Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/23/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne: C.S. W.N., G.. XX.XX.XXXX, K. O., M. G. XX, právne zastúpená JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, Konštantínova 6, Prešov proti žalovanej: COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, Konštantínova 3, Prešov, IČO: 00169111, právne zastúpená: Advokátska kancelária VAľo & parners, s.r.o., Konštantínova 3, Prešov IČO: 36868434, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C 325/2014-75 zo dňa 2.12.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zvýšenie bolestného zastavil. Uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 494,40 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovanej, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, a to správu Slovenského hydrometerologického ústavu, výpis listu vlastníctva (ďalej len LV) č. XX, k.ú. O., lekársky posudok o bolestnom, výsluch svedkov M. A., Q. C., N.L. O., Q. K., A. F., M. W., a uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 01.02.014 v sobotu, krátko pred 8.30 hod. žalobkyňa pri vychádzaní z predajne potravín žalovanej v Prešove na ul. Mirka Nešpora sa pošmykla na chodníku pred predajňou asi 2 metre od jeho vchodu. Ide o mierne zvažujúcu plochu, ktorá tak, ako aj chodník pred predajňou, bola odprataná od snehu, i napriek tomu bola pokrytá súvislou vrstvou námrazy. Žalobkyňa sa pritom pohybovala maximálne opatrne, nemala však inú možnosť, než prejsť po spomínanej zamrznutej ploche a napriek jej opatrnosti sa pošmykla a spadla. Pád žalobkyne videli svedkyne Q. K. a bezprostredne po ňom bol prítomný aj svedok A. F., ktorý žalobkyni pomohol a zatelefonoval jej manželovi. Ten ju následne odviezol na lekárske ošetrenie. Žalobkyňa bola dňa 01.02.2014 o 10.43 hod. ošetrená na oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove s konštatovaním zlomeniny dolného konca lakťovej a vretennej kosti, čo vyplýva z príslušnej lekárskej správy. Žalobkyňa viackrát absolvovala kontrolu na úrazovej chirurgii a dňa 28.05.2014 MUDr. O. A. vystavil lekársky posudok o bolestnom, ktoré vyčíslil 60 bodmi podľa položky 147d. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa spadla na chodníku neďaleko vchodu do predajne žalovanej, v dôsledku jej pošmyknutia asi 2 metre od tohto vchodu a nepochybne aj to, že v dôsledku tohto pádu utrpela zlomeninu lakťovej a vretennej kosti pravej ruky. Miesto jej pošmyknutia a neskoršieho pádu nepochybne potvrdili svedkovia Q. K. a A. F., ktorí vypovedali aj o tom, že na inkriminovanom mieste síce nebol sneh, ale celkovo bolo zlé počasie a všade, aj na cestách, aj na chodníkoch bola námraza, takže bolo šmykľavo. Pred nehodou žalobkyne svedkyňa K. videla vedúcu príslušnej predajne odpratávať sneh pred predajňou a obaja svedkovia vypovedali o tom, že aj po úraze žalobkyne vedúca

predajne chodník posypala soľou. To, že žalobkyňa spadla pred predajňou žalovanej, napokon potvrdili aj zamestnankyne Q. C., N. O. Q. M. A., bývalá vedúca tejto predajne, ktorá vypovedala aj o tom, že v skorých ranných hodinách okolo piatej hodiny chodník pred predajňou vyčistila odprataním snehu a posypaním soľou. Žalobkyňa tvrdila, že v čase nehody bola oblečená športovo, na nohách mala športové topánky s rovnou vrúbkovanou podrážkou, ktorú obuv predložila súdu k nahliadnutiu aj na pojednávaní. V tejto časti výpovedi žalobkyne súd neuveril, pretože svedkyňa Q. K. vypovedala o tom, že si všimla obuv žalobkyne, ktorá mala čižmy s opätkami vysokými asi 4 - 5 cm, čo svedkyňu veľmi prekvapilo, že žalobkyňa do takého klzkého terénu išla s tak nevhodnou obuvou. Svedkyňa pritom mala dostatok času na toto zistenie, keďže dvíhala žalobkyňu zo zeme. Jednoznačne aj po pripomienke žalobkyne trvala na svojej výpovedi, pričom súd nemal dôvod túto jej výpoveď spochybniť. Svedkyňa rozhodne nemala záujem vypovedať nepravdivo na rozdiel od žalobkyne. Navyše, jej výpoveď sa zhoduje aj s výpoveďami svedkýň N. O. a M.P. A., ktoré obe taktiež nekompromisne prehlásili, že žalobkyňa v čase úrazu mala obuv s opätkami vysokými asi 6 cm. Svedok F. si obuv žalobkyne nevšímal a svedok M. W. - manžel žalobkyne uviedol, že určite manželka nemala obuv na vysokom podpätku, ale zároveň jednoznačne uviedol, že si myslí, že obuv bola bez opätku. Zo správy Slovenského hydrometerologického ústavu vyplýva, že dňa 31.01.2014 bola teplota vzduchu o 19.hod. okolo - 3 °C, o polnoci - 4 °C a o 9.hod. okolo

- 1 °C. Fúkal slabý vietor severných smerov a povrch pôdy na staniciach tohto ústavu bol úplne pokrytý snehom, pričom celková výška snehovej pokrývky dosahovala od 5 - 11 cm. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 9 ods. 2, § 9a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, v znení účinnom v čase škodovej udalosti (od 01.12.2013 do 31.12.2014), ďalej § 12 ods. 2, ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon a uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že vlastníkom objektu - budovy nákupného strediska súp. č. XXXX, ako aj príslušných pozemkov, vrátane parcely KN XXXXX/X, na ktorej došlo k pádu žalobkyne, je žalovaná, čo vyplýva z LV č. XX, k.ú. O.. Ďalej bolo preukázané, že na chodníku, ktorý sa nachádza bezprostredne pred vstupom do predajne v čase pádu žalobkyne existovala závada, a preto zodpovednosť žalovanej v zmysle citovaných ustanovení cestného zákona za spôsobenú škodu nesie žalovaná. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie. Vychádzajúc zo správy Slovenského hydrometerologického ústavu pred a v čase úrazu žalobkyne mrzlo a povrch bol pokrytý snehom. Aj keď žalovaný sneh pred predajňou odstránil, námraza ostala zachovaná, čo potvrdili svedkovia F., K., W.. Uvedená závada schodnosti chodníka neumožňovala bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti. Žalobkyňa nemala inú možnosť, než z predajne prejsť na chodník s námrazou, ktorá bola súvislá, nemala možnosť vyhnúť sa tomu miestu, a k jej pádu došlo napriek jej maximálnej opatrnosti. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody z titulu bolestného, ktorý nárok je upravený v zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý súd prvej inštancie následne citoval najmä ust. § 2 ods. 1, 3, ods. 1, 2, 5, ods. 2, ako aj ust. § 444, 415 a 441 Občianskeho zákonníka. Pri výške finančnej náhrady za bolestné súd vychádzal z výšky náhrady za 1 bod z priemerného zárobku za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok, teda za rok 2013. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S03594- OL-2013 výška náhrady za bolesť za rok 2014 za 1 bod je 16,48 eura. Bolestné žalobkyne bolo lekárskym posudkom stanovené na 60 bodov, čo finančne predstavuje sumu 988,80 eura.

Súd prvej inštancie sa v danom prípade zaoberal aj spoluzavinením žalobkyne s poukazom na ust. § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že mal v konaní preukázané, že v čase úrazu žalobkyňa mala nevhodnú obuv. Podľa všetkých svedkov všade bolo šmykľavo, a napriek tomu žalobkyňa mala obuté čižmy na vyššom opätku. Tvrdenie žalobkyne o obuvi bez podpätku súd nepovažoval za pravdivé, lebo bolo vyvrátené svedkyňami O., A. Q. G. K.. Výpoveď manžela žalobkyne pána W. v tom smere neznela presvedčivo, nebola jednoznačná a vzhľadom na rodinný vzťah so žalobkyňou pre súd táto výpoveď nemala dôkaznú hodnotu ako výpoveď nestrannej svedkyne K.. O tom, aká bola vonku situácia, možno usúdiť z výpovede tejto svedkyne, ktorá napriek tomu, že mala protišmykové topánky, kĺzalo sa jej. I napriek tejto situácii žalobkyňa sa vybrala na nákup v nevhodnej obuvi, čím výrazne riskovala, a preto podľa názoru súdu je spoluzodpovedná za vzniknutú škodu v rovnakom rozsahu ako žalovaná. Súd preto aplikoval ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť vyžadujúcu správať sa tak, aby nevznikla škoda, či už konkrétnej osobe, alebo niekomu inému. Nedodržanie tejto prevenčnej povinnosti je porušením zákonnej právnej povinnosti, na čo súd prihliadal z úradnej povinnosti (R27/79). Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že k zraneniu žalobkyne došlo aj jej zavinením, ustálil jej spoluzavinenie na vzniku škody v rozsahu 50 %. Iná miera spoluzavinenia poškodenej v obdobnom prípade pri nevhodnej obuvi je vtedy, ak nečakane dôjde k zmene počasia a sťaženiu schodnosti chodníkov a nepochybne vyššia miera spoluzavinenia je v prípade, ak od začiatku je poškodenej zrejmá sťažená schodnosť a napriek tomu poškodená zvolí do takého nebezpečného terénu

nevhodnú obuv. To bol aj prípad žalobkyne, ktorej nič nebránilo, ak vyšla z domu a musela zistiť klzký povrch ciest a chodníkov, o čom zhodne vypovedali svedkovia, aby sa vrátila a prezula do vhodnejšej obuvi, aby sa eliminovalo nebezpečenstvo pádu. Za týchto okolností a po zohľadnení skutočností, že išlo o sobotu a žalobkyňa nemohla byť ani v časovej tiesni, jej správanie súd prvej inštancie hodnotil ako veľmi nezodpovedné, a preto jej ustálil spoluzavinenie až v rozsahu 50 %. O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. K výroku o trovách konania uviedol, že o nich rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že každý mal v konaní úspech len polovičný, a preto im náhrada neprislúcha.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala, že i napriek správne zistenému skutkovému stavu vzniku škody na zdraví súd nesprávne právne vec posúdil. Bola toho názoru, že uplatnený nárok mal byť posúdený podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka v súlade s princípom spravodlivosti a zákonnosti, ako aj aplikačného pravidla vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoju nemravnosť žalobkyňa potvrdila tým, že na súdnom pojednávaní klamala, keď uvádzala, že v čase úrazu mala obutú špičkovú športovú a protišmykovú obuv a napriek výpovediam svedkýň bolo potvrdené, že v kritickom čase žalobkyňa mala čižmy na vyššom opätku. Žalobkyňa sa dokonca neštítila na pojednávaní dňa 02.12.2015 predložiť súdu úplne novú a nepoužitú dámsku obuv bez opätku s umelou podrážkou. Ďalej namietala, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že by šmykľavé miesto prístupu do predajne bolo neviditeľné, napríklad zakryté snehom alebo niečím iným, ale naopak, mala možnosť svojim vynikajúcim zrakom zmonitorovať stav prístupu do predajne. Žalobkyňa v konaní nepreukázala lekárskym potvrdením, že by mala rapídne zhoršený zrak a podobne. Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej nebolo možné zabrániť vzniku škody, lebo žalovaná nemala možnosť žalobkyňu donútiť, aby na prístupovom chodníku sa pohybovala obutá v bezpečnej obuvi. Takže k vzniku škody na zdraví došlo len v dôsledku benevalentného a nezodpovedného správania sa žalobkyne. Ďalej namietala nesprávny výrok o trovách konania. Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu k výroku o zastavení konania o zaplatenie 494,40 eura bolo konanie zastavené, a preto mal súd prvej inštancie aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a vo vyhovujúcej časti o priznaní sumy 494,40 eura mal súd aplikovať ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania preto považoval za nezákonný, pokiaľ súd vyslovil, že účastníci nemali nárok na náhradu trov konania. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu o zaplatenie 988,80 eura v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si náhradu trov celého konania alebo zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podaním zo dňa 23.12.2015 doplnil odvolanie, v ktorom uviedol, že princíp náhrady škody a princíp prevencie patria medzi hlavné zásady občianskeho práva. Platí to nielen vo vzťahu k fyzickým osobám

- škodcom, ale aj vo vzťahu k právnickým osobám, ktoré spôsobili škodu, pretože reparačný princíp vedie ku zvyšovaniu a prehlbovaniu majetkovej zodpovednosti právnických osôb a logicky vedie až k osobnému majetkovému postihu jednotlivcov zodpovedných zamestnancov. Ust. § 415 Občianskeho zákonníka zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. So zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám treba vyvodiť povinnosť počínať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne, aby sa nespôsobila škoda. Porušenie tejto povinnosti môže mať za následok vznik povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Pokiaľ si takto niekto nepočína, pri splnení ďalších predpokladov je postihnutý občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka).

3. Právna zástupkyňa žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a jeho doplneniu zo dňa 23.12.2015 uviedla, že ostro namieta voči hrubo urážlivému a arogantnému a etikete advokáta nezodpovedajúcemu vyjadrovaniu sa právneho zástupcu žalovanej na adresu žalobkyne tvrdiac o jej „nemravnosti“, klamaní na pojednávaní a dokonca tvrdení „že sa neštítila“ predložiť úplne novú nepoužitú dámsku obuv, čím advokát žalovanej sa dopustil ohovárania žalobkyne, že bez primeraných dôkazov ju osočuje z nemravného správania a vymýšľa si tvrdenia o údajne novej obuvi, ktorú mala žalobkýň predložiť na pojednávaní. K meritu veci uviedla, že žalobkyňa od počiatku poukazovala na to, že vedúca predajne žalovanej mala už pred jej úrazom vedomosť, že na danom mieste steká voda z prístreška nad vchodom do predajne, kde sa preto vytvára hrubšia vrstva ľadu a ešte v deň úrazu sa pred manželom žalobkyne vyjadrila, že už niekoľkokrát to na vedení spoločnosti urgovala, že s tým treba niečo robiť, lebo je tam množstvo častých pádov a že už asi trikrát tam už niekto spadol (výpoveď svedka M. W.). Rovnako svedok F. potvrdil, že vstup pred predajňou nebol ničím posypaný a vedúca predajne zľadovatenú plochu

pred predajňou posypovala až po úraze. Ako sama vedúca predajne vypovedala, ráno vstup do predajne očistila len tak, že ho zamietla na jednu metlu, t.j. iba ako chodník, nie ako súvislú plochu, s odôvodnením, že nebude predsa zametať celé sídlisko. Rizikovú plochu, kde sa tvorila námraza zo stekajúcej striešky, nijako neošetrila posypom proti pošmyknutiu. Vo vzťahu k hodnoteniu obuvi, ktorá mala na nohách žalobkyňa v čase pádu a zohľadnení tejto skutočnosti pri stanovení spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že aj keď s rozsudkom nebola spokojná, právny názor súdu rešpektovala, a preto sa voči nemu neodvolala. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovala. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne z čl. 90, 92 bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej, ktorý sa k vyjadreniu nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability civilného sporového konania aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona so zachovaním princípu justifikácie procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorých následky sa uznávali vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou na jeho podanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 21.07.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku vo veci samej nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne vo veci samej rozhodol ak vyhovujúcim výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 494,40 eura z titulu náhrady škody a to bolestného po zohľadnení spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 50 % s poukazom na ust. § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalovanej dodáva, že uplatnená námietka nesprávneho posúdenia zodpovednosti žalovanej nebola dôvodná. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok na náhradu škody podľa osobitného zákona - č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase škodovej udalosti a z neho vyplývajúce povinnosti vlastníkov, správcov, alebo užívateľov nehnuteľností odstrániť závady v schodnosti chodníkov, priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Vzhľadom na preukázaný stav počasia, ako aj stav schodnosti chodníka pred predajňou žalovanej nebolo možné na objektívnu zodpovednosť žalovanej neprihliadať. Aj s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal, pokiaľ vyhodnotil skutkové okolnosti týkajúce sa schodnosti chodníka pred predajňou žalovanej, nedostatočné očistenie schodnosti chodníka, ktorý bol zľadovatený. Napokon táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Následne po stanovení miery spoluzavinenia v rozsahu 50 % súd prvej inštancie správne o uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu škody rozhodol.

6. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie proti výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie vyslovil, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu a chcel aplikovať ust. § 142 ods. 2 veta posledná Občianskeho súdneho poriadku, mal vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Právny zástupca žalovanej dôvodne namietal, že predmetom uplatneného nároku bola náhrada škody vo výške 988,80 eura, pričom konanie o zvýšenie bolestného bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby

žalobkyňou so súhlasom žalovanej postupom podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z tohto dôvodu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania mal aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k zastavenej časti, t.j. kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania o zvýšenie bolestného a vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku, ktorý bol predmetom odvolacieho konania, vrátane výroku o trovách konania aplikovať ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, lebo v prevyšujúcej časti uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá.

7. Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Vo vzťahu k výrokom o trovách konania zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania bolo nesprávna aplikácia ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o trovách konania vo veci, ktorá v časti skončila zastavením konania ohľadom zvýšenia bolestného, ktorá skutočnosť nebola zohľadnená a pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

8. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách celého konania po zohľadnení zodpovednosti za procesné zavinenie za zastavenie konania o zvýšenie bolestného a vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku po zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu strany v spore postupom podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 . Ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý- za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen. ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.