Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-1731-2023.pdf
PDF · 101.83 KB
Case nature
Subarea
20Ek/1731/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874; proti povinnému: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX A. C.; o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1631,07 Eur s príslušenstvom; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Šimko, PhD., so sídlom exekútorského úradu Slnečnicová 1, 900 41 Rovinka, IČO: 31 804 942, pod č. 167EX 293/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.07.2023 domáhal od povinného vymoženia 1631,07 Eur s prísl., a to na základe exekučných titulov – Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 912/00237/2021 zo dňa 25.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2022 a vykonateľnosť dňa 07.06.2022 v spojení s Výkazom nedoplatkov č. 2161726213 zo dňa 18.08.2021 vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.; Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 912/00246/2022 zo dňa 01.03.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2023 a vykonateľnosť dňa 15.05.2023 v spojení s Výkazom nedoplatkov č. 2263159413 zo dňa 13.10.2022 vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. (ďalej len „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.07.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Peter Šimko, PhD., so sídlom exekútorského úradu Slnečnicová 1, 900 41 Rovinka, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 167EX 293/23.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.07.2023 bolo povinnému doručené do vlastných rúk poštovou službou dňa 30.10.2023. Dňa 14.11.2023 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.11.2023, takže má odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor dňa 28.11.2023 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 27.11.2023 postúpil súdu na rozhodnutie.
4. V návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.11.2023 povinný uvádza, že problém tzv. neplatenia preddavkov zdravotného poistenia zo strany povinného nastal v roku 2003, keď bol vyradený z evidencie nezamestnaných. Ďalej povinný uviedol, že následne sa v médiách objavila informácia, že od roku
2005 uvedené neplatí, a takto vedené osoby si nemusia platiť žiadne poistné, ale stále zostávajú rovnakými poistencami. Z uvedeného rodina prestala platiť za neho predmetné poistné. Následne koncom roku 2005 prišiel list z poisťovne, kde ho žiadajú, aby vyplnil tlačivo o zmene platiteľa poistného, na základe ktorého ho zaradia do skupiny samoplatiteľov. Týmto sa komunikácia zo strany poisťovne skončila. Povinný tvrdí, že tento skutkový stav považoval za platný a zákonný, či už z ich alebo z jeho strany. Následne po vyše 2,5 rokoch na začiatku roku 2008 mu poisťovňa poslala ďalší list, v ktorom ho informujú, že po kontrole poistencov zistili, že si nesplnil povinnosť uvedenia zmeny platiteľa poistného, čo je najzaujímavejšie, že im to povinný neoznámil, kto je platiteľom poistného. Povinný ďalej uviedol, že: „ Žiaľ, začiatkom roka 2009, po ďalšom roku, mu bol zaslaný list, kde mu po prvý krát zaslali kumulatívny súpis nedoplatkov“. Následne na to mu bol zaslaný list, v ktorom ho informujú o tom, že v roku 2005 zaňho platil poistné štát .Tento dôležitý fakt mu oznámili po 4,5 rokoch. Povinný ďalej tvrdí, že ako ďalší bod mu uvádzajú, že z tohto dôvodu, že vedený ako samoplatiteľ musí odvádzať preddavky tak, ako je vyznačené na výzve. Z uvedených dôvod namieta celú exekúciu ako neplatnú. Povinný mal za to, že oprávnený nezákonným spôsobom vytvoril dlh na poistnom, ktorý neexistuje, teda povinný spochybnil povinnosť uloženú v exekučných tituloch. Povinný uviedol, že je poistencom kategórie uvedenej v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o zdravotnom poistení“), avšak povinný mal za to, že oprávnený nesprávne určil sadzbu poistného, v čoho dôsledku povinný považoval takéto konanie za nezákonné, a spôsob určenia nedoplatkov na poistnom za neprípustný. Povinný poukázal na § 11 ods. 2, § 12 ods. 1 písm. e), § 13 ods. 3, § 17a ods. 8, § 17a ods. 10, § 53 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení. Povinný namietol neplatnosť a nezákonnosť výkonu exekúcie, keďže podľa názoru povinného oprávnený oklamal povinného, zavádzal ho, uviedol o omylu, neposkytol mu všetky informácie, nezákonne zamietol námietky povinného, nezákonne neprešetril podania povinného na odbore kontroly, nezákonne neakceptoval čestné prehlásenia povinného, a nevyčerpal všetky zákonné prostriedky, nevyužil možnosť odpustenia dlžného poistného, nepostupoval pri spôsobe určenia poistného zákonne. Povinný tvrdí, že od roku 2001 je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, žiadny bankový účet, žiadnu vkladnú knižku alebo úspory, nemá mobilný telefón, nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, nemá ani žiadne bydlisko. Povinný ďalej tvrdí že : „Kvôli tomu, že poisťovňa jeho čestné prehlásenie nezákonne neuznala, uvádza, že adresa, kde chodí pošta, je len poštová adresa, keďže zákonodarca určil, že každý občan SR musí mať občiansky preukaz s uvedenou nejakou adresou. Rovnako tak ďalej uvádzam, že ani v budúcnosti nebudem zamestnaný (zárobkovo činný), a nebudem mať žiaden príjem z práce, ani žiadny iný príjem, keďže v mene Ježiša – nášho pána, vykonávam dobrovoľnícku činnosť, ktorú budem s pomocou Božou vykonávať aj naďalej.“ Na záver dodáva, že nevie koľko a akých exekúcií bolo na neho vydaných, nikto mu však nikdy nič neexekuoval, pretože nemal čo, ako už uviedol. O týchto skutočnostiach už dávno informoval poisťovňu. Z uvedených dôvodov žiada predmetnú exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.11.2023 uviedol, že platiteľ poistného sa odvoláva na ustanovenie zákona, a to na § 13 ods. 3 zákona a na skutočnosť, že nemá podľa svojho čestného vyhlásenia žiaden príjem, si určil výšku vymeriavacieho základu na 0,00 Eur a tým aj výšku poistného, ktoré si v dôsledku uvedeného vypočítal ako 0,00 Eur. Podľa názoru povinného, kto nemá príjem nemôže nič platiť, teda ani z minimálneho vymeriavacieho základu. Oprávnený uvádza, že toto tvrdenie nezodpovedá platnej legislatíve, pretože ak niekto nemá príjem zo zamestnania ani z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba a nie je osobou, za ktorú platí štát poistné, aj takáto osoba, ak je verejne zdravotne poistená, je podľa § 11 ods. 2 zákona povinná platiť poistné v správnej výške, pričom v zmysle § 16 ods. 1 zákona je platiteľ poistného povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Na základe uvedeného nie je zdravotná poisťovňa povinná vypočítavať a zdôvodňovať výšku poistného pre platiteľa poistného, ale naopak platiteľ poistného je povinný si preddavky vypočítať a platiť v správnej výške a včas. Nakoľko povinný riadne a včas neplatil poistné, na základe čoho mu vznikli nedoplatky na poistnom, oprávnený vydal v zmysle § 17a zákona nasledovné výkazy nedoplatkov (ďalej len ,,VN“): VN č. 2161726213 dňa 18.08.2021 na pohľadávku z titulu neodvedeného preddavku na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie od 01/2021 do 07/2021 vo výške 535,08 Eur a na poplatok za vydanie VN vo výške 10,00 Eur, ktorý si povinný prevzal dňa 07.09.2021. Voči predmetnému VN podal povinný dňa 10.09.2021 námietky, ktorým oprávnený nevyhovel v plnom rozsahu, v dôsledku čoho VšZP zaslal v súlade s § 17a ods. 6 zákona na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ,,ÚDZS“)
„Stanovisko k námietkam proti VN č. 2161726213“ zo dňa 21.09.2021. ÚDZS následne v danej veci rozhodol tak, že vydal dňa 25.03.2022 rozhodnutie č.k. PV 912/00237/2021, ktorým námietky povinného boli zamietnuté a potvrdil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 01.01.2021 do 31.07.2021 v sume 535,08 Eur a poplatok za vydanie VN vo výške 10,00 Eur. Rozhodnutie č. PV 912/00237/2021 zo dňa 25.03.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2022 a vykonateľnosť dňa 07.06.2022 a následne bol dňa 20.07.2023 podaný návrh na vykonanie exekúcie. VN č. 2263159413 dňa 13.10.2022 na pohľadávku z titulu neodvedeného preddavku na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie od 08/2021 do 09/2022 vo výške 1095,99 Eur a na poplatok za vydanie VN vo výške 10,00 Eur, ktorý si povinný prevzal dňa 02.11.2022. Voči predmetnému VN podal povinný dňa 16.11.2022 námietky, ktorým oprávnený nevyhovel v plnom rozsahu, v dôsledku čoho VšZP zaslal v súlade s § 17a ods. 6 zákona na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ,,ÚDZS“) „Stanovisko k námietkam proti VN č. 2263159413“ zo dňa 30.11.2022. ÚDZS následne v danej veci rozhodol tak, že vydal dňa 01.03.2023 rozhodnutie č.k. PV 912/00246/2022, ktorým námietky povinného boli zamietnuté a potvrdil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 01.08.2021 do 30.09.2022 v sume 1095,99 Eur a poplatok za vydanie VN vo výške 10,00 Eur. Rozhodnutie č. PV 912/00246/2022 zo dňa 01.03.2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2023 a vykonateľnosť dňa 15.05.2023 a následne bol dňa 20.07.2023 podaný návrh na vykonanie exekúcie. Zákon vo svojich ustanoveniach upravuje spôsob výpočtu poistného ako aj preddavkov na poistné určením spôsobu výpočtu vymeriavacieho základu a určením percentuálnej sadzby v závislosti od kategórie platiteľa poistného a upravuje aj minimálne vymeriavacie základy a minimálnu výšku preddavkov na poistné. Na základe citovaných ustanovení nezodpovedá skutočnosti, že zákonodarca rozdelil platiteľov poistného podľa príjmu na tých čo príjem majú a tých čo príjem nemajú, a tí bez príjmu by boli oslobodení od platenia poistného. Zákonodarca zákonom ustanovil povinné verejné zdravotné poistenie a súčasne rozdelil osoby, ktoré sú povinne zdravotne poistené a ktoré sú z tohto poistenia vyňaté (§ 3 zákona), avšak ako kritérium pre zapojenie sa do povinného poistenia nebola daná podmienka príjmu povinne poistenej osoby. Keďže platiteľ poistného je povinne poistený, je povinný platiť poistné. Zodpovedá skutočnosti, že zákon umožňuje samoplatiteľom, ktorí nemajú príjem určiť si vymeriavací základ sám, avšak súčasne pre nich určuje minimálny vymeriavací základ (§ 13 ods. 9, 10, 12 zákona) a minimálnu výšku preddavku na poistné (§ 16 ods. 2 a 8 zákona), ktoré platia pre všetky osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona, t.j. pre všetkých samoplatiteľov bez výnimky. Jednotlivé ustanovenia zákona nemožno vykladať izolovane, ale vždy v ich vzájomných súvislostiach. Ak na jednej strane zákonodarca umožnil určiť si výšku vymeriavacieho základu, toto právo súčasne obmedzil určením minimálneho vymeriavacieho základu a minimálnej výšky poistného. uvedené vyplýva, že minimálny vymeriavací základ je zákonom určenou tzv. povinnou minimálnou sumou, z ktorej musí byť odvedené poistné a minimálny základ samoplatiteľa a samostatne zárobkovo činnej osoby predstavuje 50 % z priemernej mesačnej mzdy. V závere svojej námietky povinný vo svojom čestnom vyhlásení okrem iného vyhlásil, že vykonáva dobrovoľnícku činnosť, čo však nijako nepreukázal. Osoba vykonávajúca dobrovoľnícku činnosť túto skutočnosť oznamuje na tlačive „Oznámenie poistenca/ platiteľa poistného“, ku ktorému má povinnosť uviesť identifikačné údaje cirkevného, rehoľného a charitatívneho spoločenstva, pre ktoré vykonáva pracovnú činnosť, v rozsahu názov, sídlo a identifikačné číslo. K oznámeniu poistenec prikladá kópiu pracovnej zmluvy, alebo dohody so spoločenstvom a potvrdenie o vykonávaní cirkevnej, rehoľnej alebo charitatívnej činnosti. V prípade, že doklady predložené poistencom neobsahujú všetky údaje, ktoré musí poistenec zdravotnej poisťovni oznámiť v súlade s platnou legislatívou, tieto poistenec oznámi na čestnom vyhlásení (ďalej len „ČV“). V prípade, že doklady obsahujú všetky povinné údaje uvedené pre POV, nie je potrebné, aby poistenec ČV vypĺňal (do 31.12.2016 bol poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik uvedeného POV na ČV). Oprávnený si preveruje existenciu spoločenstva prostredníctvom registra právnických osôb. Pri posudzovaní teda musia byť splnené podmienky stanovené v § 23 ods. 3 písm. e) zákona: poistenec je povinný uviesť identifikačné údaje cirkevného, rehoľného a charitatívneho spoločenstva, pre ktoré vykonáva pracovnú činnosť, v rozsahu názov, sídlo a identifikačné číslo, priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody so spoločenstvom, potvrdenie o vykonávaní cirkevnej, rehoľnej alebo charitatívnej činnosti. Zároveň cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvá musia byť identifikovateľné a musia spĺňať podmienky stanovené pre tieto spoločenstvá slovenskou legislatívou – t.j. musia byť registrované v Slovenskej republike. Na základe vyššie uvedených skutočností má oprávnený za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a trvá na pokračovaní exekúcie.
6. Súdny exekútor sa ku skutočnostiam uvedeným v návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nasledovne: „ Skutkové tvrdenia ako aj právne závery obsiahnuté v návrhu povinného na zastavenie exekúcie sú bez právnej relevancie vo vzťahu k zákonným dôvodom zastavenia exekúcie. Návrh povinného preto považujem za nedôvodný a preto navrhujem, aby ich exekučný súd podľa ust. § 61l odsek 3 Exekučného poriadku uznesením zamietol.“ a predložil všetky listiny na rozhodnutie súdu.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným orgánom, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu nároku oprávneného voči povinnému. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t. j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. V danom konaní mal súd preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie sú právoplatné a vykonateľné exekučný tituly, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie musia byť namietané pred tým ako výkaz nedoplatkov / platobný výmer nadobudol právoplatnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal, v tomto prípade pokiaľ sa má za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, povinný má možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok (námietky proti výkazu nedoplatkov, aj odvolanie voči platobnému výmeru), túto možnosť povinný využil. Súd dodáva, že neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje konanie resp. nekonanie povinného a plnenie si povinnosti voči oprávnenému. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 1631,07 Eur s prísl., ktorá nebola dobrovoľne zo strany povinného splnená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené.
14. Súd k námietke povinného o jeho nepriaznivej životnej a finančnej situácie uvádza, že majetkové pomery, ktoré uvádza povinný neposudzuje súd, ale súdny exekútor. súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, v rámci exekučného konania šetrí majetkové a zárobkové pomery povinného, zákonom aprobovaným spôsobom zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného a nehnuteľného majetku a v závislosti od jeho zistení volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného podľa tunajšieho súdu vyplýva, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinného a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1písm. d) Exekučného poriadku o rozhodovacej činnosti povereného súdneho exekútora. Súd posudzuje, či boli splnené zákonné náležitosti zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne ex offo zo zákonných dôvodov.
15. Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
16. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, exekučné konanie následne exekúcia - začali dôvodne. Povinný neuviedol žiadny iný dôvod a nepredložil žiadny relevantný dôkaz, na základe ktorých by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená. Súd teda konštatuje, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok).
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa §199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
19. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. 22. Oprávnený mal v konaní 100% úspech, tak mu vznikol nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, avšak si ich neuplatnil, tak mu ich súd nepriznal. (výrok II.) 23. Keďže povinný nebol úspešný vo veci zastavenia exekúcie a zároveň si náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatňoval, tak mu súd tento nárok nepriznal. (výrok III.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.