Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/1730/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: Bohemia Faktoring, s.r.o., IČO: 27 242 617, so sídlom Letenská 121/8, 188 00 Praha, Česká republika, zast.: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava proti žalovanému: S. R., R.. XX.X.XXXX, T. D. Š. XXX/XX, XXX XX K. R. D., v konaní o zaplatenie 25 877,66 Kč s prísl. takto

rozhodol:

Okresný súd Košice- okolie n i e j e medzinárodne príslušný.

Konanie sa z a s t a v u j e .

Vracia žalobcovi súdny poplatok 123 € prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s.

Náhrada trov konania, ani odvolacieho, sa žiadnej zo strán nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 22.8.2012 domáhal zaplatenia sumy 25 877,66 Kč spolu so zmluvným úrokom 24% zo sumy 24 773,63 Kč od 9.4.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania zo sumy 24 773,63 Kč od 9.4.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoj nárok žalobca odvádzal od zmluvy o poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 17.2.2006, 23.7.2007 a 4.7.2008, na základe ktorých bol žalovanému v banke GE Money bank a.s. otvorený bežný účet a poskytnutý nezaistený kontokorentný úver Flexikredit - povolením prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte do výšky povoleného limitu. Pre minimálny kreditný príjem bol stanovený limit 10 000 Kč a povolený limit nastavený na 20 000 Kč s 17.9% ročným zmluvným úrokom. V čase uzavretia zmluvy bol obvyklý pobyt žalovaného na území ČR.

3. Žalobca nadobudol pohľadávku od GE Money bank a.s. zmluvnou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.3.2010. Pohľadávku činil dlh v sume 24.773,63 Kč titulom kontokorentného úveru a sumy 1104,03 Kč záporný zostatok na bežnom účte ku dňu zosplatnenia úveru 8.4.2009, preto sa dňom 9.4.2009 do zaplatenia domáhal debetného zmluvného úroku 24% zo sumy kontokorentu 24 773,63 Kč až do zaplatenia ako aj zákonného úroku z omeškania (bez uvedenia sadzby) od 9.4.2009 až do zaplatenia. Zo sumy debetného zostatku na bežnom účte 1 104,03 Kč sa príslušenstva nedomáhal.

4. Procesný Okresný súd Košice-okolie dňa 22.10.2012 vydal uznesenie podľa procesných predpisov účinných do 1.7.2016, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám, zároveň boli vydané predpísané poučenia o procesných právach a povinnostiach a všetky tieto listiny (vrátane žaloby a príloh) boli doručované žalovanému na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe - Š. XXX/XX, K.. Uvedená zásielka bola súdu dňa 28.11.2012 vrátená ako nevyzdvihnutá, s poznámkou poštového doručovateľa „nevyzdvihnuté v úložnej lehote“ (č.l. 64).

5. Dňa 5.2.2013 bolo o doručenie daných listín požiadané OO PZ SR v Moldave n/Bodvou s negatívnym výsledkom, nakoľko polícia súdu dňa 4.3.2013 oznámila, že na danej adrese sa žalovaný dlhodobo nezdržiava a ani susedia nevedia uviesť, kde by sa mohol zdržiavať.

6. Zo správy OR PZ Košice-okolie - oddelenia dokladov zo dňa 10.4.2013 vyplynulo, že na žalovaný má evidovaný trvalý pobyt adrese Š. XXX/XX K. R. a iný pobyt ani prechodný, neevidujú. Na základe výsledkov zisťovania bydliska žalovaného mu bol vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu uznesením zo dňa 12.6.2013 ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 OSP účinného do 30.6.2016.

6.1. Ustanovený opatrovník, ktorému boli listiny, určené žalovanému, doručené dňa 1.7.2013, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.9.2013 vzniesol námietku premlčania. Tento inštitút však dňom 1.7.2016 zanikol a preto uzneseniu o ustanovení opatrovníka už ďalej nevenoval pozornosť, keďže po tomto dni bolo bez právneho významu.

7. Pôvodne súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.11.2014 tak, že žalobu zamietol a stranám nepriznal náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca poukazujúc na to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je jasné, aký právny poriadok súd prvého stupňa aplikoval na sporný záväzkový vzťah, keďže v prvej časti rozhodnutia (strana 6) sa spomína ČR, avšak následne súd aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky (strana 8). Citoval články Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo dňa 17. 06. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ako aj ods. 3 článku 6 tohto nariadenia. Použitie právneho poriadku Českej republiky odvodzoval tým, že daný záväzkový vzťah nespĺňa podmienky uvedené v čl. 6 ods. 1 písm. a/, nakoľko GE Money Bank, a.s. nevykonáva obchodnú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa ani písm. b/, nakoľko GE Money Bank, a.s. nesmerovala svoju činnosť na Slovensko. Použitie právneho poriadku Českej republiky odôvodňoval od skutočnosti, že zmluvy uzatvorené medzi GE Money Bank, a.s. a žalovaným majú najužší vzťah k Českej republike, keďže zmluvy boli uzatvorené na území Českej republiky. GE Money Bank, a.s. ako podnikateľ poskytovala svoje služby na území Českej republiky, kde mala svoje sídlo a kde jej bolo udelené povolenie na poskytovanie bankových služieb. Plnenie zo zmlúv bolo poskytované na území Českej republiky a žalovaný sa na území Českej republiky zdržiaval. Mal za to, že súd prvého stupňa vôbec nebral do úvahy jeho argumentáciu, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 10. 2014, v ktorej odôvodnil použitie právnej úpravy premlčania ustanovené v Obchodnom zákonníku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 3337/2010), s čím sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. V časti zamietnutia žaloby vo výške 1.104,03 CZK nesúhlasil s nepreukázaním nároku, keďže mal súd prvého stupňa k dispozícii všetky doklady, ktorými žalobca disponuje. Navrhoval, aby súd prvého stupňa napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania v zmysle jej vyčíslenia a špecifikácie.

9. Krajský súd v Košiciach v uznesení 3Co/216/2015 zo dňa14.4.2016 po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia odvolacieho a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku. Skôr, ako pristúpil k preskúmavaniu napadnutého rozsudku z hľadiska namietaného odvolacieho dôvodu, ex offo skúmal existenciu právomoci súdu prvého stupňa konať vo veci, ako neodstrániteľnej procesnej podmienky.

10. Odvolací súd apeloval na zistenie, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Košice - okolie dňa 22. 08. 2012 si uplatňoval od žalovaného zaplatenie sumy 25.877,66 Kčs s prísl., keďže s právnym predchodcom žalobcu - GE Money Bank so sídlom v Prahe 4, Vyskočilova 1422/1A, IČO: 25 672 uzavrel Zmluvu o poskytovaní bankových produktov a služieb a Zmluvu o poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorých bol žalovanému otvorený bežný účet a poskytnutý nezaistený kontokorentný úver Flexikredit, a to povolením čerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte do výšky povoleného limitu za podmienky dodržania mesačného kreditného príjmu a kreditného obdobia v zmysle všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) žalobcu. Nešlo o otvorenie viacerých samostatných účtov, ale zmluvy sa týkali toho istého bežného účtu. V odôvodnení

žaloby je uvedené, že žalovaný je fyzická osoba, ktorá v čase uzavretia špecifikovaných zmlúv mala obvyklý pobyt v Českej republike.

11. S poukazom na zistenia, uvedené v bode 10. mal za to, že po podaní žaloby bolo preto úlohou súdu prvej inštancie ako prvé posudzovať jeho právomoc konať v danej veci, a to vychádzajúc z tej skutočnosti, že žalobca Bohemia Faktoring, s.r.o. so sídlom v Českej republike, ako aj jej právny predchodca GE Money Bank majú sídlo v Českej republike a z predložených zmlúv o bankových produktoch a službách, že je zrejmá aj adresa žalovaného Mladá Boleslav, Východní 884, ČR (č.l. 9 - 20 spisu). Na túto adresu bolo žalovanému doručované aj oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 8.4.2009, ako oznámenie o otvorení úverového účtu ku splácaniu Flexikreditu, rovnako je uvedený aj na výpisoch z bežného účtu (č.l. 26 - 35 spisu). Preto mal súd prvého stupňa najprv jednoznačne dôsledne zistiť bydlisko žalovaného.

12. Citoval kapitoly II, oddielu 1, článku 2, ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Rady“ (ES) č. 44/2001 ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na základe vyššie citovaného ust. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 odvolací súd uviedol, že nie je jednoznačne zrejmé, či spor medzi žalobcom a žalovaným patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, keďže z vykonaného šetrenia pobytu žalovaného nevyplýva, že má bydlisko na území Slovenskej republiky.

13. Ďalej odvolací súd konštatoval, že bydliskom občana je miesto, v ktorom býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvale (nie prechodne). Pre určenie bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov a evidencie obyvateľstva prihlásený k trvalému pobytu, ale jeho skutočný úmysel trvalo sa v určitom mieste zdržiavať. Iba v prípade, ak občan nemá bydlisko, je jeho všeobecným súdom súd, v obvode ktorého sa zdržuje v čase podania návrhu. Oproti pojmu bydlisko pri pojme zdržiavať sa chýba naplnenie úmyslu občana zdržiavať sa na danom mieste.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uviedol, že bol predčasný záver súdu prvej inštancie o bydlisku žalovaného, že bolo predčasné aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o ustanovení opatrovníka žalovanému. Dodal, že ak v konaní dôjde k preukázaniu tej skutočnosti, že žalovaný má bydlisko v Českej republike, na posúdenie právomoci bude potrebné aplikovať ustanovenie kapitoly II, oddielu 1, článok 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a uložil súdu prvej inštancie vykonať šetrenie za účelom zistenia bydliska žalovaného a to dotazom na príslušné orgány Českej republiky, ako aj Slovenskej republiky. Až po tomto zistení súd prvej inštancie posúdi najskôr svoju právomoc vo veci konať, a to s prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacieho súdu. Až po ustálení právomoci súdu prvého stupňa vo veci konať, je súd prvého stupňa oprávnený vykonať dokazovanie vo veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania vec právne posúdiť.

15. Po vrátení veci súdu prvej inštancie preto, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, uznesením zo dňa 30.5.2016 (č.l. 131) zrušil ustanoveného opatrovníka a samostatným uznesením zo dňa 30.5.2016 (č.l. 130) vyzval žalobcu, aby v lehote do 30 dní odo dňa obdržania tohto uznesenia doplnil svoje tvrdenia v tom smere, či žalovaný sa zdržiava na území Slovenskej republiky s úmyslom sa tu zdržiavať trvalo, a pokiaľ áno, aby svoje tvrdenia preukázal označením reálneho miesta, kde má žalovaný svoje skutočné (hoci aj dočasné) bydlisko.

16. Žalobca, reagujúc na výzvu súdu, doručil dňa 21.6.2016 podanie, v ktorom oznámil, že ani žalobca a ani právny zástupca žalobcu nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný zdržiaval mimo územia SR a nepoznajú inú adresu ako Š. XXX/XX, K. R., ale že podal žiadosť na REGOB v Banskej Bystrici s tým, v prípade nových skutočností budú súdu okamžite oznámené. Zároveň však poukázal na časť rozsudku ESD č. C-327/10 a na jeho základe mal žalobca za to, že Okresný súd Košice-okolie má právomoc o veci konať.

17. Súd však bydlisko žalovaného hľadal aj naďalej. Mestský úrad v K. R. v správe zo dňa 18.10.2016 (č.l. 142) procesnému súdu oznámil, že žalovaný sa v mieste svojho pobytu na Š. B. nezdržiava, a že po dobu 15 rokov sa zdržiava na území ČR.

18. Dožiadaný súd v Mladej Boleslavi dňa 2.11.2016 doručil správu, že na ich súde žalovaný v postavení žalobcu vedie konanie 7C 307/2016, kde je zastúpená JUDr. Karlem Kolářem. Od neho sa súd dozvedel, že S. R. uvádza svoju adresu v K. D., S. XXXX, ale žiaden priamy kontakt na neho nemá, pretože prichádza iba v doprovode svojej družky.

19. Žiadosťou o vykonanie dôkazu procesný súd požiadal Okresní soud v Mladej Boleslavi, aby u Ústředí ČSSZ zistil, či je žalovaný zamestnaný na území ČR, či im je známa jeho adresa, ak je zamestnaný, či a kde pracuje, či mu je prípadne vyplácaný nejaký štátny príspevok a akým spôsobom a kde sú mu doručované.

19.1. Zo správy Ústředí ČSSZ zo dňa 3.3.2017 (č.l. 184) vyplýva, že žalovaný k aktuálnemu dňu nemá evidovaný žiaden poistný vzťah u zamestnávateľa, nie je evidovaný ani ako SZČO a nepoberá žiadne dávky a že evidujú jeho adresu na C. XXX/XX, K. D..

19.2. Súd sa však skontaktoval aj s právnym zástupcom žalovaného - JUDr. Karle Kolářem, ktorý ho zastupuje v súdnom spore na OS Mladá Boleslav, a ktorý súdu oznámil, že predmetom konania je náhrada škody titulom ublíženia na zdraví, že o veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom a keďže sa stal právoplatným, vedie sa exekučné konanie. Dňa 29.5.2017 mailom súdu zároveň oznámil, že v zime žalovanému omrzli nohy, kvôli čomu mu museli byť amputované. Dňa 8.6.2017 mailom tiež oznámil, že podľa oznámenia družky žalovaného sa tento mal vrátiť na Slovensko, ale kam, povedať nevedela.

20. Súd preto dostupným spôsobom preveril, či a kde by sa mohol žalovaný, vzhľadom aj na svoj zdravotný stav, nachádzať na území SR.

21. Na základe žiadosti súdu:

- dňa 27.6.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice oznámil, že žalovaný bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný od 1.10.2003 do 30.11.2003 a následne bol vyradený z dôvodu pracovného pomeru

- dňa 29.6.2017 Mestský úrad K. R. súdu oznámil, že aj v spolupráci s OOPZ bolo zistené, že sa žalovaný v mieste trvalého pobytu nezdržiava, a že sa z ČR nevrátil.

- Sociálna poisťovňa listom zo dňa 23.6.2017 oznámila, že žalovaný nie je poberateľom dávok nemocenského, dôchodkového ani úrazového poistenia a ani dávky v nezamestnanosti a podľa ich evidencie bol v pracovnom pomere od 1.1.1993 do 24.5.2004.

22. Podľa čl. 66 bod 1 Nariadenie rady č. 1215/2012 účinného od 10.1.2015: Toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

23. Konanie na tunajšom súde začalo dňa 22.8.2012 z čoho plynie, že na danú vec sa aplikuje Nariadenie Rady č. 44/2001 v znení do 10.1.2015.

24. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č 44/2001 účinného do 10.1.2015: Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

25. Za daných okolností nastala situácia, že súd musel skúmať, či môže aplikovať nariadenie Brusel I. Po zistení, že: 1) medzinárodný prvok v danom spore je daný sídlom žalobcu v Českej republike a žalobca svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom v SR. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti. 2) Z rovnakého dôvodu je splnená tiež podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, kedy má byť Brusel I aplikovaný v uvedených členských štátoch EU, v ktorých ich možno aplikovať (od 1.7.2007 je možné aplikovať ho už aj v Dánsku) 3) splnená je napokon aj podmienka časového pôsobenia nariadenia, nakoľko spor vznikol po tom, ako nariadenie vstúpilo u oboch štátov (ČR i SR) do platnosti dňom 1.5.2004, kedy sa obe krajiny stali členmi EÚ 4) splnená bola aj podmienka vecnej pôsobnosti, pretože ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným, popr. obchodným kontraktom

26. Podľa Kapitloly II, oddiell 1, čl. 2 Nariadenia: 1/ Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

2/. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu.

27. Podľa Článku 15 ods. 1 nariadenia: 1. Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

28. Podľa Článku 16 ods 2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

29. Konanie vo veci začalo 22.8.2012, v tomto súdnom konaní je cudzí prvok zastúpený tým, že žalobca má sídlom v ČR, k uzavretiu zmlúv došlo na území ČR a aj žalovaný, ktorý je spotrebiteľom, sa trvalo zdržiava v Českej republike. Prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

30. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky nemá, v mieste evidovaného trvalého pobytu v K. R. sa dlhodobo nezdržiava, ale býva niekde v Českej republike, čo možno považovať za jeho prejav úmyslu trvalého zdržiavania sa tam.

31. Súd pri tejto úvahe vychádzal z toho, že aj keď sa reálna adresa žalovaného na území ČR nepodarilo zistiť, je isté, že sa na území ČR zdržiava aj doposiaľ, čomu korešponduje nielen oznámenie o jeho zdravotnej a sociálnej situácii na území ČR, ale aj zistenie, že sa do miesta svojho trvalého bydliska nevrátil.

32. Z čl. 16 ods. 2 nariadenia plynie, že žalobca svoje nároky voči žalovanému z danej zmluvy plynúce môže žalovať len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko. Je to pritom žalobca, aby preukázal, že je daná podmienka splnená. Obligatórny prieskum medzinárodnej príslušnosti je obmedzený len na prípady výlučnej príslušnosti uvedené v čl. 22 nariadenia. V ostatných prípadoch je na žalovanom, ši príslušnosť štátu fóra prijme (viď čl.24) alebo sa bude brániť. Rovnako tak z čl. 26 plynie, že súd skúma podmienky svojej medzinárodnej príslušnosti až po tom, keď sa žalovaný vo veci nevyjadrí (bez toho, aby zároveň namietal nedostatok medzinárodnej príslušnosti procesného súdu).

33. Podľa názoru súdu v kontexte Nariadenia Brusel I. nie je možné viesť konanie proti osobe ktorej bydlisko nie je známe. ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilenný tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde

je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu.

34. Článok 59 Nariadenia síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo slovenské, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom mieste (napr. U príslušníkov vojenských jednotiek pôsobiacich dočasne na zahraničných misiách alebo u členov lodných posádok). Podľa názoru procesného súdu však nepokrýva prípady, keď žalovaný žiadne súdu známe bydlisko nemá.

35. Podľa Článok 26 ods. 1. nariadenia: Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc( správne príslušnosť), ak si právomoc (správne príslušnosť) nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 36. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie ESD vo veci C-327/2010 , a na ktoré tiež poukázal žalobca a síce, že v tomto analogickom súdnom spore bola riešená o.i. aj otázka, či sa má nariadenie č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva určitého členského štátu, ktoré umožňuje viesť konanie proti osobám, ktorých bydlisko nie je známe. Z tohto rozhodnutia súd vyberá iba to podstatné a síce, že:

- keď bydlisko žalovaného nie je známe, je potrebné na úvod overiť, či a prípadne na základe akého ustanovenia sa toto nariadenie môže napriek tomu uplatniť a či je možné odvodiť z neho kritérium, ktoré umožňuje založiť súdnu právomoc,

- ďalej že vzhľadom na to, že v konaní vo veci samej ide o žalobu, ktorú podal zmluvný partner proti spotrebiteľovi, treba v tomto ohľade pripomenúť, že článok 16 ods. 2 tohto nariadenia upravuje, že takáto žaloba sa môže podať iba na súde členského štátu, na ktorého území má spotrebiteľ bydlisko, .

- že pokiaľ má vnútroštátny súd rozhodnúť o žalobe proti spotrebiteľovi, musí najprv overiť, či má žalovaný bydlisko na území členského štátu tohto súdu, pričom v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 uplatní právny poriadok svojho štátu.

- že pokiaľ uvedený súd dospeje k záveru, tak ako v konaní vo veci samej, že žalovaný v konaní vo veci samej nemá bydlisko na území členského štátu tohto súdu, potom musí overiť, či má žalovaný bydlisko v inom členskom štáte. Na tento účel uplatní v súlade s článkom 59 ods. 2 tohto nariadenia právo tohto iného členského štátu. 37. ESD napokon uzavrel, že v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, keď spotrebiteľ, ktorý je zmluvnou stranou dlhodobého hypotekárneho úveru s povinnosťou informovať zmluvného partnera o akejkoľvek zmene adresy, opustí svoje bydlisko predtým, než sa voči nemu podá žaloba pre porušenie zmluvných povinností, majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa, na základe článku 16 ods. 2 tohto nariadenia právomoc rozhodnúť o tejto žalobe, pokiaľ nie sú podľa článku 59 toho istého nariadenia schopné určiť aktuálne bydlisko žalovaného ani nemajú dôkazné indície umožňujúce dospieť k záveru, že žalovaný má skutočné bydlisko mimo územia Únie, a že Nariadenie nebráni uplatneniu ustanovenia vnútroštátneho procesného práva členského štátu, ktoré v snahe zabrániť situácii odoprenia spravodlivosti umožňuje viesť konanie za neprítomnosti proti osobe, ktorej bydlisko nie je známe, pokiaľ sa súd, ktorý sa sporom zaoberá, ubezpečí predtým, než o ňom rozhodne, že sa uskutočnili všetky pátrania, ktoré ukladajú zásady riadnej starostlivosti a dobrej viery, aby sa zistil pobyt žalovaného. 38. Hodnotený prípad v tomto rozsudku sa ale vzťahuje na situáciu, kedy žalovaný dlžník na neznámom mieste t.j. na území ČR sa ho nepodarilo nijako nájsť ale ani identifikovať inú krajinu, na území ktorej by sa mohol nachádzať. V tejto prejednávanej veci ale, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch, procesný súd vykonal rozsiahle úkony na zistenie bydliska žalovaného a bolo zistené, že žalovaný, ktorý zo Slovenska na územie ČR odišiel pred mnohými rokmi, tu trvalo žije, začiatkom tohto roka bol dokonca operovaný (amputáciou nôh) ako aj to, že sa do miesta svojho trvalého pobytu na Slovensku fyzicky nevrátil. Žalovaný bydlisko na území SR nemá, keďže pojem bydlisko chápe slovenské právo ako bydlisko faktické, t.j. miesto, kde sa osoba zdržuje s úmyslom zdržovať sa tam trvalo. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, a že tým pádom sú v spore s medzinárodným prvkom, v ktorom sa medzinárodná právomoc riadi pravidlami Nariadenia Brusel I, príslušné súdy Slovenskej republiky, znáša žalobca.

39. Princíp, vyjadrený v čl. 16 ods. 2 nariadenia sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne príslušné výlučne a je obligatórna. Tým, že žalovaný sa konaní k žalobe nevyjadril, nebola založená

príslušnosť súdov SR na žiadnom inom ustanovení Brusel-u I, a súd v súlade s cit. ust. Čl. 26 Brusel- u I vyslovil svoju medzinárodnú nepríslušnosť.

40. Vychádzajúc zo zistení o faktickom bydlisku žalovaného, ktorým je územie Českej republiky, sú na dané konanie medzinárodne príslušnými súdy Českej republiky a v rámci nej miestne príslušný súd podľa bydliska žalovaného.

41. Podľa § 9 CSP: Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

42. Podľa § 161 ods. (1) CSP: Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

43. Podľa § 9 CSP: Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

44. Nedostatok právomoci (správne medzinárodnej príslušnosti) súdu je neodstrániteľná prekážka postupu konania podľa § 161 CSP, na ktorú súd prihliadol aj bez návrhu a vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a preto podľa § 161 ods. 2 konanie v danej veci zastavil.

45. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch tak, že mu vrátil nekrátený súdny poplatok za návrh vo výške 61,50 € a za podané odvolanie v sume 61,50 € (123 €) cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s.

46. Žalobca v návrhu na začatie konania uplatnil právo na náhradu trov konania no v tomto prípade by náhrada trov konania by patrila žalovanému (§ 256 ods. 1 . Žalovaný sa ale konania nezúčastnil (nevyjadril sa k žalobe) a žiadne trovy konania mu preukázateľne nevznikli, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov.