto rozhodnutí o potvrdení uznesenia o nepriznaní oslobodenia žalobcovi zaplatiť súdny poplatok v tomto konaní uviedol, že žalobca súdu prvej inštancie ani v návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov ani v odvolaní nedostatočne preukázal celý rozsah svojho majetku. Preto súd prvej inštancie tento majetok zisťoval sám. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, dopravný inšpektorát zo dňa

11.8.2015 vyplýva, že žalobca je vlastníkom rôznych motorových vozidiel nákladných aj osobných vrátane motocykla v celkovom počte 11 motorových vozidiel. Okrem iného je vlastníkom osobného motorového vozidla Sedan, Toyota Lexus, čiernej farby, ktoré bolo nadobudnuté 28.5.2014. Z toho vyplýva, že žalobca vlastní majetok, ktorý je disponibilný, vlastní luxusné osobné motorové vozidlá, hodnota tohto majetku je mnohonásobne vyššia ako súdny poplatok, ktorý má zaplatiť v tomto konaní vo výške 99,50 eur a 33,00 eur. Ak by súd za tejto majetkovej situácie žalobcovi priznal oslobodenie od platenia pomerne nízkeho súdneho poplatku, bolo by to zneužitím inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. u žalobcu ako právnickej osoby - podnikateľa.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca opätovne v tomto konaní žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov v pomerne krátkom období, ak o jeho žiadosti o nepriznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov bolo rozhodnuté uznesením odvolacieho súdu dňa 21.7.2016 tak, že mu nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a žalobca opätovne vo svojom čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania z 21.10.2016, teda po troch mesiacoch opätovne žiada priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a v predmetnom odvolaní zo 7.3.2017 opäť žiada oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Ani k jednej z týchto následných žiadostí o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov však žalobca vôbec neuviedol žiadne preukázateľné dôvody, pre ktoré súdny poplatok nemôže zaplatiť, nedoložil k týmto žiadostiam žiadne dôkazy o svojich majetkových pomeroch, aj keď už súd právoplatne rozhodol, že žalobca nemá nárok na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov dňa 21.7.2016 a žalobca nepreukázal, že v tak krátkej dobe došlo k tak výraznej zmene jeho majetkových pomerov, že nemôže zaplatiť súdny poplatok za návrh.

10. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie mal najprv rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí návrhu z 2.1.2017 a o jeho opätovnej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pretože takáto povinnosť súdu rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí návrhu pred tým, než si poplatník splní poplatkovú povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Z ustanovenia § 10 ods. 2 vyplýva, že súd nemôže zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, iba ak došlo k rozšíreniu žaloby alebo k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci potom ako začal konať vo veci samej. Znamená to, že súd môže zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku vtedy, ak došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu po uložení poplatkovej povinnosti žalobcovi. Znamená to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nemal najprv rozhodovať o čiastočnom späťvzatí návrhu a opätovne už tretí-krát vyrubiť žalobcovi súdny poplatok za návrh a opätovne rozhodovať o jeho žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

11. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil konanie, pretože žalobca nezaplatil súdny poplatok za návrh v lehote, ktorú mu súd určil vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku z 13.9.2016 a do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 15.11.2016 tento súdny poplatok nezaplatil, aj napriek tomu, že o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku - zastavení konania, bol poučený.

12. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh, ako vecne správne. Taktiež potvrdil ako správny výrok o náhrade trov konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).