Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o mal. X. Š., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa z rodičov P. C., A.. X.X.XXXX, trvale bytom X., A. XX, zastúpená JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom v Prešove, Hlavná 19 a otca T. Š., A.. X.X.XXXX, trvale bytom W. Č.. XX, t.č. bytom Š. X. XX, zastúpený Mgr. Otom Salokym, advokátom v Prešove, Hlavná 94, o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 480/2015-136 zo dňa 29.3.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na mal. Samuela.

Zrušuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zveril mal. X. Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 150 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 19.11.2015 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 19.11.2015 do 31.3.2017 pre mal. X. vo výške 748,98 eur povolil súd otcovi splácať v 100 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá návrhom, ktorý podala na prvoinštančný súd dňa 19.11.2015 žiadala zveriť mal. X. do osobnej starostlivosti a zo strany otca navrhla určiť výživné v sume 100 eur mesačne od 10.3.2014, t.j. od narodenia maloletého do budúcna. V priebehu konania žiadala, aby súd určil výživné zo strany otca primerané a v súlade s vykonanými dôkazmi. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa neuzatvorili manželstvo, nežijú v spoločnej domácnosti, otec na výživu dieťaťa ničím neprispieva a neprejavuje o dieťa záujem. Prvoinštančný súd zistil, že skutočne mal. X. pochádza z mimomanželského vzťahu P. C. a T. Q., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2014. Túto opustila matka kvôli vzájomným nezhodám. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa matka odsťahovala do svojho rodinného domu. Následne došlo k dohode medzi matkou maloletého X., jej bývalým manželom a jeho priateľkou, že matka s maloletými deťmi bude bývať v byte priateľky svojho bývalého manžela a bývalý manžel matky maloletého dieťaťa a jeho priateľka budú bývať v spoločnom rodinnom dome bývalých manželov. Matka maloletého dieťaťa následne prepísala byt, ktorý už bol jej osobným vlastníctvom a darovala ho otcovi maloletého X.. V byte však naďalej matka maloletého X. žije a býva spolu so svojimi deťmi a

to mal. X. a ďalej s maloletými deťmi, dvojičkami, ktoré pochádzajú z jej predchádzajúceho vzťahu - manželstva. Matka mal. X. poberá opatrovateľský príspevok v sume 260 eur a kompenzačný príspevok v sume 49 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na deti a výživné zo strany otca detí pochádzajúcich z rozvedeného manželstva. Okrem toho poberá rodičovský príspevok vo výške 203 eur mesačne, ktorý bol zvýšený na 210 eur mesačne a naposledy bude vyplatený v mesiaci apríl 2017. Ďalej matka poberá dotáciu Dobrý anjel v sume 130 - 135 eur mesačne. Otec na výživu maloletých detí z manželstva prispieva sumou 100 mesačne na obe. Od marca 2016 otec na výživu mal. X. prispieva sumou 70 eur mesačne a uhradil spätne aj dlžné výživné. Matka maloletých detí za byt uhrádza inkaso v sume 125 eur mesačne, internet 10 eur mesačne, telefón 30 eur mesačne, stravné pre seba a pre deti spolu 400 eur mesačne. Najväčšie výdavky má na postihnutého syna, ktorý pochádza z rozvedeného manželstva, a to najmä na hygienu, oblečenie. Toto dieťa si vyžaduje 24 hodinovú opateru. Prvoinštančný súd vo vzťahu k otcovi zistil, že otec je súkromne hospodáriacim roľníkom. Podľa daňového priznania za rok 2014 boli jeho príjmy vo výške 52.794,60 eur a výdavky 47.016,60 eur. V tom čase mal čiastkový základ dane 5.778 eur. Za rok 2015 boli jeho príjmy vo výške 63.056,92 eur, výdavky 57.739,11 eur, čiastkový základe dane bol v tom čase 5.317,81 eur. Za rok 2016 boli jeho príjmy vo výške 46.060 eur, výdavky vo výške 41.543 eur a čiastkový základ dane vo výške 4.517 eur. Otec uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je rôzny, koncom roka dostáva dotácie od štátu, z ktorých následne vypláca dlhy z podnikania. V súvislosti s podnikaním vlastní stroje. Bol vlastníkom osobného motorového vozidla značky BMW, ktoré však predal za kúpnu cenu 11.500 eur a na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8.2.2015 si zakúpil osobné motorové vozidlo zn. Peugeot za cenu 6.827 eur. Otec maloletého X. je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. W., zapísaných na LV č. XX - ovocné sady, zastavané plochy a nádvoria, záhrady a rodinný dom. Ďalej vlastní nehnuteľnosť v Q. X. zapísanú na LV č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, záhrady a rodinný dom. Je vlastníkom aj nehnuteľností v k.ú. Q. X., zapísaná na LV č. XXX, ide o bytovú jednotku a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Okrem toho je vlastníkom aj bytu, ktorý nadobudol od matky maloletého X.. Otec býva v rodinnom dome v Q. X. so svojou priateľkou, ktorá prichádza k otcovi iba počas víkendov. V dome platí plyn zálohovo 97 eur mesačne, elektrinu 48,10 eur mesačne, RTVS 4,64 eur mesačne, ďalej uhrádza platby za elektrinu v sume 13,20 eur mesačne, sumu 4,64 eur mesačne za RTVS vo vzťahu k bytu v Q. X., ktorého je vlastníkom a v ktorom zvyknú byť v prípade potreby ubytovaní sezónni pracovníci zamestnaní u otca. Okrem toho má náklady na mobilný telefón od 43 - 50 eur mesačne, internet uhrádza v sume 11,62 eur mesačne. Uhrádza výživné na syna z rozvedeného manželstva T. Q. v sume 70 eur mesačne. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou odvádza do Sociálnej poisťovne 146,93 eur mesačne, do Všeobecnej zdravotnej poisťovne 63,58 eur mesačne. Hradí stravné 400 eur mesačne, ošatenie v sume 100 eur mesačne, pohonné hmoty si platí v sume 200 eur mesačne. Počas pracovných dní sa stravuje so zamestnancami, kde 1 obed stoji 2,85 eur. Prvoinštančný súd zistil, že bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období v roku 2013 za rok 2014 boli účty v bankách otca vo výške 43.581 eur, v roku 2014, bežnom účtovnom období vo výške 76.991 eur, majetok v bezprostredne predchádzajúcom období, t.j. v roku 2013 bol v sume 54.408 eur, v roku 2014 v bežnom účtovnom roku vo výške 79,640 eur. Z účtovnej uzávierky za rok 2015 bolo zistené, že na účte v banke je suma 92.264 eur a majetok je vo výške 100.583 eur. Z účtovnej uzávierky za rok 2016 bolo zistené účty v bankách 79.950 eur a majetok vo výške 104.787 eur. Rozdiel majetku a záväzkov v účtovnom období v roku 2015 bol vo výške 100.539 eur a v roku 2016 vo výške 104.787 eur. Z peňažného denníka za rok 2014 bola zistená položka zo dňa 31.12.2014 výber osobného vkladu vo výške 2.300 eur a v peňažnom denníku za rok 2016 položka výber osobného vkladu dňa 31.12.2016 vo výške 23.000 eur. Prvoinštančný súd vo vzťahu k príjmu otca maloletého dieťaťa oslovil P.. T. D., účtovníčku otca a z jej písomných informácií bolo zistené, že dotácie z poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktoré sú určené na podporu poľnohospodárom, prichádzajú na dotačný účet vedený v Slovenskej sporiteľni, do pokladne sa prevádzajú účtovným zápisom: banka výdaj - pokladňa príjem do pokladne a slúžia na úhradu výdavkov spojených s podnikaním, teda na nákup krmiva, sena, lekárskych vyšetrení, laboratórnych vyšetrení, na nákup pohonných hmôt do poľnohospodárskych strojov, na úhradu odvodov, úhradu nájomného a podobne.

Otec maloletého X. mal na základe dohody o vykonaní práce sezónne prihláseného brigádnika vyslovenej príležitostne, ktorý poberá čistú mzdu vo výške 64,53 eur. Ďalej súd zistil, že pod sp. zn. OPR-1680/SB-PO-2015 bolo podané na Okresnej prokuratúre oznámenie z podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. Sťažnosť matky bola proti uzneseniu OOPZ Sabinov, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, lebo zanikla trestnosť činu zanedbania povinnej výživy, bola zamietnutá. Prvoinštančný súd vo vzťahu k mal. X. zistil, že tento je v celodennej starostlivosti matky. V čase rozhodovania prvoinštančného súdu bola matka s mal. X. na materskej dovolenke. Matka maloletému zakupuje hypoalergénne mlieko, za ktoré platí 80 eur mesačne, na oblečenie, stravu, hračky mu môže dávať okolo 150 eur mesačne, niekedy je to aj vyššia suma. Počas obdobia, kedy žiadala určiť výživné, uviedla, že všetky výdavky synovi uhradila výlučne sama. Otec o syna nejaví záujem, na jeho výživu neprispieval pravidelne, od marca 2016 začal prispievať sumou 70 eur mesačne. Dňa 5.2.2016 uhradil jednorazovú sumu výživného vo výške 650 eur, čo predstavovalo dlžné výživné za uplynulé obdobie vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 36 Zákona o rodine, ďalej podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 65 ods. 1 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Prvoinštančný súd skonštatoval, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2014, medzi rodičmi dochádzalo k nezhodám, preto bolo dôvodné, aby maloleté dieťa bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, kde súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť spočívajúcu nielen vo finančnom a materiálnom zabezpečení maloletého dieťaťa, ale aj v zabezpečení jeho zdravého osobnostného a psychického vývinu. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal stanovením výživného zo strany otca na maloleté dieťa. Bolo zistené, že otec od marca 2016 synovi prispieva na výživu mesačne sumou 70 eur. Uvedená suma nepostačuje na zabezpečenie výdavkov maloletého, pretože výdavky na maloletého spočívajú najmä v zakupovaní hypoalergénneho mlieka, oblečenia, obuvi, strany, hračiek. Matka poberá len rodičovský príspevok, pretože je na materskej dovolenke a ďalej opatrovateľský príspevok, pretože sa stará no staršieho syna, ktorý je zdravotne postihnutý. Zo svojho príjmu matka nemôže pokryť výdavky maloletého X. a ďalších dvoch detí z prvého manželstva. Od apríla 2017 jej nebude vyplácaný rodičovský príspevok, pretože v tom čase mal. X. už dovŕši 3 roky. Jej príjem sa teda zníži o 210 eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ale aj z možnosti a schopností na strane otca, ktorý je samostatne hospodáriaci roľník. Podľa informácie, ktoré získal prvoinštančný súd, sa otcovi v podnikaní darí, došlo k zhodnoteniu jeho majetku, ktorý v roku 2014 bol v celkovej sume 79.640 eur, v roku 2015 v celkovej sume 100.583 eur a v roku 2016 v sume 104.787 eur. Je vlastníkom viacerých nehnuteľností, a to dvoch rodinných domov, dvoch bytov, vlastní poľnohospodárske stroje určené na podnikanie. Jeho príjmy prevyšujú výdavky, na dohodu zamestnáva pracovnú silu, ktorej vypláca mzdu 64,53 eur mesačne. Príjem matky vo vzťahu k porovnaniu s príjmom otca je neporovnateľne nižší. Matka je v nepriaznivej finančnej situácii, končí sa jej materská dovolenka a jej príjem sa od apríla 2017 znižuje o 210 eur mesačne. Prvoinštančný súd poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré vlastní otec, v prípade nedostatku finančných prostriedkov môže predať a z výťažku uspokojiť potreby maloletých detí. Ďalej prvoinštančný súd zohľadnil aj to, že obaja rodičia majú ďalšie vyživovaciu povinnosti. Otec mal. X. má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu pochádzajúceho z predchádzajúceho vzťahu. Matka maloletého dieťaťa má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom pochádzajúcim z bývalého manželstva. Preto prvoinštančný súd považoval stanovenie výšky výživného 150 eur na výživu mal. X. za sumu, ktorá zodpovedá jeho odôvodneným potrebám, možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Prvoinštančný súd počiatok plynutia lehoty na plnenie výživného stanovil od 19.11.2015. Ide o deň, kedy matka maloletého dieťaťa podala návrh na začatie konania o zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a o určenie výživného. V tom čase matka maloletého X. finančne nezvládala zabezpečiť potreby mal. Samuela a podala návrh na začatie konania v tejto veci, ako aj podanie na Okresnú prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, pretože otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Prvoinštančný súd neuložil otcovi plniť výživné na mal. X. odo dňa narodenia dieťaťa, od 10.3.2014, pretože bolo preukázané, že v tom čase a aj v neskoršom období, teda najneskôr do 19.11.2015 rodičia žili v spoločnej domácnosti a starali sa o maloletého X.. Nebolo preukázané, že by na jeho výživu otec neprispieval. Naviac, v rámci trestného konania uhradil aj za toto obdobie výživné. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že otcovi maloletého dieťaťa na výživnom vznikol dlh vo výške 748,98 eur. Uvedená suma predstavuje 60 eur za november 2015, ďalej 150 eur x 12 mesiacov v roku

2016 + 150 eur x 3 mesiace v roku 2017. Od tejto sumy je potrebné odpočítať 1.561,02 eur, ktoré otec na výživu svojho syna zaplatil. Súd povolil otcovi tento nedoplatok na výživnom splácať mesačne sumou 100 eur až do vyrovnania celého dlhu. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. X.. Namietal výrok o určení výživného v sume 150 eur mesačne a výrok o určení dlžného výživného. Namietal, že prvoinštančný súd pri konštatovaní, že jeho príjmy sú vyššie ako príjmy matky, vôbec nevzal do úvahy zložitosť súčasnej situácie v poľnohospodárstve a náročnosť tohto podnikania, kde samostatne hospodáriaci roľníci sú neustále v existenciálnej situácii pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Finančná situácia matky, ktorá má nastať od apríla 2017, nie je ničím podložená. Ak zanikol matke nárok na rodičovský príspevok, neznamená to, že musí ostať bez príjmu. Matka sa môže zamestnať, resp. si privyrobiť. Ďalej namietal, že nemôže znášať vyživovaciu povinnosť aj na dve maloleté deti z predchádzajúceho manželstva matky. Matka v priebehu konania tvrdila, že otec na výživu mal. X. od počiatku neprispieval a že ju prinútil, aby mu darovala byt. Tieto okolnosti nie sú pravdivé. Súd nemal určiť výživné na mal. X. podľa toho, koľko je matka schopná minúť a spotrebovať na domácnosť, naviac, kde sú ešte ďalšie deti, ktoré majú vyššie potreby a ich výživa stojí nepochybne viac. Prvoinštančný súd kompenzoval nízke výživné od bývalého manžela matky na ich staršie deti, čím neodôvodnene rozhodol na úkor otca mal. X.. Výživné 70 eur mesačne by bolo namieste a zvyšok by sa mal odkladať na účet dieťaťa. Prvoinštančný súd sa nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa, pričom prvoinštančný súd favorizoval pri rozhodovaní o výživnom postoj a tvrdenia matky na úkor otca maloletého dieťaťa. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a aby zaviazal otca prispievať na mal. X. sumou 70 eur mesačne. Ďalej žiadal, aby súd zrušil tretí výrok rozsudku o dlžnom výživnom a aby sa dlžné výživné neurčovalo.

3. K odvolaniu sa matka maloletého dieťaťa ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 a § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o výživnom a vo výroku o určení dlžného výživného podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení vyživovacej povinnosti je správne. Prvoinštančný súd s poukazom na zistený skutkový stav správne vec posúdil, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnymi závermi prvoinštančného súdu a na tieto závery v celom rozsahu poukazuje. Prvoinštančný súd zohľadnil všetky kritériá potrebné pre rozhodnutie o stanovení vyživovacie povinnosti, keď vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. Naviac, tu je potrebné poukázať aj na to, že o maloleté dieťa sa náležite celodenne stará matka maloletého dieťaťa. Vo výchovnom prostredí závady zistené neboli. Skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará, musí byť vykompenzovaná zo strany druhého rodiča riadnym plnením vyživovacej povinnosti. Pokiaľ nie je výživné zo strany otca hradené podľa potrieb dieťaťa, v takom prípade je potrebné, aby došlo k určeniu vyživovacej povinnosti súdom. Otec maloletého dieťaťa má zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu a takisto má túto vyživovaciu povinnosť aj matka maloletého dieťaťa. Mechanická rovnosť medzi týmito povinnosťami nie je daná a ani možná, vychádza sa z individuálnych možností a schopností a majetkových pomerov každého z nich. Tu je potrebné poukázať tak, ako to správne uviedol prvoinštančný súd, na možnosti a schopnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý podniká ako súkromne hospodáriaci roľník, jeho hospodárenie je podľa účtovných dokladov úspešné. O jeho úspešnom hospodárení svedčia aj jeho osobné majetkové pomery. Otec vlastní nehnuteľnosti, ktoré sú potencionálnym zdrojom jeho príjmu. Prvoinštančný súd podrobne zisťoval výdavky oboch rodičov na bežnú existenciu, ktoré výdavky na strane matky sú nevyhnutnými v súvislosti s používaním bytu a v súvislosti so zabezpečovaním najzákladnejších potrieb svojich a mal. X. a ostatných dvoch detí, o ktoré sa osobne stará. Otec mal. X. má výdavky, ktoré sú taktiež viazané na jeho osobné potreby, na úhradu bývania. Však potencionalita otca uhrádzať výživné 150 eur na mal. X. je vyššia, než sú len nevyhnutné výdavky na dieťa. Súdom stanovené výživné 150 eur je výživným, ktoré nebude viesť v budúcnosti k existenčným problémom otca, neovplyvní jeho životnú úroveň oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy od marca 2016 sám dobrovoľne

začal na výživu dieťaťu prispievať po 70 eur mesačne. Zo zisteného skutkového stavu nebolo zistené, že by otec maloletého mal nejaké pasíva, alebo aby jeho hospodárenie nebolo plusové. V priebehu prvoinštančného konania bolo preukázané, že obaja rodičia majú vyživovacie povinnosti aj k deťom zo svojich predchádzajúcich vzťahov, kde naviac vo vzťahu k matke maloletého dieťaťa je jedno dieťa postihnuté, o ktoré sa matka celodenne stará. Nebolo zistené, že by z výživného na mal. X. matka uhrádzala potreby ďalších dvoch detí. Tvrdenia otca v odvolaní ostali nepreukázané. Potreby maloletého X. sú primerané veku a záujmom dieťaťa. Dieťa okrem špeciálnej stravy má bežné potreby a výdavky od stravy, ošatenia, až po primerané kultúrne vyžitie, v rámci jeho možností a veku. Z minimálneho výživného, alebo z výživného nižšieho ako 150 eur mesačne matka maloletého dieťaťa tieto potreby maloletého X. nemôže uspokojiť, pretože jej príjem tomu nezodpovedá. Prvoinštančný súd v súvislosti s rozhodovaním o výške výživného správne postupoval, keď stanovil výšku výživného na sumu 150 eur mesačne. Pri rozhodovaní vychádzal zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, najmä k životnej úrovni otca maloletého. Takto stanoveným výživným je možné zabezpečiť potreby mal. X. v zodpovedajúcej miere. Finančné prostriedky určené na výživu mal. X. nie sú určené vyslovene len na zabezpečenie stravy, prípadne oblečenia maloletého dieťaťa, avšak sú určené aj na chod domácnosti a uspokojenie bývania maloletého dieťaťa. Je však pravdou, že výživné na mal. X. nemôže slúžiť na pokrytie potrieb iných osôb. Táto okolnosť však v konaní preukázaná nebola. Za aktuálnej situácie nie je zatiaľ dôvodné, aby otec časť výživného plnil na tvorbu úspor. Dieťa je momentálne vo veku, kedy potrebuje, aj vzhľadom na možnosti a schopnosti jeho matky pokryť nevyhnutné a základné životné potreby. Momentálne tvorba úspor musí ustúpiť uspokojeniu najnevyhnutnejších životných potrieb. Tvorba úspor by prichádzala do úvahy v neskoršom období, kedy by sa aj príjmy matky stabilizovali a matka by mohla čiastočne z vlastného príjmu kompenzovať výšku výživného. Pokiaľ sa týka možnosti a schopnosti matky maloletého dieťaťa, pre prvoinštančný súd bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Skutkový stav v čase vyhlásenia prvoinštančného rozhodnutia bol náležite zistený. Skutkový stav v tomto smere je pre odvolací súd záväzný. To, ako sa možnosti a schopnosti matky zmenia po uplynutí obdobia, kedy má právo poberať rodičovský príspevok a či vôbec vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o dieťa z predchádzajúceho vzťahu bude môcť sa zamestnať, bude predmetom prieskumu až v neskoršom období. Zatiaľ však okolnosti svedčia o tom, že z výživného 150 eur mesačne sa zabezpečí maloletému X. súčasná životná úroveň jeho otca a z tejto sumy budú pokryté nevyhnutné výdavky na jeho výživu. Preto v tejto časti odvolací súd výrok rozsudku prvoinštančného súdu podľa § 387 ako vecne správnu potvrdil.

5. Vo vzťahu k odvolacej námietke v súvislosti s dlžným výživným je potrebné uviesť, že tento výrok nemá náležité odôvodnenie v odôvodnení rozsudku. Z rozsudku odvolací súd nezistil, koľko konkrétne za ktorý mesiac dlhuje otec mal. X. na jeho výživu, naviac, keď časť výživného podľa skutkových zistení prvoinštančného súdu od marca 2016 vo výške 70 eur mesačne uhrádzal. Ďalej bolo zistené, že minimálne výživné, ktoré uhradil otec maloletého dieťaťa vo výške 651,02 eur sa týkalo zrejme obdobia od narodenia dieťaťa, ktoré obdobie nebolo predmetom skúmania odvolacieho súdu v súvislosti s určením výšky výživného, pretože v tomto rozsahu návrh matky na určenie výživného (od 10.3.2014 do 19.11.2015) súd zamietol. Preto úhrada nedoplatku za minimálne výživné za obdobie, ktoré sa týka zamietavého výroku nemôže ovplyvniť stanovenie výšky nedoplatku na výživnom určenom od 19.11.2015. Vzhľadom na to, že v tejto rozsudok prvoinštančného súdu nezodpovedá zákonným kritériám, odvolací súd ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. Úlohou prvoinštančného súdu bude v časti dlžného výživného sa uplatneným nárokom riadne zaoberať, dlh riadne a prehľadne vyčísliť a o dlhu rozhodnúť.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.