Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-141-2016.pdf
PDF · 101.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/141/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému VladiS.V. G., J.. XX.XX.XXXX I. Y., trvale bytom J. S. J. I., K. G. M. P. X, XXX XX S., N. V. J., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len "Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. augusta 2017 v Novom Meste nad Váhom takto
rozhodol:
Obžalovaný:
I. G., J.. XX.XX.XXXX I. Y., trvale bytom J. S. J. I., prechodne bytom M. P. X, XXX XX S., N. V. J. stíhaný na slobode,
j e v i n n ý, ž e
ako otec mal. syna S. G., J.. XX.XX.XXXX a mal. syna M. G., J.. XX.XX.XXXX si od 01.09.2013 doposiaľ v Novom Meste nad Váhom a inde riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine, určenú posúdením predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku vo výške 33,19 eur mesačne na každé dieťa, určenú predbežným opatrením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/147/2014-44 zo dňa 05.02.2015 vo výške 33,19 eur mesačne na každé dieťa, určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/147/2014-61 zo dňa 03.08.2015 s účinnosťou od 01.08.2014 vo výške 120 eur na každé dieťa k rukám ich matky S. L., hoci od 01.05.2012 do 29.02.2016 bol zamestnaný v spoločnosti Schnittpunkt GmbH Laserschneidtechnik, Im Gewerbegebiet 19, 85290 Geisenfeld, pričom nie je a v sledovanom období ani nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok, čím spôsobil dlh na výživnom vo výške 8.170,18 eur S. L.,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné za obdobie od 01.09.2013 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku k rukám poškodenej a riadne a včas platiť bežné výživné k rukám poškodenej S. L., J.. XX.XX.XXXX I. Y., Y. G. J. S. J. I., Č. W.. XXXX/XX.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 19.10.2016 obžalobu na obvineného I. G. sp. zn. Pv 378/15/3304-38 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného I. G. v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku z prípravného konania, výsluchom svedkyne - poškodenej S. L. v zmysle § 261 Trestného poriadku, prečítaním a oboznámením relevantných listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku.
Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom modifikovala skutkovú vetu oproti podanej obžalobe tak, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
Obžalovaný I. G. sa na hlavné pojednávanie nariadené na deň 02.08.2017 nedostavil, pričom svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, hoci mu predvolanie bolo riadne a včas doručené a zákonná päťdňová lehota na prípravu bola dodržaná. Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku, súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku sa so súhlasom prokurátora čítala výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej uviedol, že poškodená s deťmi nikdy nebola v Nemecku, kde on býva od septembra 2011. Ohľadom vyživovacej povinnosti uviedol, že poškodenej S. L. vždy dával peniaze, tvrdil, že do augusta 2015 o povinnosti vyživovať maloleté deti nevedel. On osobne zo slovenského súdu nedostal žiaden list o platení výživného, hoci poškodená mala jeho adresu v Nemecku aj telefónne číslo. Tvrdil, že peniaze poškodenej posielal, okrem toho, poškodená dostávala prídavky na deti z Nemecka na jej účet na Slovensku, a k tomu dostávala slovenské prídavky na deti vo výške 40 eur na obe deti spolu. Uviedol, že od 01.09.2013 bol zamestnaný v podniku Schnittpunkt v meste Geisenfeld do januára 2016, mesačne zarábal 1.500 eur v čistom, iné príjmy nemal. Potvrdil, že poškodená robila podanie na súd už dňa 01.09.2013, ktoré potom stiahla. Ako výdavky obžalovaný uviedol: nájomné 600 eur, elektrina, kúrenie, iné poplatky 400 eur, teda mu zostáva 500 eur. Uviedol, že nemá žiadny majetok ani hmotný, ani peniaze. Do januára 2016 sa mal o deti zaujímať, mal im telefonovať, nosiť im darčeky. Podľa neho poškodená nahovorila deti proti nemu. Vo výpovedi zo dňa 14.02.2015 obžalovaný uviedol, že deti podporoval od roku 2010, keď bol na Slovensku, kupoval im oblečenie. Uviedol, že v roku 2010 im zaplatil sumu 3-krát 1.700 eur na účet poškodenej, v roku 2011 sumu 6-krát 500 eur na jej účet, v rokoch 2011 - 2015 priemerne 12-krát po 500 eur, v roku 2012 na Vianoce dal 2000 eur k rukám poškodenej. Tvrdil, že nebol pozvaný na súd. Poškodená použila jeho synov, aby z neho vytiahla peniaze. Podľa § 269 Tr. por. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil okrem iných aj listinné dôkazy - odpor obžalovaného. V odpore zo dňa 02.12.2016 obžalovaný uviedol, že do septembra 2012 všetky jeho výplaty išli na účet poškodenej. Poškodená dostáva z Nemecka pravidelne sumu 320 eur mesačne ako prídavky. Obžalovaný je od marca 2016 nezamestnaný. Poškodená mu nikdy nedala vedieť termín súdu, nechce mu podávať informácie o synoch. Podľa správy personálneho oddelenia firmy Schnittpunkt GmbH
Laserchneidtechnik, Im Gewerbegebiet 19, 85290 Geisenfeld, pani Pollinger, bol u nich obžalovaný zamestnaný v dobe od 01.05.2012 do 29.02.2016. Ku dňu 29.02.2016 dostal výpoveď.
Svedkyňa - poškodená S. L. sa hlavného pojednávania dňa 02.08.2017 osobne zúčastnila. Vypovedala, že obžalovaný má určenú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti S. a M. G., a to na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/147/2014 zo dňa 05.02.2015, právoplatné dňa 20.03.2015, vykonateľné dňa 04.03.2015, ktorým bol obžalovaný povinný platiť výživné vo výške 33,19 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/147/2014 zo dňa 03.08.2015, právoplatným dňa 19.08.2015 a vykonateľným dňa 19.08.2015 boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné sumou po 120 eur na každé dieťa s účinnosťou od 01.08.2014 do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Uviedla, že obžalovaný si prestal plniť povinnosť platiť výživné od septembra roku 2013. Urobil len dve úhrady po 600 eur. Obžalovaný výživné okrem dvoch platieb neplatí vôbec od 01.09.2013. Potvrdila, že dostáva prídavky na deti aj z Nemecka vo výške 332,96 eur mesačne a vo výške 40 eur mesačne na Slovensku. Obžalovaný sa o deti nezaujíma, volá sporadicky, nemá o deti záujem. Deti nenavštevuje, nevoláva im pravidelne, neposiela darčeky. Deti sú na tom zdravotne zle. Starší syn má problémy od narodenia s uškami, chodia na ORL, operovali mu uši, alergiu majú obaja. S. bol na urológii na operácii. M. má problémy s imunitou, je alergologický pacient, musí chodiť na očné. Poškodená má zvýšené výdavky z dôvodu ich zdravotného stavu, z toho dôvodu má poškodená aj predĺžený rodičovský príspevok. Poškodená je zamestnaná v obci Rakoľuby. Keď má prémie, má aj okolo 600 eur v čistom, inak zarobí 650 eur v hrubom. O náhradné výživné požiadala, no z dôvodu, že poberá rodičovský príspevok aj z Nemecka a je zamestnaná, tak jej nárok na náhradné výživné nevznikol. Z Nemecka je rodičovský príspevok asi 184 eur na jedno dieťa. Ďalej uviedla, že ona nemá telefónne číslo na obžalovaného, iba na jeho manželku. Obžalovaný jej volá buď z utajeného čísla, alebo z čísla jeho manželky, pričom keď sa poškodená chce dovolať späť, telefón je vypnutý. Obžalovaný sa s ňou nekontaktuje ohľadom informácii o deťoch. Keď obžalovaný pracoval v Bratislave, mali zriadený spoločný účet na jej meno, kde chodili peniaze oboch, nakoľko obžalovaný mal už vtedy exekúcie, bolo to asi v roku 2010. Poškodená nevedela o všetkých exekúciach. Obžalovaný si vložené peniaze aj vyberal. Bolo to v období pred podaním obžaloby. Ohľadom termínov na súd bol obžalovaný vždy zo strany poškodenej aj zo strany súdu oboznámený, no nedostavil sa. Pred pojednávaním jej telefonoval, aby to zrušila, s čím nesúhlasila. Poškodená teda opakovane potvrdila, že od septembra 2013 jej okrem dvoch platieb po 600 eur nezaplatil inú sumu. Výška dlhu na jedno dieťa okolo 4.020 eur. Počítala to spätne odkedy mala súd. Uviedla, že deti núdzou netrpeli. Poškodenej pomohol brat aj sestra. Poškodená má vedomosť, že obžalovaný bol istú dobu v nemocnici, bolo to pár dní. Má vedomosť, že obžalovaný aktuálne nepracuje a žije s novou ženou. Iné informácie nemá.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy zadovážené do vyšetrovacieho spisu v prípravnom konaní ako aj listinné dôkazy zo spisu sp. zn. 2T/141/2016 zadovážené do spisu v konaní pred súdom, uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 02.08.2017.
Z rodného listu Matričného úradu Trenčín vyplýva, že obžalovaný je otcom S. G., J.. XX.XX.XXXX I. Y.. Z rodného listu Matričného úradu Trenčín vyplýva, že obžalovaný je otcom M. G., J.. XX.XX.XXXX I. Y..
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/147/2014-44 zo dňa 05.02.2015, právoplatné dňa 20.03.2015 a vykonateľné dňa 04.03.2015 bolo súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli maloleté deti G. zverené do dočasnej osobnej starostlivosti a výchovy matky - poškodenej, otec - obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu na mal. S. sumou 33,19 eur mesačne a na mal. M. sumou 33,19 eur mesačne počnúc dňom doručenia uznesenia do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/147/2014-61 zo dňa 03.08.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 19.08.2015 boli maloleté deti G.: S., J.. XX.XX.XXXX M. M., J.. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2014, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa zo dňa 25.02.2016 vyplýva, že na účet poškodenej bol poukázaný prídavok na dieťa, a to vo výške 160,90 eur na každé dieťa za obdobie od septembra 2012 do apríla 2015.
Z potvrdenia o úhrade zo dňa 28.09.2013 vyplýva, že obžalovaný uhradil na účet poškodenej sumu 600 eur. Z potvrdenia o úhrade zo dňa 26.06.2015 vyplýva, že obžalovaný uhradil na účet poškodenej sumu 600 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.09.2016 vyplýva, že obžalovaný nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol v evidencii od 20.02.2009
- 02.04.2009, kedy bol vyradený z dôvodu zamestnania sa. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.10.2016 vyplýva, že obžalovaný v období od 01.07.2013 nebol príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27.07.2015 vyplýva, že obžalovaný od 01.11.2013 nepoberal žiadne sociálne dávky, ani dávku v hmotnej núdzi. Poškodená poberá prídavok na dieťa od 01.07.2010 a rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur od 01.03.2013.
Z lustrácie registra obyvateľov je zrejmé, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu Nové Mesto nad Váhom od 03.03.2017.
Z odpisu z registra trestov súd ďalej zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný I. G. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne poškodenej (potvrdila, že obžalovaný vôbec neuhrádza výživné stanovené súdom okrem dvoch platieb po 600 eur), samotnou výpoveďou obžalovaného I. G. v prípravnom konaní, vyššie uvedenými zadokumentovanými a súdom vykonanými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné na maloletých synov S. M. M. G.), ako aj písomnými vyjadreniami obžalovaného a poškodenej, v ktorých bol dlh na výživnom potvrdený, teda si neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom. V konaní pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný bol počas skúmanej doby zamestnaný, nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi, ani nebol vedený v evidencii úradu práce.
Obrana obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na to, že o vyživovacej povinnosti spočiatku nevedel, že nevedel o súdnych pojednávaniach, na ktoré sa nedostavoval, ako aj o tom, že od 01.03.2016 nepracuje, a že podľa neho poškodenej uhradil dosť peňazí a poškodená poberá prídavky na deti z Nemecka aj zo Slovenska, na platenie výživného neobstojí, nakoľko uvádzané skutočnosti nezbavujú obžalovaného povinnosti platiť výživné na maloleté deti, navyše keď si obžalovaný riadne neplní vyživovaciu povinnosť už od septembra 2013 doposiaľ. Zároveň neobstojí obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že poškodenej platil peniaze do septembra 2012, kedy všetky príjmy išli na jej účet, nakoľko poškodená vysvetlila, že to bolo z dôvodu vedenia exekúcii voči obžalovanému. Bolo nesporne preukázané, že obžalovaný do dnešného dňa uhradil len časť výživného vo výške 1.200 eur na mal. S. M. M. G. za posledné štyri roky.
Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo v celom rozsahu ku dňu konania hlavného pojednávania, a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 02.08.2017, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky - poškodenej S. L., ktorá pozná ich potreby, keďže je s nimi v každodennom kontakte.
Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, čo potvrdil sám obžalovaný. Hoci obžalovaný uviedol, že aktuálne oficiálne nepracuje, nie je evidovaný na úrade práce, nesnaží sa nájsť si riadne zamestnanie a dávky v hmotnej núdzi podľa jeho vyjadrení nepoberá ani nepoberal. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôso- biť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a
to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že "splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť". S uvedeným záverom sa súd v danej prejednávanej veci po vecnej stránke v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné dieťa.
Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba právne posúdil ako zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona s tým, že za použitia § 122 ods. 13 Tr. zákona v čase vyhlásenia rozsudku dňa 02.08.2017 mal súd za preukázané, že obžalovaný dlhuje na výživnom sumu vo výške 8.170,18 eur na obe maloleté deti. Pri stanovení výšky dlžného výživného vychádzal z preukázanej skutočnosti, že v čase podania obžaloby dňa 19.10.2016 dlžil obžalovaný na výživnom 6.010,18 eur na obe deti, a to za obdobie od 01.09.20136 do 01.08.2014 vo výške 33,19 eur x 2 deti x 11 mesiacov, t. j. 720,18 eur + od 01.08.2014 do októbra 2016 vo výške 120 eur x 2 deti x 27 mesiacov, t. j. 6.480 eur ´7.210,18 eur - 1.200 eur úhrada, teda spolu 6.010,18 eur. Svedkyňa - poškodená uviedla, že obžalovaný uhradil výživné sčasti sumou 1.200 eur v dňoch 28.09.2013 a 26.06.2015. Súd zároveň pripočítal dlžné výživné za mesiace november 2016 až júl 2017 (120 eur x 2 deti x 9 mesiacov) vo výške 2.160 eur, pričom dospel k sume dlžného výživného vo výške 8.170,18 eur. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak súdneho rozhodnutia, prispievať na výživu poškodenej, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za svo- je konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov, alebo tvrdením, že poškodená poberá dostatočne vysoké rodičovské prídavky na deti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme minimálne nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., nakoľko z konania obžalovaného, ktorý napriek tomu, že o svojej povinnosti vyživovať svojich maloletých synov vedel, svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil žiadnemu úradu, výživné neplatil, do dnešného dňa zaplatil len časť dlžného výživného v sume 1.200 eur, teda pre celkovú zmenu tohto sta- vu nevykonal prakticky nič, a preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojou nedostatočnou aktivitou porušil spoločenský záujem chránený Trestným zákonom, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné. Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ nebol súdne trestaný. V priestupkovom konaní riešený nebol.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude postačujúce obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu.
Obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s trestnou sadzbou 1 (jeden) až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu prihliadol na zistenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona(viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v dolnej časti takto určenej hranice trestnej sadzby v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Uložený trest súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Súčasne súd vzhľadom na spáchaný trestný čin uložil obžalovanému primeranú povinnosť spočívajúcu v tom, aby počas uloženej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uhradil bývalej družke dlžné výživné vo výške 8.170,18 eur za obdobie od 01.09.2013 do dňa vyhlásenia rozsudku k rukám poškodenej a povinnosť riadne a včas platiť bežné výživné k rukám poškodenej S. L.. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.
S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.