Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/10/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX B. B., v konaní o zaplatenie 5 883,70 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/234/2015 - 92 zo dňa 22. 09. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a v závislom výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 4 953,70 Eur s príslušenstvom zamietol. Konanie o zastavenie 930,- Eur zastavil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bola pôvodne suma 5 883,70 Eur, ktorú si žalobca od žalovanej uplatňoval ako postupník, právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 06. 2003. Pohľadávky vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava a žalovanou dňa 02. 08. 2011 pod č. 305771084, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanej úver vo výške 6 000,- Eur splatný v mesačných splátkach po 110,80 Eur s dátumom konečnej splatnosti úveru 15. 07. 2021. Žalovaná si neplnila povinnosti z úverovej zmluvy. Splátky neuhrádzala načas. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka uplatňovaná žalobcom v konaní vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy. Banka postúpila pohľadávku na nebankovú inštitúciu, z tohto dôvodu súd prvej inštancie z úradnej moci skúmal, či boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj „Zákon o bankách“) a či je žalobca aktívne legitimovaný na uplatnenie žalovanej pohľadávky. Dospel k názoru, že zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnené neboli. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, vyzval žalovanú na úhradu dlhu po tom, čo bola 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku, ani to, že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie môže banka postúpiť na tretiu osobu len pohľadávku zodpovedajúcu aktuálnemu dlhu žalovanej, s ktorým ku dňu postúpenia bola žalovaná dlhšie ako 90 dní v omeškaní, nie pohľadávku z celého úveru. Zmluva o postúpení pohľadávok je podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie dodal, že „paradoxne predmetom konania sú práve splátky úveru splatné až po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013“. Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „OSP“) nepriznal z dôvodu, že návrh na priznanie náhrady trov konania žalovaná nepodala.

2. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozsudku poukázal na to, že súdu prvej inštancie predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a povinnosťou súdu je z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/11 zo dňa 11. 06. 2003. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa spája s aktívnou legitimáciou žalobcu, ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia, podľa názoru žalobcu, je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Výzva banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky nevyzvala písomne dlžníka na plnenie, nemá to žiadny vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola žalovaná v omeškaní 588 dní, čo je viac ako 1 rok. Ak by aj ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravovalo podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (čo žalobca nepripúšťa), aj tak zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že by predmetom postúpenia mohla byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Právny predchodca žalobcu nevyužil svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, iba právo postúpiť pohľadávku a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca podaním zo dňa 19. 07. 2013 označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. Na žalobcu v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prešli s postúpenou pohľadávkou okrem jej príslušenstva aj všetky práva s ňou spojené. Základným právom veriteľa v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka je právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Žalobca považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešlo aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach, ale sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa len spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Žalobca je toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k tejto zmluve. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, eventuálne vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa nebráni úhrade svojho záväzku, ale iba v správne vyčíslenej výške istiny a úrokov z omeškania, ktoré nateraz nepovažuje za správne. Jej majetkové pomery nedovoľujú splácať dlh vyššou sumou, než bolo pôvodne dohodnuté po 150,- Eur mesačne.

4. V priebehu odvolacieho konania doručil žalobca odvolaciemu súdu čiastočné späťvzatie žaloby s odôvodnením, že žalovaná spláca svoj dlh po 150,- Eur mesačne. Ku dňu písomného podania o späťvzatí žaloby 31. 03. 2017 klesla pohľadávka žalobcu o 2 700,- Eur na 2 253,70 Eur s príslušenstvom.

5. Súd prvej inštancie prejednával vec za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie žalobcu bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica faxom dňa 11. 11. 2015 a doplnené originálom dňa 13. 11. 2015, rovnako za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1, 2 ustanovuje, že tento zákon, pokiaľ nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 z dôvodu, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu zopakovať ani doplniť a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Po prejedaní veci dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Základnou otázkou pre správne rozhodnutie vo veci bolo posúdiť, či podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách mohol pôvodný veriteľ, ktorým bola banka, postúpiť svoju pohľadávku z nesplateného úveru zo spotrebiteľskej zmluvy aj na nebankový subjekt bez toho, aby pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky úver zosplatnil, či je zmluva o postúpení pohľadávky (uzavretá) v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách platná a či na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky môže žalobca uplatňovať ako postupník nároky z úverovej zmluvy.

8. Súd prvej inštancie v rozsudku na druhej strane v poslednom odseku uvádza, že vykonal dokazovanie tam vymenovanými dôkazmi, avšak toto jeho tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol po prejedaní na jedinom pojednávaní dňa 22. 09. 2015, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu aj žalovaná. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie žiadne dokazovanie nevykonal. Napriek tomu, že žalovaná žiadne námietky proti pohľadávke nevzniesla, žiadala iba povoliť splátky na úhradu nedoplatku, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia podľa odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku zo zmluvy o úvere v dôsledku neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie za odvoláva na ustálenú rozhodovaciu prax súdov bez odkazu na konkrétne spisové značky označených súdov, z ktorých má vyplývať, že ak banka nezosplatnila úver, nemohla na žalobcu postúpiť pohľadávku z celého úveru. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodovacia prax súdov v tejto otázke je ustálená z dôvodu, že sám senát 17Co Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhoduje opačne (napr. vo veci 17Co/546/2015, 17Co/61/2016).

9. Listinné dôkazy, tvoriace súčasť spisu, preukazujú tvrdenia strán sporu, že dňa 02. 08. 2011 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalovanou uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0305771084 s dátumom konečnej splatnosti úveru 15. 07. 2021. Úver mal byť splatený 120 mesačnými splátkami po 110,80 Eur, počnúc dňom 15. 08. 2011. Úver podliehal Zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce bližšie právne vzťahy účastníkov zmluvy. Žalobca v žalobe tvrdil, že Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, postúpila na žalobcu nezosplatnený, tzv. živý úver, ktorého mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca ku dňu 11. 08. 2013. Tomu predchádzala Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom dňa 27. 06. 2013. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanej listom zo dňa 09. 07. 2013. Hoci bola pohľadávka postúpená vo výške 8 017,56 Eur s príslušenstvom, žalobca si z tejto pohľadávky žalobou uplatňoval len 54 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 5 883,70 Eur a úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok za obdobie od 12. 08. 2013 do 24. 10. 2014 vo výške 675,73 Eur a ďalším úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 5 883,70 Eur od 25. 10. 2014 do zaplatenia.

10. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom do 31. 12. 2013 ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. Žalovaná nepopierala v konaní, že bola v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi a omeškanie žalovanej je preukázané aj výzvou Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, zo dňa 15. 02. 2012 adresovanej žalovanej v kópii na č. l. 69 spisu s oznámením, že žalovaná je s úhradou pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 305771081 zo dňa 02. 08. 2011 v omeškaní ku dňu 31. 01. 2012 vo výške 443,20 Eur. Slovenská sporiteľňa, a. s., vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy do

10 dní od doručenia výzvy pod vyhrážkou vymáhania pohľadávky treťou osobou na základe mandátnej zmluvy. Písomná výzva na riadne splácanie dlhu podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách v konaní preukázaná bola.

12. Okrem oznámenia postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka na žalobcu bola v konaní predložená aj Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, zo dňa 27. 06. 2013, ktorá sa má podľa tvrdenia žalobcu týkať aj pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a. s., voči žalovanej, v ktorej v čl. 5 je uvedené, že postupca postupuje postupníkovi dňom účinnosti zmluvy pohľadávky vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa na základe dohody zmluvných strán zmluvy o splátkovom úvere stali súčasťou zmluvy o úvere. Podľa bodu 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient bol povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, a to v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta vrátane omeškania klienta so splatením splátky dlhšie ako 10 dní.

13. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 02. 08. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou a právne vzťahy z nej vzniknuté je potrebné podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2015 posudzovať výlučne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že zmluva o úvere bola uzavretá s bankou, ktorá postúpila pohľadávku na tretí subjekt, bolo samozrejme potrebné posudzovať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa ustanovení Zákona o bankách.

14. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore súd prvej inštancie osobitne skúmal vychádzajúc z názoru, že podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť na nebankový subjekt postúpená len splatná pohľadávka banky a táto podmienka (splatnosti pohľadávky) nebola splnená, keďže úver zosplatnil až postupník. Pritom splatnosť postupovanej pohľadávky ako zákonnú podmienku pre platné postúpenie pohľadávky v 1. odseku na 6. strane svojho rozhodnutia súd prvej inštancie neuvádza.

15. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 30. 11. 2011 ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., a žalovanou upravoval možnosť postúpenia pohľadávky bankou v § 92 ods. 8 tak, že „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Vo všeobecných obchodných podmienkach pripojených žalobcom ako súčasť zmluvy o splátkovom úvere so žalovanou je v bode 19.16. obsiahnutý výslovný súhlas klienta banky, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané a súčasne klient banky bol podľa všeobecných obchodných podmienok oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Súd prvej inštancie obsah tejto zmluvnej podmienky nevyhodnocoval.

16. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k

tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predmetné ustanovenie má charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10. 06. 2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochranu klientov a bankové tajomstvo“). Odvolací súd už v bode 11 konštatoval, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách na úhradu dlžnej čiastky je preukázaná kópiou tejto výzvy na č. l. 69 spisu, ktorej doručenie žalovaná v spore nepopierala, ale je pravdou aj to, že súd prvej inštancie sa osobitne na prevzatie výzvy na plnenie zo strany banky žalovanej nedopytoval.

17. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

18. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovanej, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca v spore tvrdil, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 a v dôsledku oznámenia postupcu Slovenská sporiteľňa, a. s., o postúpení pohľadávky žalovanej nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú nemôže súd v spore skúmať (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

19. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

20. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

21. Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14. 05. 2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril

aj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS/337/2012 zo dňa 03. 07. 2012).

22. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS/409/2013 zo dňa 11. 09. 2014, ktorý odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t. j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

23. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods. 1 a 2 (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10. 09. 2015).

24. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že banka môže postúpiť na tretiu osobu len splatnú pohľadávku. Národná banka Slovenska na dopyt súdov opakovane (konkrétne vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľov sp. zn. 13C/79/2014 rozhodnutie prístupné na internete) oznámila, že za splnenia zákonných podmienok, predpokladaných v ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (pôvodne § 92 ods. 7 Zákona o bankách) môže banka na tretí subjekt postúpiť aj nesplatnú pohľadávku z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza k len zmene v osobe veriteľa, ktorá sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené a to v stave, v akom sa nachádza pohľadávka v dobe ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení. Doba a miesto plnenia, splátky aj prípadná strata výhody splátok (možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) zostávajú bez zmeny. Postupník môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre omeškanie dlžníka (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/2336/2010 z 26. 06. 2012).

25. Súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť len splatnú pohľadávku a že postupník nemôže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, neskúmal výšku dlhu žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere, hoci žalovaná v konaní aktívne spolupracovala a namietala výšku uplatnenej pohľadávky, nie jej základ. O tom, že žalovaná uznáva svoju povinnosť splatiť úver žalobcovi v správne vyčíslenej výške, svedčí aj správanie sa žalovanej po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, keď napriek tomu, že súd prvej inštancie žalobu rozsudkom zo dňa 22. 09. 2015 zamietol, žalovaná splácala dlh aj počas odvolacieho konania, čo je preukázané čiastočným späťvzatím žaloby adresovaným žalobcom už Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 31. 03. 2017.

26. Odvolací súd vyslovuje vo veci právny názor, že z dôkazov predkladaných účastníkmi pri výklade Zákona o bankách senátom rozhodujúcim vo veci nie je možné dospieť k názoru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie nezistí iný dôvod brániaci priznaniu zostatku pohľadávky žalobcovi, bude sa dôsledne zaoberať výškou zostatku dlhu a jej príslušenstva a vo veci opätovne rozhodne. Odvolací súd dáva do pozornosti sporových strán, že aj za súčasnej procesnej úpravy je možné uzavrieť v konaní zmier (§ 148 ods. 1 , v ktorom môže žalobca dohodnúť so žalovanou podmienky splácania dlhu v súlade s jej majetkovými možnosťami, oceniac tak snahu žalovanej splniť si povinnosti zo zmluvy o úvere ako pokyn podľa § 391 ods. 3 CSP. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie musí strany sporu ohľadne výšky dlhu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia v súlade s § 150 ods. 2 za účelom zistenia, aká je výška dlhu žalovanej ku dňu opätovného rozhodnutia súdom prvej inštancie.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

28. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .