Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64CbZm-70-2015.pdf
PDF · 102.99 KB
Case nature
Area
Subarea
64CbZm/70/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou v právnej veci žalobcu ALEKTUM INKASSO s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 721 587, právne zast. Hudec s. r. o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Marek Hudec, proti žalovanému Zuzana Portelekiová, nar. 25. 10. 1985, bytom Daxnerova 1549/77, 986 01 Fiľakovo, o zaplatenie sumy 1 229,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 14. 10. 2015 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 1 381,15 Eur, 6 % úrok zo sumy 1 381,15 Eur od 30. 04. 2014 do zaplatenia a odmenu vo výške 4,60 Eur. Uviedol, že dňa 11. 03. 2008 vystavil žalovaný v prospech remitenta - OTP Banka Slovensko, a. s. Bratislava, IČO: 31 318 916 vlastnú zmenku, vo forme blankozmenky, ktorú remitentovi odovzdal. Zmenka bola následne dňa 20. 05. 2013 remitentom prevedená indosamentom na rad žalobcu. Zmenka bola zročná dňa 29. 04. 2015 vo Fiľakove, u OTP Banka Slovensko, a. s. pobočka Fiľakovo, adresát: Biskupická 14, 986 01 Fiľakovo. Žalovaný na zmenke uviedol doložku „bez protestu“ a túto ako vystaviteľ zmenky podpísal. Žalobca následne pristúpil k výkonu zmenkových práv. Žalovaný zmenkovú sumu nezaplatil. V súlade s § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. žalobca uplatňuje aj 6 % úroky odo dňa zročnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.
2. S účinnosťou od 23. 12. 2015 bol Zákonom č. 438/2015 Z. z. zmenený Zákon č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len „O.s.p.“) tak, že bol vypustený § 175 O.s.p., ktorý umožňoval vydanie zmenkového platobného rozkazu, keď súčasne v § 79 boli za odsek 2 vložené nové odseky 3 a 4, podľa ktorých ak išlo o žalobu, ktorou sa uplatňoval nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý bol fyzickou osobou, žalobca bol povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným a bol povinný k žalobe pripojiť zmenku a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich a ak zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripájala sa k žalobe aj táto zmluva a ak nebol dokázaný opak, platilo, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý bol fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súčasne podľa § 372y ods. 1, 2 O.s.p., ktorý bol prechodným ustanovením k úpravám účinným dňom vyhlásenia, teda dňom 23. 12. 2015, ak nebolo ustanovené inak, na konania začaté pred dňom účinnosti Zákona č. 438/2015 Z. z. sa použili predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona a len ak bol zmenkový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti Zákona č. 438/2015 Z. z. súd postupoval podľa dovtedajších predpisov.
3. V danej veci do dňa 23. 12. 2015 zmenkový platobný rozkaz vydaný nebol.
4. Uznesením č. k. 64CbZm 70/2015-20 zo dňa 03. 02. 2016 súd žalobcu vyzval na doplnenie podania zo dňa 14. 10. 2015, a to doplniť pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu právnych predchodcov žalobcu zo zmenky so žalovaným a ak bola zmenka vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, predložiť túto zmluvu.
5. Podaním zo dňa 17. 02. 2016 žalobca uviedol, že žalobou sa domáhal priznať právo na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, ktorá vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0146 4021 08 RSU, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 659,70 Eur dňa 11. 03. 2008 zabezpečovaný zmenkou. Dňa 29. 04. 2014 bola v súlade so zmluvou a Dohodou o vyplňovacom práve k zmenke vyplnená zmenka, ktorá bola v konaní predložená súdu. K vyplneniu zmenky ale nedošlo v súlade s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vystavenia zmenky. Z uvedeného dôvodu žalobca žiada, aby súd pripustil zmenu žaloby a po vykonanom dokazovaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1 229,21 Eur, úrok z omeškania zo sumy 1 223,45 Eur vo výške 8 % ročne od 29. 12. 2012 do zaplatenia a inkasné náklady vo výške 21,-- Eur a v zostávajúcej časti navrhol konanie zastaviť. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu platnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom preveril bonitu žalovaného. Zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pretože žalovaný svoj dlh nesplácal riadne a včas, pristúpil právny predchodca po márnom upomínaní dlžníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a dlh ku dňu 26. 11. 2012 vyčíslil ako nesplatenú istinu 848,10 Eur, nezaplatený dojednaný úrok 22,75 % ročne počítaný metódou 360/360 z dlžnej sumy - 306,05 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne s omeškaním jednotlivých nezaplatených anuitných splátok (v skutočnosti len v časti) - 5,76 Eur a poplatky za vedenie úverového účtu a poistného (3,83 Eur mesačne) - 100,73 Eur. K vyhláseniu úveru za predčasne splatný mohol právny prechodca žalobcu pristúpiť, nakoľko žalovaného vyzval na splnenie dlhu listom z 27. 09. 2012, doručeným fikciou 20. 10. 2012, postup bol v súlade so Zmluvou, ako aj § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Účinky vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastali dňa 28. 12. 2012, teda uplynutím 10. dňa od 18. dňa od uloženia zásielky na pošte z dôvodu, že žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal (článok V. ods. 18 Obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a. s. účinné od 01. 04. 2005). Dňa 20. 05. 2013 právny predchodca postúpil na žalobcu uvedenú kapitalizovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 05. 2013, čo tiež písomne oznámil žalovanému rovnakého dňa. Postup bol v súlade so Zmluvou ako aj § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Následne žalobca vyzýval žalovaného o dobrovoľné splnenie dlhu listami z 05. 06. 2013, 21. 06. 2013, 09. 07. 2013 a 13. 08. 2013, avšak bezvýsledne. Vznikli tak dodatočné inkasné náklady vo výške 12,-- Eur + 3,-- Eur + 3,-- Eur + 3,-- Eur. Dlžná suma teda činí kapitalizovanú pohľadávku vyčíslenú bankou k 26. 11. 2012, úrok z omeškania zo sumy kapitalizované pohľadávky znížený o tam vyčíslený úrok z omeškania od 11. dňa po doručení zásielky fikciou doručenia a neuhradený inkasný náklad za 4 upomienky. Ako dôkaz žalobca označil a predložil Zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0146 4021 08 RSU; Výpis z úverového účtu; Vyhlásenie na dobrovoľné splnenie dlhu z 27. 09. 2012 s doručenkou; Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 26. 11. 2012 s doručenkou; Oznámenie o postúpení pohľadávky z 24. 05. 2013; Výzva na dobrovoľné splnenie dlhu z 05. 06. 2013, 21. 06. 2013, 09. 07. 2013 a 13. 08. 2013; Cenník inkasných nákladov žalobcu.
6. Uznesením č. k. 64CbZm 70/2015-42 zo dňa 15. 04. 2016, právoplatným dňa 02. 06. 2016, o čiastočnom späťvzatí žaloby a o návrhu žalobcu na zmenu žaloby súd rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 151,49 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.381,15 Eur od 30. 04. 2014 do zaplatenia a odmenou vo výške 4,60 Eur zastavil a pripustil zmenu návrhu tak, že petit návrhu po zmene znie - Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.229,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.223,45 Eur od 29. 12. 2012 do zaplatenia, inkasné náklady vo výške 21,- Eur a náhradu trov konania podľa vyčíslenia.
7. Keďže v danej veci nedošlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, teda nešlo o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, s poukazom na § 470 ods. 1 a § 471 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na článok 3 a článok 4 CSP, pokračoval súd v konaní podľa procesných predpisov účinných od 01. 07. 2016 a keďže ako bude ďalej konštatované, súd vyhodnotil postavenie žalovaného v spore ako spotrebiteľa, išlo o spor s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP). Súd v konaní aplikoval ochranu slabšej strany z dôvodu, že Civilný
sporový poriadok nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen ako žalobca, ale aj ako žalovaný.
8. Uznesením č. k. 64CbZm 70/2015-51 zo dňa 29. 07. 2016, súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami a vyzval žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne sa vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na to, že žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, sa žalobu spolu s prílohami a uznesením č. k. 64CbZm 70/2015-51 zo dňa 29. 07. 2016 nepodarilo doručiť na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1 písm. a) CSP) a hoci súd robil úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného (§ 116 ods. 1 CSP), súdu sa nepodarilo zistiť ani skutočný pobyt žalovaného, zverejnil súd dňa 22. 03. 2017 na úradnej tabuli Okresného súdu Banská Bystrica a na webovej stránke Okresného súdu Banská Bystrica oznámenie o podanej žalobe a po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba, spolu s prílohami a uznesením č. k. 64CbZm 70/2015-51 zo dňa 29. 07. 2016, považovala za doručenú (§ 116 ods. 3 CSP). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
9. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 01. 08. 2017, na ktorý žalobca (právny zástupca) svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol bez účasti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania určený na deň 01. 08. 2017 doručovaná na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 116 ods. 3 CSP) a považovala sa za doručenú dňom 06. 07. 2017, teda dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu (§ 111 ods. 3 CSP). Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd potom rozhodol, že pojednávanie sa bude konať aj v neprítomnosti strán sporu (§ 180 CSP).
10. Z dôkazných prostriedkov žalobcu súd považoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že dňa 11. 03. 2008 žalovaný ako dlžník a spoločnosť OTP Banka Slovensko, a. s. Bratislava, IČO: 31 318 916 ako banka uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0146 4021 08 RSU.
11. Za preukázané súd považoval aj tvrdenie žalobcu, že písomným úkonom zo dňa 27. 09. 2012 spoločnosť OTP Banka, a. s. Bratislava žalovaného vyzývala na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 0146 402 08, vo výške 889,25 Eur, najneskôr do 12. 10. 2012 a poštová zásielka bola dňa 24. 10. 2012 vrátená odosielateľovi ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
12. Súd považoval za preukázané aj tvrdenie žalobcu, že písomným úkonom zo dňa 26. 11. 2012, označeným ako Vyhlásenie úveru za predčasne splatný, spoločnosť OTP Banka, a. s. Bratislava žalovanému oznámila, že v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o úvere č. 0146 4021 08 vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov a žalovaný je povinný v lehote 10 dní od doručenia listu uhradiť celý jeho záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorý predstavuje k 26. 11. 2012 sumu vo výške 1 229,21 Eur pozostávajúcu z istiny 848,10 Eur, úrokov 306,05 Eur, úrokov z omeškania 5,76 Eur a poplatkov 100,73 Eur. Poštová zásielka bola vrátená adresátovi dňa 27. 12. 2012 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
13. Na tvrdenie, že dňa 20. 05. 2013 právny predchodca postúpil na žalobcu kapitalizovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 05. 2013, čo tiež písomne oznámil žalovanému rovnakého dňa, žalobca predložil písomným úkonom zo dňa 24. 05. 2013, označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorého adresátom bol žalovaný a v ktorom spoločnosť OTP Banka, a. s. Bratislava oznamovala, že dňa 20. 05. 2013 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a. s. Bratislava a ALEKTUM INKASSO, s. r. o. Bratislava, na základe ktorej postupca ku dňu 20. 05. 2013 postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0146 4021 08 zo dňa 11. 03. 2008 spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek zabezpečenia na postupníka.
14. Na tvrdenie, že žalobca vyzýval žalovaného na dobrovoľné splnenie dlhu žalobca predložil Výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 05. 06. 2013, zo dňa 21. 06. 2013, zo dňa 09. 07. 2013 a zo dňa 13. 08. 2013, ktorých adresátom bol žalovaný.
15. Žalobca na svoje tvrdenia ďalej v konaní označil a predložil Obchodné podmienky OTP Banky Slovensko, a. s. pre poskytovanie rýchlych spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 01. 04. 2005; Okamžitý (priebežný) výpis z účtu a Listinu, ktorá podľa tvrdení žalobcu predstavuje Cenník inkasných nákladov žalobcu.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. K zmene v osobe veriteľa dochádza aj postúpením pohľadávky, ktoré spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi. Zmluva o postúpení pohľadávok zo zákona vyžaduje písomnú formu (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na platnosť postúpenia pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka, postupca je však povinný postúpenie pohľadávky dlžníkovi bez zbytočného odkladu oznámiť (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi a zákon výslovne vyžaduje oznámenie, nestačí, ak sa dlžník o postúpení dozvedel inak. Účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi môže privodiť aj nový veriteľ a to tým, že preukáže dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Oznámením alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi.
17. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo 210/01 z 11. 06. 2003).
18. Žalobca v konaní uviedol skutkové tvrdenie, že kapitalizovanú pohľadávku proti žalovanému postúpila žalobcovi dňa 20. 05. 2013 spoločnosť OTP Banka, a. s. Bratislava, s ktorou žalovaný uzatvoril Zmluvu o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0146 4021 08 RSU. Žalobca ako dôkaz predložil aj písomný úkon Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 05. 2013, ktorým spoločnosť OTP Banka, a. s. Bratislava ako postupca mala žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznámiť. Žalobca však nepredložil, ani neoznačil, žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že k účinkom oznámenia postúpenia pohľadávky došlo, teda že Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 05. 2013 bolo žalovanému doručené, resp. doručované. Pokiaľ aj súd v tomto konaní žalovanému doručoval listinné dôkazy predložené žalobcom, ktorým dôkazom bolo aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 05. 2013, nemožno prijať záver, že tým došlo k účinkom postúpenia pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi, keďže je zákonnou povinnosťou postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky, túto zákonnú povinnosť nemôže za postupcu splniť iný subjekt, naviac k účinkom doručenia došlo oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalobca teda nepreukázal, že právne účinky postúpenia pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi nastali, keď žalovaný nepreukázal relevantné oznámenie alebo preukázanie postúpenia pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi, čím žalovaný nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto civilnom sporovom konaní a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby.
19. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 11. 03. 2008 nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 11. 03. 2008) a na strane druhej spoločnosť OTP
Banka Slovensko, a. s. Bratislava ako veriteľ pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 335/B, mala aj činnosť - poskytovanie úverov (§ 185 ods. 2 CSP), teda banka ako veriteľ spĺňala definíciu dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 11. 03. 2008), bola Zmluva o rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 11. 03. 2008 spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 11. 03. 2008), tak ako správne uviedol aj žalobca. Preto ako už bolo aj vyššie uvedené, išlo v danej veci o spor s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP).
20. Účinným procesným predpisom v čase začatia tohto súdneho konania bol Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. S poukazom na § 79 ods. 1 O.s.p. návrh na začatie konania mal obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva. Bolo teda základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v občianskom súdnom konaní opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom mali byť potvrdené alebo vyvrátené. Povinnosť žalobcu označiť alebo predložiť dôkazy však neznamenala, že si súd mal sám z týchto dôkazov vyvodiť, resp. zistiť rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku žalobcu, tieto musel uviesť žalobca a dôkazy ich mali len preukázať. V súčasne platnej právnej úprave už aj zákonodarca výslovne ustanovil, že sporové strany majú povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP).
21. Ak by aj žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto civilnom sporovom konaní, žalobca neuviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa výšky uplatnenej pohľadávky, keď len všeobecne uviedol, že ku dňu 26. 11. 2012, teda ku dňu vyhlásenia úveru za predčasne splatný, banka vyčíslila záväzok žalovaného celkom na sumu 1 229,21 Eur pozostávajúcu z istiny v sume 848,10 Eur, úrokov v sume 306,05 Eur, úrokov z omeškania v sume 5,76 Eur a poplatkov v sume 100,73 Eur. Žalobca teda nešpecifikoval, prečo nesplatená istina mala byť práve v sume 848,10 Eur a pokiaľ aj predložil Výpis z úverového účtu, ako už bolo uvedené, nie je povinnosťou súdu zisťovať a vyvodzovať si rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku z dôkazov strán sporu, ale je povinnosťou strany sporu opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1, 2 CSP), pričom takúto povinnosť žalobca mal aj podľa Občianskeho súdneho poriadku. Obdobne pri úroku a úroku z omeškania žalobca kapitalizované úroky nešpecifikoval, keď neuviedol obdobie, za ktoré bol úrok a úrok z omeškania počítaný, ani nešpecifikoval použitie percentuálnej sadzby úroku práve 22,75 % ročne a úroku z omeškania 8 % ročne. Pri nároku označenom ako poplatok za vedenie úverového účtu a poistného žalobca nešpecifikoval, na základe ktorého ustanovenia zmluvy takýto nárok žalobcovi patrí a prečo jeho výška mala byť práve 3,83 Eur mesačne, pričom suma 100,73 Eur ani nie je deliteľná sumou 3,83 Eur na celé číslo, čo by malo zodpovedať počtu mesiacov. Pokiaľ si žalobca uplatnil inkasné náklady vo výške 21,-- Eur, žalobca neuviedol, akým právnym titulom tieto „dodatočné inkasné náklady“ žalobcovi patria, keďže žalobca neuviedol a nepreukázal žiadny záväzkovo právny vzťah so žalovaným, na základe ktorého by mohol takého náklady uplatňovať. Žalobca teda úplne neopísal rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, preto by nebolo možné priznať takémuto nároku dôvodnosť. Pokiaľ aj súd na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočnosti môže strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP), ide len o možnosť, nie povinnosť súdu, pričom žalobca bol v konaní aj právne zastúpený.
22. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.