Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/422/2013

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Debt Finance AG, sídlo: Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti povinnému T.Y. U., A.. XX.XX.XXXX, W. L., Ž. XXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30, pod sp. zn. EX 1443/2013, o vymoženie istiny 121,68 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

III. Oprávnený j e p o v i n n ý do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,47 eur.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn. SR 67/11/12 zo dňa 19.12.2012, obsadený ustanoveným rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, vydal dňa 24.6.2013 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 *081184 pre súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 121,68 eur s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania, zmluvnej pokuty, trov rozhodcovského konania 60,- eur, trov právneho zastúpenia 58,16 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 38,24 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie.

2. Uznesením č. k. 4Er/422/2013-30 zo dňa 14.4.2016 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že oprávnený sa namiesto Profidebt Slovakia, s.r.o., v likvidácii stala spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 19.5.2016.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 53 od. 5 platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) na účely tejto smernice: a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3; b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

14. Podľa článku 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

15. Podľa článku 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

16. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Bratislava, Krížna 56, sp. zn. SR 67/11/12 zo dňa 19.12.2012, obsadený ustanoveným rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2013 a vykonateľnosť dňa 2.2.2013. Záväzkovo - právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 14.2.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Následne dňa 30.3.2012 došlo k uzavretiu dohody o uznaní dlhu č. 5729836078, kde povinný uznal svoj záväzok zo zmluvy o úvere a zaviazala sa ho splatiť v 10 mesačných splátkach po 12,17 eur počnúc dňom 30.3.2012. V ten istý deň bola podpísaná aj rozhodcovská zmluva č. 5729836078. Právny predchodca oprávneného s povinným v rovnaký deň uzavrel rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Táto v článku 3, bode 3.1. obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred rozhodcovským súdom.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),

- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

- na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, s ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

18. Poukazujúc na uvedené súd skúmal, či je v danej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd opätovne posúdil vyššie uvedenú zmluvu a rozhodcovskú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok, zmluvných dojednaní a zistil, že táto obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku.

19. Rozhodcovská zmluva uzavretú podľa § 3 ZRK. Táto v bode 5. obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred jedným z tam uvedených rozhodcovských súdov, pričom toto zmluvné dojednanie je svojím znením takmer identické s rozhodcovskou doložkou, ktorú právny predchodca oprávneného ešte donedávna uvádzal vo svojich Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o.. Súd v danom prípade konštatuje, že uzavretím samostatnej rozhodcovskej zmluvy oprávnená dodržala písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, keďže v zmysle § 4 ods. 2 ZRK písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, pričom pokiaľ písomná forma nie je dodržaná je rozhodcovská zmluva neplatná. Uvedené judikovali aj vyššie súdy v mnohých svojich rozhodnutiach (viď napr. uznesenie NS SR 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, uznesenie KS v Košiciach 5CoE/73/2014 zo dňa 18.9.2014 a iné). Otázne však je, či povinný ako spotrebiteľ si túto rozhodcovskú zmluvu osobitne a individuálne dojednala, alebo mu bola len predložená na podpis bez ďalšieho vysvetlenia.

20. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako dohoda, t.j. dňa 30.3.2012. Hoci sú obe na samostatných tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne s dohodou.

Dohoda aj rozhodcovská zmluva sú tzv. formulárovými zmluvami. Je preto zrejmé, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Tiež je zrejmé, že osobitne si podmienky zmluvy a rozhodcovskej zmluvy nevyjednala, a teda nemala možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Mohol len dohodu, ako aj rozhodcovskú zmluvu, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

21. Pokiaľ je aj v rozhodcovskej zmluve uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch oprávnená, a tá si vždy zvolí rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka tak de facto núti spotrebiteľa, povinného podrobiť sa arbitráži. Povinný teda nemá možnosť vyjadriť sa k jej rozhodnutiu a ani ho namietať, čim je mu fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská zmluva a v nej uvedená doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovaných právnych predpisov.

22. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 smernice má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

23. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.

24. Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

25. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto dojednanie je v rozpore s ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu zaručeným čl. 46 ods.1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

26. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 ods. 3 smernice upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú v bode 5. rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

27. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle citovaných právnych predpisov a smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o zastavení exekúcie, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, lebo ide o nulitný právny akt, teda paakt.

29. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

30. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

31. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

32. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

33. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

34. Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných trov exekúcie a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom je vyjadrený princíp zavinenia oprávneného pri zastavení exekúcie a nadväzujúca možnosť súdu uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd mal v tomto prípade za preukázané procesné zavinenie oprávneného pri zastavení exekúcie. Hlavným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní bola skutočnosť, že oprávnený predložil na vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, ktorý je materiálne nevykonateľný.

35. Súdny exekútor na výzvu súdu vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 46,68 eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne vynaložené vo výške 45,47 eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 ( ďalej len „ vyhláška“) vzhľadom na vyššie citované prechodné ustanovenie § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z..

36. Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky predstavujúcej minimálnu hodnotu odmeny 33,19 eur. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 4,70 eur (2 x 1,50 eur + 1 x 1,70 eur) za poštové služby. Trovy exekúcie nevyhnutne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 37,89 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 7,58 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 45,47 eur vrátane DPH.

37. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 1,01 eur označenú ako náhrada hotových výdavkov spojená s vedením spisu, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom nevyhnutne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Civilného sporového poriadku, nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých

vynaloženie nie je preukázané, a to aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.