Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-538-2015.pdf
PDF · 126.78 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/538/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu : AB 2 B.V., reg. číslo: 572 79 667, so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, práv. zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: J. XXX/XX, G., zast. splnomocnenou zástupkyňou : E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXX/XX, G., o zaplatenie 3.752,79 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.817,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.817,95 eur od 17.05.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Právny predchodca žalobcu (spoločnosť AB 1 B.V.) sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.752,79 eur, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 170,50 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.752,79 eur od 04.12.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. boli na základe zmluvy postúpené na spoločnosť AB 1 B.V. Právny predchodca žalobcu dňa 05.06.2012 uzatvoril ako veriteľ a žalovaný ako dlžník úverovú zmluvu č. 4206018220. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 4.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 142,67 eur. Žalovaný si neplnil povinnosť riadne a včas splácať úver a preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 29.04.2014 k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. V konaní si žalobca uplatnil istinu vo výške 508,65 eur, úroky 430,08 eur, zosplatnenú istinu 2.635,78 eur, poplatky za upomienky 77, -eur, poistenie bill protection 70,35 eur, zmluvnú pokutu 17,- eur, poplatok za možnosť odloženia splátok 13,93 eur, spolu sumu 3.752,79 eur , ďalej sa domáha kapitalizovaného úroku z omeškania 170,50 eur napočítaného od 17.05.2014 do 03.12.2014 a úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 3.752,79 eur od 04.12.2014 do zaplatenia. 3. Žalovaný sa dňa 12.02.2016 k žalobe vyjadril a uviedol, že je pravdou že dňa 05.06.2012 uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej dostal úver vo výške 4.000,- eur. Nesúhlasí však s výškou dlžnej sumy, ktorá je žalovaná. Poukázal na to, že v zmluve je uvedená len celková výška úveru, celková čiastka splatná spotrebiteľom, výška a počet mesačných splátok a výška úrokovej sadzby. Súčasťou zmluvy neboli žiadne všeobecné obchodné podmienky, ako mylne uvádza žalobca, a teda s úverovými podmienkami sa nemal možnosť oboznámiť, lebo ich ani nemal k dispozícii. Nemohol preto súhlasiť s
poplatkami za upomienky ani zmluvnou pokutou, keďže tieto neboli súčasťou úverovej zmluvy. Nebol tiež oboznámený s poistnou zmluvou a zvláštnymi poistnými podmienkami. Sankcie sú navyše neprimerané. Úverové podmienky a zvláštne poistné podmienky považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. 4. Uznesením č.k. 13C/538/2015-87 zo dňa 10.01.2017 súd rozhodol, že ďalej v konaní ako so žalobcom pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, teda so spoločnosťou AB 2 B.V., reg. číslo: 572 79 667, so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo. 5. Súd nariadil pojednávanie na deň 01.08.2017, na ktoré sa strany nedostavili. Právny zástupca žalobcu žiadal svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť elektronickým podaním, ktoré došlo súdu dňa 31.7.2017. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného mala predvolanie na pojednávanie vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Súd preto pojednával v neprítomností strán.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu - spol. Home Credit Slovakia, a.s. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2014 pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. 4206018220 zo dňa 05.06.2012 na spol. AB 1 B.V. ako na postupníka ( č.l. 45). Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 19.11.2014, ktorý bol žalovanému doručovaný podľa priloženého podacieho hárku dňa 20.11.2014. Spoločnosť AB 1 B.V. ku dňu 18.10.2016 zanikla a všetky práva a povinnosti v dôsledku fúzie spoločnosti prešli na spol. AB 2 B.V., reg. číslo: 572 79 667, so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, teda na aktuálneho žalobcu. 8. Z úverovej zmluvy č. 4206018220 zo dňa 05.06.2012 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom. Obsahom záväzku právneho predchodcu žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 48 mesačných splátkach po 142,67 eur, ktorých splatnosť bola určená tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Konečná splatnosť je 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Úroková sadzba bola určená na 23,60 % ročne, RPMN bola určená rozmedzím od 27,40% do 28,90 % s tým, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a bude dlžníkovi oznámená po poskytnutí úveru. Priemerná hodnota RPMN bola 21,68 %. Strany si dohodli balíček poistenia Premium pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, invalidity alebo smrti následkom úrazu, pričom úhrada za poistenie bola dohodnutá vo výške 10,05 eur mesačne. Súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky veriteľa. 9. Podľa platobnej histórie veriteľ - právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,- eur, ktorý bol čerpaný dňa 06.06.2012, čo potvrdil aj žalovaný. Z predloženej platobnej histórie súd zistil, že žalovaný uhradil sumu celkom 2.182,05 eur. Uvedené skutočnosti žalovaný nerozporoval, teda sporné neboli. 10. Písomnosťou zo dňa 29.04.2014 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na splatenie celého nezaplateného zostatku čerpaného úveru, ktorý bol vyčíslený na sumu 3.752,79 eur. Žalovaného vyzval, aby dlžnú sumu uhradil do 15 dní od odoslania výzvy na označený bankový účet. K listu doložil žalobca poštový podací hárok, z ktorého vyplýva, že oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru bolo žalovanému riadne na adresu trvalého pobytu doručované. 11. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.06.2012. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 05.06.2012 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. 13. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 05.06.2012 č. 4206018220 možno ustáliť, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4.000,- eur. Uvedenú sumu mal žalovaný splácať v 48 mesačných splátkach po 142,67 eur. Žalovaný z titulu splátok uhradil sumu 2.182,05 eur, čo vyplýva z platobnej histórie.
14. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
15. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje splatiť úver v 48 splátkach vo výške po 142,67 eur. Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať.
16. S tým súvisí i nedostatočné vymedzenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona, a to uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa uvádza len toľko, že lehota splatnosti je 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a mesiacov od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však uzavretá zmluva neobsahovala. Navyše aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 48. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť. 17. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť iba na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú (bez toho, aby mal dlžník možnosť si uvedené skontrolovať) v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je v zmluve presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky splatené dlžníkom započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.
18. Okrem toho v zmluve absentuje presné a určité uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona, a síce uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedené RPMN v rozmedzí od 27,40% do 28,90 %, pričom v poznámke pod čiarou sa uvádza, že presná
hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a presnú výšku RPMN veriteľ oznámi žalovanému po poskytnutí úveru. Súd je toho názoru, že už pri samotnom uzatvorení zmluvy musí byť dlžníkovi presne zrejmé, aká je výška RPMN pre ním využitý úver a musí byť stanovená presná hodnota RPMN tak, aby si mohol porovnať priemernú RPMN a RPMN vyplývajúcu zo zmluvy za účelom svojho rozhodnutia, či využije služby právneho predchodcu žalobcu alebo iného poskytovateľa úverov. Nie je prípustné, aby žalovanému ako dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy, ktorú zákon vyžaduje, aby bola známa už pri uzatvorení zmluvy a ktorá má vplyv na jeho rozhodnutie uzavrieť či neuzavrieť zmluvu, bola oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade sa spotrebiteľ dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy a potom nemá viac možnosť ani prípadne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. Naviac v konaní nebolo preukázané ani to, či, kedy a akým spôsobom právny predchodca žalobcu žalovanému presnú výšku RPMN po uzatvorení zmluvy vôbec oznámil. Naviac, ani zákon č. 129/2010 Z.z. vo svojich ustanoveniach nepripúšťa, aby bola RPMN určená v zmluve rozmedzím, ale vyžaduje sa celkom jednoznačné uvedenie presnej hodnoty, čo v danom prípade nebolo splnené, a preto súd konštatuje nedostatok tejto náležitosti.
19. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov, je možné žalobcovi priznať len rozdiel medzi vyčerpanou istinou a zaplatenou sumou (bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov). Žalovaný podľa predloženej platobnej histórie vyčerpal sumu 4.000,- eur a uhradil sumu 2.182,05 eur, a teda zostatok dlžnej istiny predstavuje 1.817,95 eur. Z titulu nesplatenej istiny úveru tak súd priznal žalobcovi sumu 1.817,95 eur, keďže súd nemal preukázané, že by žalovaný uvedenú sumu istiny uhradil a vo zvyšku požadovanej istiny súd žalobu zamietol.
20. Keďže sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie riadneho úroku v sume 430,08 eur ako aj k nemu prináležiaceho príslušenstva titulom úrokov z omeškania. Poplatok za upomienky (hlava 18 § 1 všeobecných podmienok) vo výške 77,- eur súd nepriznal, z dôvodu, že úver bol vyhodnotený za úver bezúročný a bez poplatkov, a z tohto dôvodu súd nepriznal ani k nemu náležiace príslušenstvo titulom úrokov z omeškania. Naviac, v konaní nebolo ani preukázané, že by veriteľ žalovanému zasielal upomienky, na ktorých zasielanie sa viaže predmetný poplatok. Z dôvodu bezpoplatkovosti úveru súd žalobu zamietol aj v časti uplatneného poplatku z možnosť odloženia splátok vo výške 13,93 eur.
21. Žalobca si ďalej uplatnil pokutu vo výške 17,- eur a to s poukazom na hlavu úverových podmienok označenú ako sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta. Preštudovaním úverových podmienok súd zistil, že v hlave 18 v §2 sa uvádza, že v prípade omeškania klienta je navrhovateľ oprávnený klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe vyúčtovania uhradiť zmluvnú pokutu 17,- eur. Ide o zmluvnú pokutu podľa uvedeného článku úverových podmienok. Súd udáva, že zmluvná pokuta na to, aby bola so spotrebiteľom platne dojednaná, musí byť dohodnutá písomne priamo v zmluve. Uvedená zmluvná pokuta nebola dohodnutá priamo v zmluve, ale vyplýva z čl. §2 hlavy 18 úverových podmienok (č.l. 29 spisu). Pokiaľ teda zmluvná pokuta (ale aj akékoľvek iné sankcie postihujúce odporcu) nebola v zmluve obojstranne dohodnutá, od žalovaného takúto sankciu nemožno vôbec požadovať. Pre bežného spotrebiteľa sú sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom v obchodných podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje, pričom veľkosť písma, ktorým sú písané obchodné podmienky, hraničí s čitateľnosťou. Naviac je celkom zrejmé, že sa s nimi spotrebiteľ môže len veľmi ťažko pri podpise zmluvy podrobne oboznámiť. V konaní žalovaný pritom tvrdí, že tieto obchodné podmienky pri podpise zmluvy ani k dispozícii na preštudovanie nemal, pričom žalobca nepreukázal, že by riadne všeobecné obchodné podmienky žalovanému pri podpise zmluvy poskytol, odovzdal, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle žalovaného pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute, a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd sumu uplatnenú titulom zmluvnej pokuty s príslušnými úrokmi z omeškania z nej uplatnenými zamietol. 22. Ďalej si žalobca uplatnil aj poistenie v sume 70,35 eur, keďže podľa úverovej zmluvy malo byť dohodnuté aj poistenie „Balíček Premium“ pre prípad dlhodobej PN, straty pravidelného zdroja príjmu, invalidity a smrti následkom úrazu, celkovo vo výške úhrady 10,05 eur mesačne. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vo formulárovej zmluve je síce pod bodom 59 dojednané poistenie „balíček Premium“, avšak poistenie predstavuje vedľajšiu službu, ktorú sa veriteľ zaviazal zabezpečiť uzatvorením poistnej zmluvy s poisťovateľom. Takúto skutočnosť (uzatvorenie poistnej zmluvy) však žalobca v konaní nepreukázal, a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
23. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v sume 170,50 eur vyčíslený zo sumy 3.752,79 eur v sadzbe 8,25 % ročne od 17.05.2014 do dňa vypracovania žaloby - 03.12.2014 a následne úrok z omeškania 8,25% ročne zo sumy 3.752,79 eur od 04.12.2014 do zaplatenia. Keď uvedené obdobie spojíme, žalobca sa domáhal úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.752,79 eur od 17.05.2014 do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania len z priznanej sumy 1.817,95 eur, v sadzbe 8,25 % ročne ( 0,25 % ako základná úroková sadzba ECB + 8%) a to s poukazom na § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko záväzkový vzťah medzi stranami vznikol na základe zmluvy zo dňa 05.06.2012, a keďže vznikol do 31.01.2013 k základnej úrokovej sadzbe ECB sa pripočítava 8%. Úroky z omeškania boli uplatnené v súlade so zosplatnením úveru: deň 29.04.2014 je deň odoslania výzvy na zaplatenie celého úveru (podľa datovania na výzve) + 15 dní na plnenie, pričom posledný deň lehoty na plnenie pripadol na deň 14.05.2014. Prvý deň omeškania žalovaného s plnením dlhu je deň 15.05.2014, a teda dňa 17.05.2014, od ktorého žalobca požaduje úroky z omeškania, žalovaný už bol v omeškaní s úhradou dlhu. Vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, keďže nebolo možné priznať úrok z omeškania zo zamietnutej sumy. Uplatnená sadzba úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne neprevyšovala najvyššiu zákonom prípustnú hranicu úrokov z omeškania platnú k prvému dňu omeškania, bola uplatnená správne, a preto súd úroky z omeškania priznal v požadovanej sadzbe.
24. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (s uvedeným názorom celkom zrejme súvisí potreba ne/uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou poslednej splátky úveru) a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 129/2010 Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konečnej splatnosti nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie presnej RPMN by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie takej povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o presnej RPMN, ktorý v zmluve absentoval, je nepochybne takým údajom, ktorý má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, keďže tento pri uzavretí zmluvy nevie posúdiť výhodnosť svojho úveru a porovnať ju s inými úvermi na trhu. Čiže aj keby súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky a že konečná splatnosť nemusí byť určená dátumom,
stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve chýba iná náležitosť (presná hodnota RPMN), ktorá aj vo svetle predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ bezúročnosť a bez poplatkovsť úveru spôsobuje.
25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 26. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 3.752,79 eur, úrokov z omeškania 170,50 eur a úrokov z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 3.752,79 eur od 04.12.2014 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku je to 824,48 eur). Spolu 100%-ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 4.747,77 eur. Žalobcovi súd priznal len sumu 1.817,95 eur a úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.817,95 eur od 17.05.2014 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku je to 481,99 eur). Úspech žalobcu je teda 2.299,94 eur, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 48,44 %. Vo zvyšku - v 51,56 % bol úspešný žalovaný. Z toho je zrejmé, že úspech oboch strán je približne rovnaký (obe strany majú úspech približne v rozsahu 50%), a preto v súlade s § 255 ods. 2 CSP súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.