Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-629-2012.pdf
PDF · 71.35 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/629/2012
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, S.. Z. XX, Y., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: N. R., T.. XX.X.XXXX, K.. Š. XXXX/XX, Y.I. pre vymoženie sumy 88,04 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom pod sp. zn. Ex XXX/XXXX sa z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,73 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal 16.4.2012 na exekútorskom úrade vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej sumy na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného oprávneným.
2. 5.6.2012 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX *.
3. 10.6.2014 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na vydanie uznesenia o zastavení, nakoľko oprávnený doručil na jeho exekútorský úrad návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (na základe oznámenia o nevymožiteľnosti pohľadávky zo dňa 10.12.2013). Súdny exekútor v podaní uviedol, že tento návrh je dôvodný.
4. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.apríla 2017, § 243 h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom pre toto konanie súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej
republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“.
8. Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
9. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené ani súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
12. Dôvodom zastavenia exekúcie je kvalifikovaný nedostatok majetku povinného, t.j. taký nedostatok majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 16. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura a takto uplatnenú odmenu exekútorom súd exekútorovi priznal.
18. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume 4,20 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie.
20. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
21. Podľa § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 eura.
22. Súdny exekútor predložil súdu záznam z pracovnej cesty a jej vyúčtovanie. Priznané cestovné náhrady zodpovedajú nasledovne určenej sume:
- spotreba pohonných hmôt: 56 km x 7,7/100 km x 1,46 eur ................................6,30 €
- paušálna náhrada - 56 km x 0,183 € .................................................................10,25 €
23. Spolu: ...................................................................................................................16,55 €
24. Keďže súdny exekútor žiadal priznať náhradu cestovných výdavkov - cestovné náhrady v sume 16,55 eur, súd mu ich priznal v takto určenej výške.
25. Podľa § 196 druhá veta EP ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
26. V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH, teda priznal mu sumu 10,79 eur.
27. Súdom priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 64,73 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
28. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
29. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto konkrétnom prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému ani povinnému. Keďže teda žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).