Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-377-2016.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/377/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F. XXX/XX, N.- Dražovce, zastúpenej BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu na prerušenie konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 15. apríla 2016, č. k. 10C/483/2015-149, o späťvzatí žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Nitra z 15. apríla 2016, č. k. 10C/483/2015-149 a konanie z a s t a v u j e.
II. Odvolací súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods.2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) tým, že návrh na prerušenie konania nebol dôvodne podaný. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 30.10.2015 žiadal konanie prerušiť s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP do právoplatného skončenia konania vedeného PREZÍDIOM POLICAJNÉHO ZBORU, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, v ktorom konaní sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná a bola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo správanie sa v obchodnom styku, v uvedenom konaní ide o správanie sa žalobkyne, teda jeho rozhodnutie predať nehnuteľnosti žalovanému. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie posúdiť aj sám (vie sám zhodnotiť za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené konanie žalovaného malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak) a nie je vyslovene závislé od skončenia trestného konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že konanie preruší do právoplatného skončenia konania ČVS: PPZ-706/ NKA-FP-ZA-2015. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že namietal s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) OSP, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. f) OSP (nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia), že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci (§ 205 ods.2 písm. c) OSP). Trval na tom, že v danej právnej veci má pre rozhodnutie súdu význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného orgánu a to v trestnom konaní. Poukázal na
to, že v tomto prípade sa rieši aj otázka, ktorá s poukazom na ustanovenie § 135 ods.1 OSP spadá do kompetencie iného orgánu, t.j. súd si ju nemôže posúdiť sám. Pokiaľ by sa aj súd nazeral na odpoveď na túto otázku len ako na otázku prejudiciálnu v kontexte dikcie ustanovenia § 135 ods. 2 OSP mal za to, že je potrebné túto otázku posúdiť veľmi citlivo, nakoľko prípadné rozhodnutie iného orgánu, by mohlo podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ak by totiž o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať aj existenciu dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods.1 OSP.
3. Žalobkyňa sa vyjadrila k podanému odvolaniu žalovaného. Uviedla, že samotnú žiadosť žalovaného na prerušenie konania, ako aj podané odvolanie považuje za obštrukčné a poukázala na svoje vyjadrenia zo dňa 27.01.2016 a 07.04.2016.
4. Po začatí odvolacieho konania zobrala žalobkyňa podaním, doručeným súdu dňa 14.10.2016 žalobu v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania v sume 1740,99 eur. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 23.07.2015 č. V 5184/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5184/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02.11.2015, č. UP 23/2014-7, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, č. UPo 10/2016-4/Br. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. V súčasnosti už žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného pozemku, nakoľko štát si k nemu uplatnil predkupné právo a pozemky sú evidované v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti MH Invest II s.r.o. na LV č. XXXX pre kat. úz. R.. Navrhla o trovách konania rozhodnúť podľa § 256 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovaný bude zaviazaný k náhrade trov konania. Uviedla, že procesné zavinenie zastavenia konania nie je možné vzťahovať len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne a extenzívne v celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade späťvzatia žaloby žalobkyne byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti mimo vôle žalobkyne. Uviedla, že žalobkyňa v čase podania žaloby nemala inú možnosť, ako domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu v doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobkyňa žalobu vo veci nepodala, nemohla by súd žiadať, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany žalovaného. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva žalobkyne, svedčí aj skutočnosť, že na jej návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobkyňa teda podala žalobu dôvodne. Skutočnosť, že do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jeho protestu bude žalobkyni vlastnícke právo k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností, nemohla predpokladať, ani sa na to spoliehať. Z tohto dôvodu jej nemôže byť pričítané procesné zavinenie zastavenia konania, keď teraz z tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené má za to, že existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola podaná dôvodne. K odpadnutiu dôvodov pre vedenie tohto konania došlo vplyvom konania prokurátora a správnych orgánov, na ktoré nemala žalobkyňa žiadny vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré žalobkyni vznikli, znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci zjavne bezúspešne popiera neplatnosť kúpnej zmluvy a vyvoláva tým ďalšie konania.
5. Žalovaný písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.06.2016 súhlasil so späťvzatím žaloby, ale nesúhlasil s tým, aby súd žalobkyni priznal náhradu trov konania. Mal za to, že zastavenie konania späťvzatím procesne zavinila žalobkyňa. Uviedol, že zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu „výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu„. Zavinenie ako príčina vzniku povinnosti účastníka uhradiť trovy konania musí byť preto aj náležite odôvodnené. Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne k trovám konania uviedol, že z podstaty veci vyplýva, že ak späťvzatie
nemožno odôvodniť výsledkom správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobným požiadavkám, tak nie je možné odvodiť súvislosť a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. V tomto smere je irelevantné len samotné správanie žalovaného, keďže súd sa hmotnoprávnymi otázkami nezaoberal. Zo skutočností uvádzaných žalobkyňou nie je zrejmá súvislosť medzi zavinením žalovaného a zastavením konania a to ani zo skutočností mimo vôle žalobkyne. Správny orgán dospel k záveru (po podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne a vkladové konanie zastavil. Následne bola ako vlastníčka na LV zapísaná žalobkyňa. Protest prokurátora bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania predkupného práva štátu je právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným - úkonom absolútne neplatným. Žalobkyňa teda konštatuje také okolnosti, na ktoré žalovaný nemal vplyv. S poukazom na ostatnú argumentáciu žalobkyne ohľadne postupu žalovaného v správnom konaní, kde žalobkyňa poukazuje na hmotno- právne súvislosti zdôraznil, že relevantné hmotnoprávne otázky neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom základe. Bez prejednania merita veci a vykonania dokazovania nemožno dôjsť k záveru o zavinení žalovaného. Poukázal ako na dôležitú skutočnosť, že osobou povinnou z predkupného práva bola práve žalobkyňa. Porušenie tejto jej zákonnej povinnosti malo za následok podanie protestu prokurátora, ktorému správny orgán vyhovel. Z toho dôvodu nemôže obstáť záver žalobkyne, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže v čase podania žaloby, nemala inú možnosť než sa domôcť svojich práva a nemohla predpokladať a ani sa spoliehať na podanie protestu prokurátora. Odvodzovanie procesného zavinenia žalovaného od protestu prokurátora podaného z dôvodu, že žalobkyňa neponúkla nehnuteľnosti na predaj štátu je nelogické a v rozpore s princípom spravodlivosti.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod pre postup podľa § 370 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
7. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že žalovaný podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie, o ktorom súd v odvolacom konaní už nerozhodoval, keďže žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, pričom tento dispozitívny úkon strany sporu má prednosť pred rozhodnutím o podanom odvolaní. Odvolací súd sa teda zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia žaloby žalobcom.
8. Odvolací súd preto postupom podľa § 370 ods. 1, 2 CSP, pripustil späťvzatie žaloby, zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
9. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
10. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
11. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom žalovaného, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, žalovaný má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu. Tak je tomu aj v prípade, aj keď k späťvzatiu žaloby dôjde (až) po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Žalobca môže vziať počas konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd rozhodne buď o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len v časti, uvedené platí primerane.
12. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s poukazom na to, že žalobkyňa svojim podaním zo dňa 14.10.2016, v čase, kým rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný voči späťvzatiu nemal žiadne námietky.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná platiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesné zavinenie je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný plnil splnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
15. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnil, nevyčíslil. Je tomu tak z nižšie uvedených dôvodov. V danej právnej veci bola žaloba podaná dňa 04.09.2015. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to na podklade tých skutkových okolností, že zmluva, na základe ktorej prišlo k prevodu nehnuteľnosti na žalovaného je absolútne neplatná podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa doručila súdu späťvzatie žaloby, žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 23.07.2015 č. V 5184/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V 5184/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02.11.2015, č. UP 23/2015-7, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. UPo 10/2016-4/Br. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. Odvolací súd v danej právnej veci uvádza, že po začatí konania nastal vo veci faktický stav, keď v konaní nebolo sporné, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V 5184/2015 protestu prokurátora vyhovel, že správny orgán potom čo dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené, do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných nehnuteľností. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobkyne. Ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žaloba v meritórnom konaní úspešná alebo nie. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné prijať ten právny záver, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebola skutočnosť, že by žalovaný splnil to, čoho sa žalobkyňa domáhala v žalobnom návrhu a že len z toho dôvodu bola žaloba vzatá späť. Odvolací súd v súvislosti s trovami konania, pozostávajúcich aj z trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnila žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu ďalej uvádza, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie sa žalovaného, ale skutočnosť, že strany sporu uzavreli absolútne
neplatný právny úkon, keď nebolo rešpektované zákonné predkupné právo štátu podľa § 3 odsek 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Za danej situácie po proteste prokurátora, ktorému bolo vyhovené, došlo k odpadnutiu predmetu sporu a následnému späťvzatiu podanej žaloby.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).