Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-127-2016.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/127/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo námestie 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra - Mlyny, Staré Grunty 36, Bratislava, IČO: 00 397 865 58, právne zastúpený Advokátska kancelária Dvorecký & Partneri s.r.o., Grösslingova 50, Bratislava, IČO: 35 967 421, proti žalovanému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, M., právne zastúpený JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, Hencovská 2043, Hencovce o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 13C/2/2015-122 zo dňa 31.05.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 13Ro/265/2014 zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení poukázal na dôvod návrhu na obnovu konania podaný žalovaným, ktorým sa domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 13Ro/265/2014 z dôvodu, že vydaný platobný rozkaz č. k. 13Ro/265/2014-16 zo dňa 29.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.10.2014, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 270,- eur s prísl., bol vydaný v rozpore s § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku. Zmluvu o ubytovaní zo dňa 01.03.2012 podľa jeho názoru je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalobca vystupuje ako dodávateľ služieb a vykonával podnikateľskú činnosť. Súd prvej inštancie pri vydávaní platobného rozkazu neposúdil zmluvu z pohľadu spotrebiteľského práva, a teda neaplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a neboli posúdené ani zmluvné podmienky. Namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Podotkol, že ja sankcionovaný 2krát, lebo platí úroky z omeškania aj zmluvnú pokutu za každý deň omeškania platby za ubytovanie osobitne, pričom zmluvná pokuta predstavuje 89 % navýšenie celkovej dlžnej čiastky za jeden mesiac. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na stanovisko žalovaného vo vzťahu k zachovaniu lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 13Ro/265/2014, z ktorého zistil, že bol vydaný platobný rozkaz, ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť sumu vo výške 270,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 90,- eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 90,- eur od 21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 90,- eur od 21.05.2012 do zaplatenia so zmluvnou pokutou vo výške 0,66 eur za každý deň omeškania od 21.03.2012 do zaplatenia, od 21.04.2012 do zaplatenia a od 21.05.2012 do zaplatenia. Predmetný platobný rozkaz žalovaný prevzal 16.09.2014 odpor podaný nebol, a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 02.10.2014.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 228 ods. 1 písm. a), b), ods. 2, § 230 ods. 1, § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a uviedol, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť len rozhodnutie súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, len z taxatívne stanovených dôvodov a len v zákonom stanovenej lehote. Návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť a popri všeobecných náležitostiach musí obsahovať aj označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. Subjektom oprávneným sa podanie odvolania je účastník pôvodného konania, prípadne jeho právny nástupca z dôvodu singulárnej a univerzálnej sukcesie. Dôvody spôsobilé pripustiť obnovu konania sú taxatívne uvedené v § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Procesný úkon, pre ktorý je lehota stanovená zákonom nemôže byť po jej uplynutí účinne vykonaný. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 poukázal na lehotu 3 mesiacov od času, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Možnosť podať návrh na obnovu konania je časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie návrhu jednak subjektívnu, ako aj objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania trvá 3 mesiace, ktorej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo, keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Lehoty (subjektívna a objektívna) na podanie návrhu na obnovu konania, sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predložiť, ani skrátiť. Preukázanie skutočností, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Stanovené lehoty sú lehotami procesnými, zákonnými. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, zistených skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že návrh na obnovu konania podal v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote. Súd sa nestotožnil s jeho tvrdením, že táto lehota začala plynúť právoplatnosťou predmetného platobného rozkazu, keď sa o skutočnostiach uvádzaných v návrhu na obnovu konania dozvedel na internete, a to na stránke spotrebiteľských združení. Súd poukázal na to, že skutočnosti, ktoré by podľa žalovaného odôvodňovali povolenie obnovy, boli zverejnené na internete, a to nielen na stránkach občianskych združení, predmetom činností ktorých bola ochrana práv spotrebiteľa, ale dané skutočnosti mohol žalovaný zistiť aj z rozhodnutí súdov, ktoré sa takisto zverejňujú aj pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného platobného rozkazu, a teda žalovanému museli byť tieto skutočnosti zrejmé aj v čase, kedy mohol použiť aj riadny opravný prostriedok proti vydanému platobnému rozkazu, ktorý predstavoval časový úsek 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh na obnovu konania zamietol z dôvodu, že subjektívna 3-mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania uplynula. K výroku o trovách konania súd prvej inštancie poukázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že je povinnosťou súdu písomné vyhotovenie rozhodnutia náležite odôvodniť, lebo súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Právna zástupkyňa žalovaného v odvolaní trvala na tom, že žalovaný sa dozvedel o dôvode obnovy v čase, keď si overoval telefonicky, či vydaný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Presný dátum si však žalovaný nepamätá. Prostredníctvom internetu a na stránkach spotrebiteľských združení však zistil, že v uvedenom konaní má byť posudzovaný ako spotrebiteľ vzhľadom na charakter zmluvy. Neskôr začiatok plynutia lehoty, teda možno preukázateľne podľa tvrdení žalovaného stanoviť po 03.10.2014, a preto boli toho názoru, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, ktorý bol podaný 02.01.2015 je zachovaná. Navrhla zmeniť napadnuté uznesenie a návrhu na obnovu konania vyhovieť alternatívne zrušiť rozhodnutie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vysporiadal sa s dôkazmi v dostatočnom rozsahu, ako aj ich vyhodnotil vecne správne. Trval na svojich písomných vyjadreniach s tým, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v názore, že z podaného návrhu na obnovu konania nie je
možné určiť začiatok plynutia 3-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie tohto návrhu. Žalovaný taktiež začiatok, ktorým nie je určené žiadnym konkrétnym dňom plynutia lehoty odvodzuje len od svojho ničím nepreukázaného tvrdenia, že sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel až po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. Keďže neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania a súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Právna zástupkyňa žalovaného sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, ktoré vyjadrenie jej bolo doručené 13.09.2016 (čl. 138 spisu).
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konanie začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorých následky sa uznávajú i vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou na jej podanie (§ 362 ods. 1 v spojení s § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právne predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo dôvodné. Súd prvej inštancie správne na základe predložených vyjadrení strán sporu, ako aj tvrdení žalovaného posúdil včasnosť podaného návrhu na obnovu konania z hľadiska začiatku plynutia subjektívnej lehoty troch mesiacov vyplývajúcej z ust. § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný, ktorý sa domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou, sp. zn. 13Ro/265/2014, v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal zachovanie lehoty na podanie návrhu o obnovu konania. Nepreukázanie zákonnej podmienky pre povolenie obnovy konania malo za následok zamietnutie návrhu.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý- za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen. ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.