Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/38/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX F. F., zast. JUDr. Marta Ivaničová, advokátka, so sídlom Dolná 62, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnej podmienky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/294/2015 - 37 zo dňa 5. novembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Súd určuje, že úver poskytnutý odporcom navrhovateľovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034317 zo dňa 05.11.2013, je bezúročný a bez poplatkov. (várok I.) Súd určuje, že zmluvná podmienka v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034317 zo dňa 05.11.2013 uzatvorenej medzi účastníkmi konania v znení „predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 185,26 eur, a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 96,24 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolvingový úver poskytnutý“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd určuje, že rozhodcovská zmluva č. 8500034317 zo dňa 05.11.2013 uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná. (výrok II.) Odporca je povinný zaplatiť na účet Slovenská pošta, a.s.

- prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO 36 631 124 súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok III.) Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 218,76 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Marty Ivaničovej, číslo účtu SK56 0200 0000 0023 4604 6953, BIC: SUBASKBX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok IV.)“

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca (navrhovateľ) požiadal odporcu (žalovaného) o poskytnutie úveru, žalobca dňa 28.10.2013 podpísal formulár Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere. Túto vyplnenú Žiadosť (bod. 5 formulára) súd posúdil ako návrh na uzavretie zmluvy - v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka dal žalobca návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia návrhu žalobcu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v

tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Žalovaný v bode 6. Žiadosti (ktorý nemohol vyplniť žalobca pri podávaní Žiadosti), ktorý žalovaný vyplnil a podpísal dňa 05.11.2013 uviedol iné údaje (RPMN) oproti návrhu v bode 5. Preto súd považoval konanie žalovaného (veriteľa) nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom, ale za nový návrh. Ani dojednanie v bode 2. Zmluvných dojednaní (všeobecných podmienok), že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti, nemôže umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom (vyžaduje sa písomný návrh a písomné prijatie návrhu). Taktiež „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere“ zo dňa 05.11.2013 nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom - ide o jednostranný právny úkon žalovaného - veriteľa, nie je podpísané žalobcom. V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon. Zákon č. 129/2010 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere avšak jej nedodržanie nie je sankcionované neplatnosťou zmluvy, ale v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa v takomto prípade úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem tohto je podľa názoru súdu predmetný úver bezúročný a bezpoplatkový v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona aj z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034317 neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a to údaj o RPMN (písm. j) ods. 2) - v jednotlivých listinách je rozdielna, je zmätočná, nesprávna (klamlivá), čo v zmysle rozhodovacej praxe súdov má za následok ako keby RPMN nebola vôbec uvedená. Zmluva taktiež neobsahuje náležitosť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k) ods. 2) - podľa názoru súdu nestačí, ak je v zmluve uvedená výška mesačnej splátky predstavujúca súčet istiny, úrokov a iných poplatkov bez toho, aby bola rozlíšená na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov. Žalovaný nepreukázal, že by splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve nie je uvedený ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f) ods. 2), je uvedený iba v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

3. Výrok rozsudku (II.), ktorým súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 zmluvy je neprijateľná, súd odôvodnil skutočnosťou, že Občiansky zákonník neprijateľné podmienky taxatívne nevymenúva, ale dáva možnosť vyvodiť dôsledky zo zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvné dojednanie bod 8.1 bolo žalovaným vopred zakomponované do textu formulárovej zmluvy v takom znení, že bez ohľadu na to, či spotrebiteľ možnosť odkladu splátok niekedy v budúcnosti využije, a či bude mať o túto službu záujem alebo nie, žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie služby, so splatnosťou ihneď pri poskytnutí úveru a jej jednostranné započítanie s úverovými prostriedkami na vyplatenie, je jednoznačne neprijateľná a neplatná podmienka podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka. Navyše je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že výška odplaty v bode 8. 1 zmluvy v čase jej podpisu spotrebiteľom nie je vyplnená, dopĺňa ju zástupca žalovaného po schválení úveru, pričom ide o určité percento z poskytnutého úveru. Údaj o odplate sa uvádza v oznámení veriteľa o schválení úveru a teda výška odplaty (poplatku) rozhodne nemohla byť žalobcom odsúhlasená, nebola individuálne dohodnutá.

4. Výrok III. rozsudku, ktorým súd určil, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 05.11.2013 je neplatná v zmysle § 39 0bčianskeho zákonníka, súd odôvodnil tým, že aj keď predmetná rozhodcovská zmluva je spísaná na samostatnej listine a je podpísaná obidvoma zmluvným stranami, napriek tomu nejde o individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu. Je nesporné, že žalobca ju podpísal spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, a jej obsah znemožňuje dlžníkovi dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom keď stanovuje, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu alebo pred niektorým zo 4 v zmluve uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber je na zmluvnej strane podávajúcej návrh, čo je v zásade žalovaný ako veriteľ. Týmto sa súd vysporiadal so žalovaným vznesenou námietkou res iudicate (žalovaný poukázal na to, že o záväzkoch zo zmluvy o revolvingovom úvere bolo dňa 09.12.2014 právoplatne rozhodnuté na základe žaloby na plnenie v konaní vedenom na Rozhodcovskom súde v Bratislave pri Asociácii pre rozhodcovské konania pod sp. zn. 1518/14), pričom zároveň poukázal na judikatúru NS SR, že rozhodcovský rozsudok založený na neplatnej rozhodcovskej doložke je ničotným aktom (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011). K námietke absencie naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c) O. s. p.) súd poukázal na zákon č. 250/2007 Z. z. § 3 ods. 3, 5, z ktorých

vyplýva naliehavý právny záujem v spotrebiteľských veciach - rozsudok o určení je naplnením práva podľa cit. ustanovení.

5. K zaplateniu súdneho poplatku z podanej žaloby súd zaviazal žalovaného z dôvodu, že žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, pričom bol v konaní úspešný.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci. V konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov jeho právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

8. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania, alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný napáda závery súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá písomnou formou. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy. Ust. čl. 2.1 Zmluvných dojednaní práve vylučuje aplikáciu § 44 a § 46 Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje prijatie návrhu na uzavretie zmluvy.

10. RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, táto zákonná požiadavka na určenie RPMN vylučuje prípustnosť záverov súdu ohľadne RPMN a jej dojednávania, pretože zákon ani len nepredpokladá, že pôjde o výsledok dohody zmluvných strán o RPMN. V bode 5. formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaným. Tento a všetky údaje v bode 5. vymedzujú predmet zmluvy, lebo ten je až v obsahu - v bode 6., kde sa uvádza presný údaj RPMN úveru. Pritom RPMN nie je možné deklarovať pre prípad poskytnutia revolvingu (lebo o ňom sa v čase uzavretia zmluvy nevie, či bude poskytnutý, kedy). O úvere sa to vie a preto sa uvádza v bode 6. už presný údaj RPMN. Žalovaný zotrváva na názore, že údaj RPMN nemôže byť objektívne dohodnutý medzi stranami z dôvodu, že pre jeho výpočet je stanovené zákonné pravidlo a tento výpočet teda nezávisí len od vôle strán. Údaj o RPMN úveru nie je osobitne dojednávaný zmluvnými stranami, ale vyplýva zo zákonného spôsobu na jeho výpočet. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. § 44 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe práve takých údajov, ktoré môžu byť a sú výsledkom dohody medzi stranami.

11. Predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Konečná splatnosť úveru je uvedená v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí súčasť zmluvy, je vyjadrená dátumom splatnosti poslednej splátky. Výslovne je to dané aj ust. čl. 4 ods. 4, 5 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého je to „deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára“. Ustanovenia Občianskeho zákonníka majú dispozitívnu povahu. To znamená, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený, kedy zmluva vznikne. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom.

12. Žalobca namieta, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod.

13. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho má byť celé ustanovenie bodu 8.1 Zmluvy neprijateľnou podmienkou. Uvedený výrok je predčasný, nepreskúmateľný.

14. Nesprávny je aj záver súdu spočívajúci v tom, že rozhodcovská zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má povahu individuálneho dojednania. V rozhodcovskej zmluve sa výslovne uvádza (bod 2.), že uzatvorenie rozhodcovskej

zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež v bode 7. rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že dlžník má právo od zmluvy odstúpiť do 14 dní, pričom toto odstúpenie nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere a druhá strana (veriteľ) nemôže odstúpenie nijako ovplyvniť. Potom má dlžník jednoznačne možnosť ovplyvniť to, či vec bude alebo nebude riešená v rozhodcovskom konaní resp. pred akým súdom (či všeobecným alebo rozhodcovským). Táto skutočnosť potom vylučuje, aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobca vedel, čo znamená uzavretie rozhodcovskej zmluvy a nenamietal to ani v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva obsahuje výslovne poučenie o význame a účinkoch jej uzavretia. V tejto veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných obchodných podmienok resp. inej zmluvy a súčasne žalobca mohol pri jej odmietnutí bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere.

15. Výška odplaty za poskytnutý úver na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 5.11.2013 upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Súd pri rozhodovaní, pri posudzovaní zákonnosti a primeranosti úroku, nezvážil žiadne z určených kritérií na posudzovanie obvyklosti odplaty, ako to vyplýva z cit. ustanovenia.

16. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nebolo podané.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Konanie vo veci začalo dňa 14.07.2015, rozhodnutie vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané dňa 05.11.2015. Odvolanie žalovaného bolo podané 30.12.2015. Teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

21. Skôr než súd pristúpi k prejednaniu veci skúma, či sú splnené procesné podmienky. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatuje, že žalovaný vzniesol námietku res iudicata, s odôvodnením, že o záväzkoch zo zmluvy o revolvingovom úvere bolo dňa 09.12.2014 právoplatne rozhodnuté na základe žaloby na plnenie v konaní vedenom na Rozhodcovskom súde v Bratislava zriadenom pri Asociácii pre rozhodcovské konania pod sp. zn. 15718/14 a taktiež vzniesol námietku absencie naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobcom.

22. Okresný súd k námietke res iudicatae uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR rozhodcovský rozsudok založený na neplatnej rozhodcovskej doložke je ničotným aktom a rozsudok o určení je naplnením práva podľa § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci. Následne súd uviedol dôvody, pre ktoré v danom prípade rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dohodnutá a že svojím obsahom znemožňuje dlžníkovi (spotrebiteľovi) dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom, ku ktorému dospel okresný súd skúmaním rozhodcovskej zmluvy, že rozhodcovská zmluva je neplatná.

23. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodov 4. a 5. rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: ......... nasleduje vymenovanie 4 konkrétnych rozhodcovských súdov ....... stým, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7. rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Podľa bodu 8. dlžník zároveň vyhlasuje, že bol zo stany veriteľa o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy riadne informovaný a rozumie nasledovnému poučeniu: .... nasleduje text bodov a) a e), ktorých obsahom je úprava procesného postupu - priebehu rozhodcovského konania, pričom bod e) obsahuje poučenie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu v znení: „ Súd na návrh ktorejkoľvek zo strán zruší vydaný rozhodcovský rozsudok, ak sú dané dôvody podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom musí byť podaný do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku tej zo strán, ktorá sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha, pokiaľ nie je stanovené inak.“

24. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa v prvom rade nevzťahuje na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

27. Možno súhlasiť s názorom okresného súdu, že skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá

vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, ešte neodôvodňuje záver, že dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli dlžníka - spotrebiteľa pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Na druhej strane je potrebné rešpektovať, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán, ako aj skutočnosť, že návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, t. j. musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že veriteľ predložil dlžníkovi na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, ale ani záver, že individuálne dojednaná bola. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

28. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávaný prípad znamená, že dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by veriteľ predložil dlžníkovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej, že dlžníkovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Bod 3. rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka (spotrebiteľa), z ktorého vyplýva že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Ďalej bolo v citovanom bode uvedené, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, a že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Z uvedeného textu je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že dlžník pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohol získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že dlžník uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane zanedbateľné nie je, že od rozhodcovskej zmluvy mal možnosť odstúpiť v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu (bod 7. rozhodcovskej zmluvy). Preto odvolací súd má za to, že pokiaľ bola dlžníkovi na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, a bolo dlžníkovi vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú.

29. K námietke naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie uviedol, že „naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O. s. p.) v spotrebiteľských veciach vyplýva z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z..“ Iné skutočnosti, individuálne hodnotenie tejto otázky so zreteľom na všetky skutkové aj právne okolnosti danej veci súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol. Odvolací súd preto považuje rozhodnutie súdu v tejto časti za neodôvodnené a nepreskúmateľné. O to viac, keď vo veci predmetnej úverovej zmluvy bolo zahájené konanie pred rozhodcovským súdom a v takomto konaní bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 15718/14, v ktorom prípade sa žalobca mohol podľa ust § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní domáhať žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku práve z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Uvedenú skutočnosť, namieta žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 20.08.2015 práve v súvislosti s absenciou naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP, § 80 písm. c) O. s. p.). Náležité odôvodnenie naliehavosti právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení sa vyžaduje bez ohľadu na skutočnosť, že pri rozhodovaní v spotrebiteľských veciach v konkrétnom prípade uplatneného práva na poskytnutie ochrany je potrebné mať na zreteli základné interpretačné pravidlo - pravidlo ochrany slabšej strany. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj

tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. (Podaná žaloba a rozsudok vo veci určovacej žaloby neukladá splnenie povinnosti). 30. Z uvedených dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b) a c) odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

31. K odvolacej námietke žalovaného bod 9. odvolací súd dodáva, že ak žalovaný so žalobcom mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, takáto zmluva a v písomnej forme súdu preložená nebola. Zo spisového materiálu aj z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa (Žiadosť/Zmluva), ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru, aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom, ako to bolo v danom prípade, kedy dlžník - žalobca podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru (bod 5.). Zo súdu predloženej písomnosti nazvanej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034317“ podpísanej žalobcom (dlžníkom - spotrebiteľom) dňa 28.10.2013 v Banskej Bystrici a žalovaným (veriteľom - dodávateľom) dňa 05.11.2013 v Bratislave, (ďalej Žiadosť/Zmluva) jednoznačne vyplýva, že žalobca okrem žiadosti s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5. formulára Žiadosť/Zmluva) nemohol akceptovať a podpísať aj bod 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere, pretože v čase keď žalobca Žiadosť/Zmluvu podpisoval táto časť formulára nebola vôbec vyplnená. (Žalovaný ju vyplnil až následne a to bez účasti žalobcu na svojom pracovisku v Bratislave a žalobcovi sa Žiadosť/Zmluva vrátila doplnená v bode 6. a podpísaná veriteľom s dátumom podpisu 05.11.2013. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6. predmetnej žiadosti, kde je výslovne uvedené „nevypĺňajte“.) Táto Žiadosť je návrhom na uzatvorenie zmluvy a zo strany žalovaného nešlo o akceptáciu návrhu predloženého žalobcom, ale išlo o nový návrh, ktorý by musel žalobca (druhá strana) písomne prijať, aby medzi nimi došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 stanovila písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak nedodržanie písomnej formy nie je sankcionované neplatnosťou zmluvy, ale v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona sa v takomto prípade úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, táto skutočnosť má sama o sebe bez ďalšieho za následok, že takýto úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, rovnako ako aj v prípade, ak zmluva neobsahuje niektorú z obsahových náležitostí stanovených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

32. Odplata za poskytnutie úveru, ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru zahrňujúcej nielen úrok z úveru, ale aj všetky poplatky (resp. akékoľvek náklady) účtované veriteľom spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru tzv. „ročná percentuálna miera nákladov - RPMN“ vyjadrujúca porovnateľné číslo, ktoré má slúžiť spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií a tým mu umožniť vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb (táto sa vypočítava z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré sú so spotrebiteľským úverom spojené), patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru a RPMN je povinný výslovne uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy. Neuvedenie tejto náležitosti v zmluve, rovnako ako aj uvedenie nesprávnej hodnoty - ako v danom prípade, kedy RPMN je nižšia (68,72 %) ako je úrok z poskytnutého úveru (70,02 %) je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. 33. Úroková sadzba, ako percentuálna miera bežného ročného úročenia istiny úveru, je v Žiadosti/ zmluve uvedená sadzbou 70,02 % p. a., ktorá dohoda je nepochybne v rozpore s korektívom dobrých mravov zakotveným v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 34. Za správny možno považovať názor žalovaného, že zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku v zmluve uvedené jednotlivo popri sebe (ich rozpis na splátku istiny, splátky úroku a poplatkov), odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľovi (dlžníkovi) by mal byť veriteľom poskytnutý podrobný splátkový kalendár a v prípade, ak dlžník o takýto rozpis požiada, veriteľ je povinný takejto požiadavke vyhovieť. 35. Faktom je, že v danom prípade je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru výslovne uvedený iba v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (je uvedený ako deň splatnosti poslednej splátky 07.05.2017), ktoré je iba jednostranným právnym úkonom. Rovnako dátum splatnosti prvej splátky (07.12.2013) je výslovne uvedený iba v tomto Oznámení. V Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli predložené súdu, v texte bodu 2.1. je síce ohľadom prvej splátky uvedené: „V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru (ods. 2.3) bude dátum splatnosti prvej splátky určený

na deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni poskytnutia úveru tak, že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie kratšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcim po splatnosti predchádzajúcej splátky bude deň číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci.“ avšak podľa názoru súdu pre bežného spotrebiteľa ustanovenia takéhoto znenia nie je zrozumiteľné bez väčších ťažkostí. Potom aj keď je priamo v zmluve uvedený celkový počet splátok - splatnosť úveru 42, zákonnú obsahovú náležitosť - konečnú splatnosť úveru nemožno mať za v zmluve uvedenú. 36. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .