Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-42-2017.pdf
PDF · 92.13 KB
Case nature
Subarea
39C/42/2017
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne: Q.. X. W., K.. XX.X.XXXX, I. O. R. XX, W. F., štátny občan SR, zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom AK v Bratislave, Kadnárova 83, proti žalovanému: H.. Q. W., K.. XX.XX.XXXX, I. O. R. XX, W. F., štátny občan SR, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 31.7.2017, doručeným súdu dňa 1.8.2017, sa žalobkyňa domáha vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP v tomto znení: „Súd nariaďuje žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu so súp. č. 1016, postavenej na pozemku parcely registra „C" spare. č. 3618/2, zapísanej na LV č. XXXX, pre k. ú. W. F., R. W. F., okres Pezinok a to až do právoplatne skončeného konania vo veci samej na vylúčenie odporcu z užívania predmetného rodinného domu.“
2. Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa skutkovo odôvodňuje tým, že žalobkyňa podala dňa 9.2.2017 na Okresný súd Pezinok návrh na rozvod manželstva uzavretého so žalovaným dňa 11.9.2010, pričom konanie o rozvode ich manželstva je vedené pod sp. zn. 4Pc/4/2017, pričom súd na pojednávaní konanom dňa 25.7.2017 rozhodol vo veci samej a vyhlásil rozsudok, ktorým toto manželstvo rozviedol, keďže žalovaný s rozvodom súhlasil, avšak popieral skutkové tvrdenia žalobkyne, z ktorých súd vychádzal pri objasňovaní rozvratu manželstva. Žalobkyňa ďalej uvádza, že sporové strany bývajú v spoločnej domácnosti na adrese ich trvalého bydliska /t.j. v rodinnom dome so súp. č. 1016, postavenom na parcele registra „C", parc. č. 3618/2, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. W. F., R. W. F., okres Pezinok/, pričom dôvody rozvratu manželstva spočívajú podľa tvrdení žalobkyne, obsiahnutých aj v samotnom návrhu na rozvod manželstva zo dňa 9.2.2017, najmä v konfliktoch ohľadom spoločného hospodárenia s peniazmi, konfliktoch žalobkyne s rodičmi žalovaného, partnerských nezhodách a v chorobnej žiarlivosti žalovaného, ktorá sa prejavuje podozrievaním žalobkyne z nevery. Spolužitie sporových strán sa od začiatku postupne zhoršovalo, konflikty prerástli do každodenných hádok, neustáleho napätia a následkom rôznych pretrvávajúcich schválností zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni sa u žalobkyne vyskytli aj zdravotné problémy psychosomatického základu. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že žalovaný obmedzuje jej osobný kontakt s rodinou a priateľmi tak, že všade chodí s ňou a to aj napriek jej nesúhlasu, pričom od podania návrhu na rozvod sa uvedené nevhodné a negatívne prejavy zo strany žalovaného ešte viac zvýraznili/zhoršili, k čomu sa pridalo aj agresívne správanie (napr. keď žalovaný vo februári 2017 po jednej hádke ohľadom rozvodu a vyporiadania BSM kopal do ich spoločného psa, pričom raz kopol aj žalobkyňu a raz jej vykrútil ruku, keď sa hádali o financiách) a sexuálne obťažovanie, ktoré vyústili až do situácie, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, na čo bol žalovaný dňa 15.7.2017 po opätovnom privolaní polície zadržaný a bola mu obmedzená sloboda v cele predbežného zadržania. Žalovaný bol však v nasledujúci deň prepustený a v súčasnosti je na základe spomenutého trestného oznámenia žalobkyne vedené trestné konanie OR PZ Pezinok pod ČVS: ORP-287/1-VYS-PK-2017. Žalobkyňa
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že uvedené správanie žalovaného je pre ňu nadmieru stresujúce, negatívne ovplyvňuje jej vzťahy s priateľmi a rodinou, zasahuje do jej osobnej integrity a dôstojnosti (hlavne pokiaľ ide o návrhy na sex a obchytkávanie na intímnych miestach) a celá situácia je pre ňu aj fyzicky vyčerpávajúca z dôvodu nedostatku spánku, čo ovplyvňuje aj jej pracovné výkony. Žalobkyňa má obavy o svoje zdravie a bojí sa, aby sa správanie žalovaného postupom času ešte viac nezhoršilo. Okrem toho žalobkyňa vyjadruje obavy aj o svoje psychické zdravie, nakoľko každý deň chodieva domov so strachom, čo sa môže stať a prítomnosť žalovaného jej neprispieva k psychickej pohode, Pričom situáciu riešila už aj s psychológom, no bez výraznejšej pomoci. Žalobkyňa má za to, že žalovaný je vo vzťahu k nej podozrivý zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby, jeho správanie z dlhodobého hľadiska ohrozuje jej psychické a fyzické zdravie, narúša jej vzťahy s okolím a negatívne vplýva aj na jej pracovný život a keďže vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ukončenie spolužitia sporových strán nie je možné predpokladať v skorom termíne, preto v rámci zachovania zdravia a aspoň čiastočného zlepšenia situácie je podľa názoru žalobkyne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, pričom nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami žalobkyňa odôvodňuje tým, že k spoločnému domu so žalovaným žalobkyňa spláca hypotekárny úver z jej vlastných finančných prostriedkov a preto by finančne nevedela uniesť bremeno prípadného nájmu bytu pre seba, ak by chcela dočasne odísť zo spoločnej domácnosti a to by bolo zároveň aj nehospodárne.
3. K návrhu žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva: kópia zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.7.2017 z konania vedeného pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 4Pc 4/2017, list vlastníctva č. 3081 a kópia zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 15.7.2017.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo ohrozené právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, či ujmu je povinná strana podávajúca návrh a to v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu.
12. Podľa článku 1 CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
13. Podľa článku 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
14. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 329 ods. 1 CSP súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na neodkladné opatrenie je nemysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov je kumulatívnou požiadavkou nariadenia neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností.
15. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy pomerov medzi účastníkmi, aby sa zároveň nevytvoril nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov.
16. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa považuje za procesný inštitút participácie štátu na nerepresívnom/preventívnom riešení problematiky domáceho násilia prostredníctvom súdu, podstatou ktorého je poskytnutie dočasnej ochrany ohrozenej osobe, spočívajúcej v primeranom zásahu do sféry súkromného vzťahu, dotknutého domácim násilím a následnom dočasnom obmedzení násilnej osoby vstupovať do spoločného obydlia. Takýto zásah je prípustný za predpokladu, že na základe konkrétnych skutočností by bola násilná osoba podozrivá z útoku na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažného útoku na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä ak vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky možno dôvodne predpokladať, že v útoku bude pokračovať, alebo takýto útok zopakuje. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia alebo existencia jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom pri podaní návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je ohrozená osoba zaťažená dôkazným bremenom, ktoré je nútená uniesť spravidla najmä listinnými dôkazmi, s poukazom na § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, pričom jej tvrdenia o dôvodnosti pokračovania alebo opakovania násilnej činnosti násilnou osobou, musia byť dostatočne preukázané.
17. Súd má za to, že skutočnosti, ktoré tvrdí žalobkyňa v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení objektívne považovať za skutočnosti osvedčujúce tvrdené obavy a odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP vo vzťahu k žalovanému, ktoré má zásadným spôsobom dopad na základné práva a slobody žalovaného /užívacie právo ako zložka vlastníckeho práva, právo na obydlie/, nakoľko žalobkyňa v dostatočnej miere neosvedčila naliehavosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán sporu a ani nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Súd má za to, že ani samotné podanie trestného oznámenia ešte automaticky nezakladá záver pre vyslovenie, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia, nakoľko vyšetrovanie vedené pred OO PZ v Pezinku pod ČVS: ORP-287/1- VYS-PK-2017 stále prebieha, pričom žalobkyňa neosvedčila, že by sa uvedené trestné vyšetrovanie nachádzalo aspoň v štádiu vznesenia obvinenia vo vzťahu k podozrivému /žalovanému/, teda že by z vykonaných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní vyplývalo dôvodné podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, pričom jedine súd a až v rámci prebiehajúceho trestného konania môže vyvodiť záver o tom, že žalovaný (ne)bol dôvodne podozrivý zo spáchania zločinu, pre ktorý žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie a na ktoré sa žalobkyňa odvoláva v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Po oboznámení sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane k nemu priložených listinných dôkazov, ako aj po bližšom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vo veci rozvodu manželstva účastníkov /sp. zn. 4Pc 4/217/ súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keďže nebezpečenstvo ohrozenia duševnej a telesnej integrity žalobkyňa v prevažnej miere zakladá na svojich tvrdeniach o nevhodnom správaní sa žalovaného s odkazom na jej písomný návrh na rozvod manželstva vedený na tunajšom súde v konaní 4Pc 4/2017, ktoré sú podľa jej názoru zároveň aj príčinami rozvratu manželstva. V daných súvislostiach súd konštatuje, že ku dňu vyhotovenia tohto rozhodnutia nie je písomne vyhotovený a teda ani vecne odôvodnený rozsudok Okresného súdu Pezinok, vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 25.7.2017, ktorým súd rozviedol manželstvo účastníkov a teda nie je možné jednoznačne vyvodiť záver o príčinách vedúcich k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, keďže ako vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 25.7.2017 manželstvo účastníkov bolo rozvedené v prvom rade na základe súhlasu oboch manželov s tým, že účastníci (manželia) v konaní o rozvod ich manželstva uvádzali vo svojich písomných podaniach /t.j. v návrhu a vo vyjadrení k návrhu/ protichodné skutkové tvrdenia týkajúce sa dôvodov rozvratu manželstva, na ktoré v konaní pred súdom ďalej len odkázali a na odstránenie ktorých nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazných prostriedkov, a preto súd majúc na zreteli, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) ďalej nevykonával podrobnejšie dokazovanie ohľadom zisťovania konkrétnych skutkových okolností a príčin rozvratu manželstva a manželstvo účastníkov, z ktorého nepochádzajú žiadni potomkovia, bez ďalšieho rozviedol, keďže s rozvodom manželstva zhodne vyjadrili svoj súhlas obaja manželia. Za daných okolností teda súd nepovažuje tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré boli údajne „preukázané“ v konaní o rozvod manželstva, za dostatočne osvedčujúce potrebu nariadenia ňou navrhovaného neodkladného opatrenia.
19. V nadväznosti na vyššie uvedené súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, predložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu dôkazných prostriedkov predložených osobou, ktorá požaduje nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdených skutočností v návrhu.
20. Ani žalobkyňou tvrdená časová náročnosť následného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rovnako tak ani finančná náročnosť prípadného zabezpečenia si inej bytovej náhrady pre žalobkyňu za predpokladu, že by súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nemôžu byť podľa názoru súdu dostatočnými dôvodmi osvedčujúcimi opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Z dôvodu absencie kumulatívneho splnenia všetkých základných zákonných predpokladov preto súdu nezostávala iná možnosť, než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok /§ 357 písm. d) CSP/.
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.