Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/168/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Y. T., W.. XX.XX.XXXX, F. M. Š. X, XXX XX T., o zaplatenie 126,88 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 26,12 Eur od 26.5.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 16.5.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 126,88 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a náhradou trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril dňa 15.6.2012 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Žalobca ďalej uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, a postúpil žalobcovi pohľadávky na označených faktúrach (pozn. súdu: žalobca ich špecifikoval variabilným symbolom, sumou a dátumom splatnosti) so splatnosťou 25.4.2013 na sumu 47,97 Eur, so splatnosťou 25.5.2013 na sumu 31,11 Eur a so splatnosťou 25.4.2014 na sumu 47,80 Eur. Žalovaný dlžnú čiastku neuhradil.

3. Iné povinnosti žalovaného a nároky žalobcu, nad rámec záväzku žalovaného zaplatiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, vrátane skutkového vymedzenia ich dôvodov, žalobca v žalobe netvrdil.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením uložil a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 6.6.2016.

5. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 prejednal bez nariadenia pojednávania.

6. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

7. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

8. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.

9. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 186 ods. 2 a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 18.6.2012 uzavreli Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaný objednal v tejto zmluve špecifikované služby podniku, a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“) a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Cena za poskytované služby bola stanovená odkazom na cenník služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „cenník“).

12. Nad rámec tvrdení žalobcu súd z predložených listín zistil, že dňa 18.6.2012 uzavreli zmluvné strany k tejto zmluve aj dodatok, predmetom ktorého bol záväzok podniku poskytovať účastníkovi program služieb Program NAJ 200 za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 Eur, a to po dobu 24 mesiacov nasledujúcich po uzavretí tohto dodatku. V dodatku je v tabuľke č. 1 je tiež (okrem iného) uvedené: doba viazanosti 24, minimálny program služieb Program NAJ 200, zmluvná pokuta 47,80 Eur.

13. V bode 1. písm. b) dodatku je ďalej uvedené, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami, cenníkom, a záväzok účastníka zaplatiť podniku administratívny poplatok, a to vo výške 3,98 Eur s DPH.

14. V bode 4. dodatku je uvedené, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

15. Z predložených listín a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 25.4.2013 (okrem upomienky 4,99 Eur) na sumu 42,98 Eur, a faktúrou so splatnosťou 25.5.2013 (okrem upomienky 4,99 Eur) na sumu 26,12 Eur. Následne faktúrou so splatnosťou 25.4.2014 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému bez ďalšieho aj zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu následne pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu.

16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.

17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

19. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

20. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26. Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo mal nárok na úhradu ich ceny, a keďže právny predchodca žalobcu tieto pohľadávky v zmysle ust. § 524 postúpil na žalobcu a žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb (v časti, ktorá nebola premlčaná) vo výške 26,12 Eur na základe faktúr nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania boli uplatnené v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splatnosťou tej ktorej faktúry, a preto ich súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Súd však žalobcovi nepriznal právo na úradu ceny za služby podľa faktúr, ktoré boli splatné viac ako tri roky pred podaním žaloby, teda ktorých zaplatenie už bolo premlčané, a v tejto časti žalobu zamietol (sumu 47,97 Eur vyúčtovanú faktúrou splatnou 26.4.2013). Súd pritom považoval žalobu za nedôvodnú aj v časti sumy uplatnenej nad rámec ceny za poskytnuté telekomunikačné služby zodpovedajúcej podľa predložených faktúr sume za upomienku vo výške 4,99 Eur a zmluvnej pokute vo výške 47,80 Eur. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), má súd o nároku na zaplatenie poplatku za upomienku a zmluvnej pokuty rozhodnúť.

30. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

31. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

32. V tomto prípade vzhľadom na to, že poplatky za upomienky a nárok na zmluvnú pokutu zahrnuté vo faktúrach (ku ktorým si podnik neuplatňoval DPH) zjavne nespadajú do nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (ktorá je podľa vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a žalobca k nim netvrdil a ani nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali, súd žalobu v tejto časti zamietol.

33. Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj na to, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3.

porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca však žiadnu z týchto skutočností v konaní riadne ani netvrdil.

34. Len pre úplnosť, po oboznámení s predloženými prílohami (nad rámec návrhu, keďže žalobca žiadne porušenie zmluvnej povinnosti s konkrétnym vymedzením písomného záväzku zaplatiť upomienku a zmluvnú pokutu, ktoré by malo byť predmetom tohto posudzovania, netvrdil) súd uvádza, že dojednanie zmluvnej pokuty v dodatku, ktoré je koncipované neprehľadne, nedostatočne konkrétne, veľmi široko a v podstate zrejme napokon na porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, je neurčité, a z toho dôvodu tiež v zmysle ust. § 37 ods. 1 neplatné.

35. Okrem toho takéto dojednanie zmluvnej pokuty bez zrejmého vymedzenia hodnoty a významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti sa tiež javí ako ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a neplatné tak aj ako neprijateľná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 OZ.

36. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie konkrétnej povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia musí vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne, resp. reálne hrozí.

37. V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 4C/163/2011-28 zo dňa 7.12.2011, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení uzavretom medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným, podľa ktorej „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1“, je ako neprijateľná podmienka neplatná.

38. Súd napokon pripomína, že zmluvná pokuta pre nesplnenie zmluvnej povinnosti nemôže byť podmienená ďalším fakultatívnym úkonom druhej zmluvnej strany. „Pokiaľ je vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa zmluvy kumulatívne viazaný ako na porušenie zmluvnej povinnosti jednej zo zmluvných strán, tak na následné odstúpenie od zmluvy druhou zmluvnou stranou, potom nárok na zmluvnú pokutu nevznikne, lebo môže vzniknúť až po zániku záväzku v dôsledku odstúpenia od zmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33 Cdo 4025/2011, Výběr NS 15/2012, mutatis mutandis 33 Cdo 1857/2008, Výběr NS 823/2009, dostupné na www.nsoud.cz <http://www.nsoud.cz>).

39. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie

40. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. V konaní bol procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.