Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-144-2017.pdf
PDF · 89.78 KB
Case nature
Subarea
7CoP/144/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Z. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z. č. XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: K. E. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. č. XXX zastúpenej JUDr. Andrejom Garom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave na ul. Štefánikovej č. 14 a Z. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z. XXXX zastúpeného JUDr. Slavomírou Husztyovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach Za amfiteátrom č. 10 o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 7.3.2017 č.k. 23P 61/2017-20 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne zistil skutočný stav veci. Poukázala na to, že podaným návrhom sa domáhala úpravy styku, keďže je obmedzená v možnosti stretávať sa s maloletým, nakoľko k styku prichádza len podľa ľubovôle otca a neváhal v minulosti aj vopred dohodnutý styk zrušiť, nakoľko uprednostnil výlet. Pravidelný styk s maloletým je naďalej narúšaný obštrukciami zo strany otca. Poukázala na to, že v novembri 2016 bol maloletý niekoľko dní hospitalizovaný v nemocnici, a to aj počas nariadeného styku. Otec daný styk zrušil SMS správou, že maloletý je naďalej chorý, pričom jej neoznámil, že leží v nemocnici a kedy ho môže prísť pozrieť. V októbri a novembri 2016 tiež zrušil niekoľko nariadených stykov pre chorobu mal. Z.. Uviedla, že aj druhý rodič má právo a zároveň aj povinnosť postarať sa o svoje dieťa aj v chorobe, avšak otec túto povinnosť deleguje na ním najatú opatrovateľku, ktorá o maloletého sa riadne nepostará. Poukázala na okolnosti ohľadne choroby maloletého v letných mesiacoch, kedy taktiež bol zmarený styk 13.7.2016, 16.7.2016, kedy jej otec neumožnil zabezpečiť starostlivosť o maloletého počas choroby a neskôr sa dozvedela, že celý víkend maloletý počas choroby strávil v domácnosti s opatrovateľkou napriek tomu, že ona sa dožadovala toho, aby sa mohla o maloletého počas choroby postarať. Neskôr počas styku si všimla výrazné chrasty na tvári maloletého, ktorý na jej otázku odpovedal, že ho u otca na záhrade pohrýzol pes tak, že na neho vyskočil, zvalil ho na zem a pohrýzol mu nos, pričom táto udalosť sa stala pred nariadeným stykom, takže maloletý nemohol byť až tak závažne chorý, že by sa o neho počas choroby nemohla postarať. Z uvedeného vyplýva, že styk je obmedzovaný rôznymi obštrukciami zo strany otca a keďže má záujem o prehlbovanie rodičovského vzťahu s maloletým a aj samotný maloletý sa dožaduje intenzívnejšieho styku s matkou, keďže v jej domácnosti je mu venovaná dostatočná pozornosť. V otcovej domácnosti vyrastá v izolácii od okolitého sveta, je odtrhnutý od svojho prirodzeného kolektívu a v styku s jeho rovesníkmi je len počas pobytu v predškolskom zariadení.
Zistila počas pravidelného styku, že na tele maloletého sú početné modriny, ktoré podľa vyjadrenia Z. sú spôsobované opatrovateľkou a synom otcovej novej známosti. Vyslovila názor, že hlavný dôvod, prečo maloletý nebol počas dlhého obdobia v škôlke je obava opatrovateľky, že v škôlke si všimnú početné modriny a škrabance na tele maloletého. Konštatovala, že po celý čas v domácnosti otca sa mu venuje najatá opatrovateľka, ktorá je s ním aj počas prázdnin a keď je ona neprítomná, tak maloletý je u starej matky Z. E.. Maloletý sa jej vyjadril, že k starej mame rád nechodí, pretože sa bojí psa, ktorý ho napadol a pohrýzol do tváre. Maloletý sa jej vyjadril, že otca sa bojí, pretože je zlý, kričí na neho a stále klame. Vyslovila pochybnosti o odbornej spôsobilosti opatrovateľky, ktorú otec spoznal na internete, pričom sú závažné pochybnosti o jej kvalifikácii a keďže maloletý má pravidelne škrabance a modriny na tvári, bola nútená podať na opatrovateľku trestné oznámenie, či nedochádza k sexuálnemu zneužívaniu maloletého, pretože maloletý sa jej zdôveril, že opatrovateľka sa s ním pravidelne v otcovej domácnosti kúpe nahá, počas kúpania ho pusinkuje na celom tele, aj počas utierania uterákom a hovorí mu, že je jej „zlatíčko a pupátko“. Konštatovala, že napriek tomu, že má záujem zabezpečovať pravidelnú starostlivosť o maloletého, otec si pravidelne najíma opatrovateľku a v styku s maloletým ju obmedzuje. Uviedla, že maloletý sa teší, že môže s ňou ísť na výlety, atrakcie počas letných prázdnin, pretože v domácnosti je zavretý s opatrovateľkou. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zamietavé rozhodnutie, pretože ona osvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a keďže súd mal vychádzať z najlepšieho záujmu maloletého, preto navrhla zmeniť napadnuté uznesenie a vyhovieť jej návrhu, nakoľko maloletý sa dožaduje intenzívnejšieho kontaktu s ňou, teší sa z jej prítomnosti a nerád opúšťa jej domácnosť. K odvolaniu pripojila úradný záznam kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplynulo, že pri poslednom styku, keď maloletého na styk odovzdávala opatrovateľka, maloletý pri nastupovaní do auta oznámil, že má boľavý chrbát. Keď došli do detského kútika, na toalete zbadala na chrbte syna bolestivý šrám, čerstvý, zakrvavený, na zadočku a v oblasti stehna viditeľné modriny spôsobené rukou inej osoby. Maloletý uviedol, že šrám na chrbte mu spôsobil chlapec v škôlke tým, že ho sotil do lavice a modriny mu spôsobila opatrovateľka, ktorá ho zbila, lebo ju nepočúva. Uviedla, že otec už dávnejšie sa sťažoval na postup škôlky, avšak k zmene nedošlo. Maloletý dňa 2.2.2017 mal reznú ranu na palci, ktorú si porezal kuchynským nožom, údajne pri krájaní mrkvy. Otec nebol prítomný a je zarážajúce, že ani otec ani opatrovateľka si nevšimli, že dieťa vo veku 4,5 roka má nôž v ruke, s ktorým si môže ublížiť. Maloletý sa jej sťažoval, že často musí tráviť čas v detskom kútiku so synom otcovej partnerky, pričom tento syn mu pravidelne spôsobuje modriny. Otec sa aj vyjadril, že maloletého nebude dávať do škôlky, lebo večer sa pomočuje napriek tomu, že v Budkovciach sa mu to nestáva. Dňa 20.4.2017 matka oznámila nové skutočnosti počas nariadeného styku 13.4.2017, kedy maloletý opisoval matke, že je to už neznesiteľné, keď sa o neho bude starať počas prázdnin len otec, keďže opatrovateľka odišla do Čiech na prázdniny k svojej rodine a maloletý od posledného víkendu musí byť už štvrtý deň počas prázdnin zavretý len vo vnútri a môže pozerať len televíziu alebo sa hrať na tablete. Z dôvodu, že cez víkend sa hral v záhrade a poranil sa na náradí, ktoré otec používal počas prác s kamennou dlažbou a maloletý nešikovnou manipuláciou s otcovým náradím si zranil nos, ktorý mu napuchol a začalo sa mu ťažko dýchať. Plač maloletého otca rozzúril, že ho ruší pri práci a miesto toho, aby maloletého ošetril, ho chytil za vlasy a odvliekol do vnútra. Maloletý počas cesty autom sa opakovane sťažoval, že ho bolí hlava, preto navštívila lekársku pomoc, o čom predkladá lekársku správu. Počas nasledujúceho styku 18.4.2017 bol maloletý matke odovzdaný s novou veľkou tržnou ranou na hlave, ktorá mu mala byť spôsobená opatrovateľkou. Z uvedeného dôvodu navrhla vyhovieť návrhu na úpravu styku počas prázdnin.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že matke nebráni v styku s maloletým. Pokiaľ je maloletý chorý a jeho zdravotný stav vyžaduje pobyt v domácom prostredí, resp. na lôžku, vopred o tom upovedomí matku. Uviedol, že matka bola informovaná aj o hospitalizácii dieťaťa, o vykonaných vyšetreniach a výsledkoch a sama dieťa v nemocnici navštívila. Uviedol, že maloletému sa náležite venuje a pokiaľ je v práci, starostlivosť o maloletého zabezpečuje materská škola, prípadne opatrovateľka, s ktorou má maloletý vytvorený krásny vzťah. Poprel, že by maloletého fyzicky trestali. Konštatoval, že matka uvádza aj v predchádzajúcich súdnych konaniach opakovane nepravdivé tvrdenia a matka nijako svoje osočujúce tvrdenia nepreukázala a ani neosvedčila. Uviedol, že vzťahy maloletého s matkou, s ním a s pani N. C., ktorá mu vypomáha v starostlivosti o dieťa, sú dostatočne zistené a popísané v znaleckom posudku znalkyne PhDr. E. N. zo dňa 11.4.2017 vypracovanom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 41P 123/2014, ktorý je v poradí štvrtým posudkom pre zistenie vzťahov v rodine. Pre účely posúdenia tvrdení matky a jej návrhu v jej podaní sa odvoláva na závery súdnej znalkyne. Nedostatky v jeho starostlivosti nezistil žiaden zo štyroch znalcov z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru súd reálne vyhodnotil právne pomery, ich relevanciu a potrebu úpravy. Poukázal na to, že v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 41P 123/2014 bol nariadený termín pojednávania 16.6.2017 a možno predpokladať, že bude vydané rozhodnutie vo veci samej. Konštatoval, že si uvedomuje potrebu dieťaťa tráviť čas aj s matkou, nebráni sa styku nad rozsah určený styk, ak matka vážne a slušne prejaví záujem o stretnutie s maloletým a pokiaľ rešpektuje potreby telesného a duševného zdravia dieťaťa. Matka s požiadavkou dohody ohľadne prázdnin ho doposiaľ neoslovila, o zámeroch sa dozvedá iba zo súdneho konania a matkou navrhovaný pobyt v trvaní dvoch týždňov neprerušene považuje za neprimerane dlhý aj s prihliadnutím na názor znalkyne PhDr. E. N. prezentovaného v znaleckom posudku, z ktorého vyplýva, že kým je dieťa menšie, interval jeho kontaktu s druhým rodičom by mal byť čo najkratší a nemal by byť väčší ako cca jeden deň. Uviedol, že vzhľadom na nadmerne obťažujúce nepravdivé tvrdenia matky v jej opakovaných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaniach voči rozhodnutiam súdov, ku ktorým bolo potrebné zaujať stanovisko, čo pre neho znamená zvýšené náklady, považuje za spravodlivé, aby mu odvolací súd v súlade s ust. § 55 CMP priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Zaplatenie trov môže mať do budúcna vplyv na rozhodovanie matky, či bude v súdnom konaní uvádzať zjavne nepravdivé tvrdenia, podávať zjavne neodôvodnené procesné návrhy a finančne ho tak nadmerne zaťažovať, zvlášť keď sám zabezpečuje všetky náklady dieťaťa, pretože matka uhrádza iba minimálne výživné, preto navrhuje potvrdiť napadnuté uznesenie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca popiera tvrdenia otca, čoho dôkazom je konanie o výkone súdneho rozhodnutia vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 23Em 4/2016, kde bol otec výzvou zo dňa 18.2.2016 vyzvaný, aby sa dobrovoľne podrobil výkonu uznesenia Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 11/2014 zo dňa 7.12.2015. Otec maril nariadený víkendový styk v trvaní od 16. do 17.7.2016 pre údajný prísny kľudový režim počas choroby mal. Z.. Neskôr sa dozvedela, že v tom čase bol počas hrania na záhrade napadnutý psom otcovej matky, ktorý ho zvalil na zem pohrýzol ho do tváre. Nasledujúci deň bol maloletý prevezený na víkend do domácnosti otcom najatej opatrovateľky namiesto nariadeného styku so svojou matkou. Uviedla, že maloletý už pravidelne je odovzdávaný s modrinami na styk a na jej otázky odpovedá, že je trestaný opatrovateľkou. Poukázala na svoje podania, kedy pravidelne uvádza, že je počas nariadeného styku zo strany otca a jeho rodiny slovne napádaná vulgárnymi poznámkami na jej osobu aj v prítomnosti maloletého. Pri podávaní návrhu vychádzala z doterajších skúseností, najmä častých obštrukcií otca, ktorý jej zamedzoval styk s maloletým. V minulosti sa často sklamala, keď uverila otcovi a jeho prísľubom, že jej umožní styk s maloletým aj nad rámec súdnej úpravy styku, keď sám vo vyjadrení uvádza, že rozšírený styk povolí, keď ona bude rešpektovať otcom nešpecifikované potreby telesného a duševného zdravia dieťaťa. Navyše do času, kým otec povolí jej styk s maloletým, bude neustále v právnej neistote, keďže otec by mohol kedykoľvek svoj prísľub odvolať. Uviedla, že tak ako minulý rok, aj tento rok má v pláne počas letnej dovolenky maloletého zobrať k moru, čo však otec rezolútne zamietol a odmietol jej vydať cestovný pas a tým mu znemožnil aj prípadný výlet do Maďarska. Poukázala na to, že maloletý v domácnosti otca trávi čas s cudzími osobami. Poukázala na to, že otcom navrhovaný rozsah styku nie viac ako týždeň pouvažuje za nedostatočný, v rozpore so želaním mal. Z..
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), lebo nebolo preukázané, že by maloletému Z. hrozila bezprostredná ujma. Preto uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a dodáva, že neodkladné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej relatívne krátkej lehote nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení teda nie je konaním nadchádzajúcim, ale konaním o neodkladnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z návrhu matky je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnej dobe problematické a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Až rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre rozhodnutie o návrhu matky. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia, pretože starostlivosť o Z. je riadne zabezpečovaná otcom a s matkou sa pravidelne stýka na základe súdnej úpravy. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie a matka svoje obavy nasvedčujúce bezprostrednému ohrozeniu záujmov maloletého relevantným spôsobom nepreukázala. Skutočnosťami relevantných pre rozhodnutie o návrhu matky sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, pretože dokazovanie v tomto rozsahu prekračuje rámec možností dokazovania pri nariadení neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP. O náhrade trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP)
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).