Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu CASSPOS a.s. so sídlom Dopravná č. 6, 040 01 Košice, IČO: 31 721 648, zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice proti žalovanému AFINOX s.r.o. so sídlom Široká 188, 044 11 Ždaňa, IČO: 44 908 709, zastúpenému JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Magurská 3, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 364,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10Cb/12/2015-60 zo dňa 17.5.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 362,74 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 115,56 eur, výroku, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania 185,09 eur a výroku, ktorým súd uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému 40,- eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 364,72 eur od 14.8.2014 do 18.9.2014, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; konanie v časti o zaplatenie 364,72 eur zastavil; žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 362,74 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; konanie v časti o zaplatenie 364,72 eur - protinávrh zastavil; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 115,56 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku; uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania 185,09 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku; uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 40,- eur náklady spojené s uplatnením pohľadávky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 364,72 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru, vyúčtovaného faktúrou č. 1406102 vystavenou na sumu 364,72 eur splatnou dňa 13.8.2014 a o protinávrhu žalovaného na zaplatenie sumy 364,72 eur s príslušenstvom ako bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Keďže na pojednávaní konanom dňa 17.5.2016 vzal žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie 364,72 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, podľa § 96 ods. 1, 2 konanie v danej časti zastavil. Rovnako zastavil aj konanie

o protinávrhu a to na základe späťvzatia na pojednávaní konanom dňa 17.5.2015. Po tomto späťvzatí ostalo predmetom konania teda len uplatnené príslušenstvo zo strany žalobcu a žalovaného a to v prípade žalobcu úroky z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 364,72 eur za obdobie od 14.8.2014 do 18.9.2014 a úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 364,72 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016 (v prípade protinávrhu).

3. O úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie kúpnej ceny súd rozhodol v súlade s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Vládneho nariadenia 87/1995 Z.z. Podľa rovnakého zákonného ustanovenia rozhodol aj o úrokoch z omeškania uplatnených žalovaným.

4. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalobcovi (v konaní o zaplatenie kúpnej ceny) priznal náhradu trov vo výške 115,56 eur (trovy právneho zastúpenia). Žalovanému (v konaní o protinávrhu) priznal náhradu trov vo výške 185,09 eur (trovy právneho zastúpenia) a sumu 40,- eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

5. Proti rozsudku - výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 362,74 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016, výrokoch o trovách konania podal včas odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

6. Dôvodí, že žalovaný vykonal úhradu dlžnej sumy po podaní žaloby a to dňa 18.9.2014 a následne aj 20.10.2014 omylom. Zdôraznil, že aj keď žalovaný sumu 364,72 eur uhradil, nezaplatil úrok z omeškania ani trovy právneho zastúpenia. Má za to, že ak by žalovaný po jeho vyjadrení zo dňa 4.12.2014 uznal jeho preukázateľné nároky spočívajúce v príslušenstve a trovách konania, nebolo by potrebné viesť ďalej súdne konanie. Z uvedeného vyvodzuje záver, že žalovanému nárok na náhradu trov konania a paušálna náhrada za uplatnenie pohľadávky neprislúcha (uvedené je podľa odvolateľa aj v rozpore s dobrými mravmi). Tvrdí, že uvedené okolnosti smerujú aj k aplikácii § 257 C.s.p.

7. Odvolateľ v ďalšom nesúhlasí s tým, že bol zaviazaný zaplatiť žalovanému úrok z omeškania zo sumy 364,74 eur, nakoľko mu žalovaný doposiaľ neuhradil úroky z omeškania a trovy konania, ktoré mu v súvislosti s uplatnením nároku vznikli, teda sa prijatím druhej sumy 364,74 eur od žalovaného nemohol bezdôvodne obohatiť, preto žalovaný nemá právny nárok na vrátenie uvedenej sumy a tým ani nárok na úroky z omeškania.

8. Nesúhlasí ani s výrokmi súdu o náhrade trov konania, majúc za to, že odôvodnenie je v tejto časti nepreskúmateľné.

9. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok v napádaných výrokoch zmenil

- žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, v časti žalovaným uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol, žalovanému náklady spojené s uplatnením pohľadávky nepriznal a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že je v časti dôvodné.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je v časti vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 potvrdený a v časti bol zrušený a to podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. f), t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aj keď odvolateľ výslovne ďalší odvolací dôvod nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), t.j. , že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

14. Odvolací dôvod (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne v Slovenskej republike. Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je teda umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca či žalovaný) vyplývajú. Ústavný súd SR opakovane judikoval, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému nároku, pretože ak strane sporu nie je jasné, prečo súd rozhodol, ako rozhodol, potom nemôže účinne využiť svoje procesné právo napadnúť uvedené rozhodnutie zodpovedajúcimi odvolacími dôvodmi.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácií práva na správne zistený skutkový stav. O omyl pri aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil alebo nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov neboli v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. (procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak počas konania nevyšli najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto dôvody sú sčasti dané.

19. K výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,15% ročne z istiny 362,74 eur za obdobie od 21.10.2014 do 17.5.2016 odvolací súd udáva:

20. Je nepochybné, že k zaplateniu sumy 362,74 eur dňa 20.10.2014 došlo bez právneho dôvodu (omylom) zo strany žalovaného, keďže rovnaká suma bola dňa 18.9.2014 zaplatená. Uvedené plnenie je teda bezdôvodným obohatením na strane žalobcu (§ 451 ods. 2 ; ktoré bol tento povinný vydať (§ 451 ods. 2 , a to bez ohľadu na to, že v čase tejto duplicitnej platby ešte nebolo uhradené uplatnené príslušenstvo (úroky z omeškania) ako aj trovy konania.

21. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný odvolací súd udáva:

22. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti OSP (od 1.7.2016 účinný zák. č. 160/2015 Zb. - Civilný sporový poriadok).

23. Je nepochybné, že k zaplateniu kúpnej ceny dodaného tovaru došlo až dňa 18.9.2014, teda po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola dôvodná, preto právo na náhradu trov konania v časti jeho zastavenia má žalobca, a to podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP; podľa ktorej ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Pokiaľ ide o súdom priznané príslušenstvo (úrok z omeškania), právo na náhradu trov má rovnako žalobca, keďže žalobe bolo vyhovené (§ 142 ods. 1 OSP). V konečnom dôsledku má teda žalobca právo na plnú náhradu trov konania. V rámci tejto náhrady si žalobca uplatnil náhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 21,50 eur a trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenia zo dňa 4.12.2014; 24.9.2015 a účasť na pojednávaní dňa 17.5.2016). Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania je nevyhnutné posúdiť ich účelnosť, ktorú možno objektívne konštatovať v prípade, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaložený iba v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Bez akýchkoľvek pochybností sú za účelné a odôvodnené považované výdavky na odmenu advokáta vo veci samej, ako aj podania realizované na výzvu súdu a za zastupovanie na pojednávaní.

24. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že trovy právneho zastúpenia vyúčtované za úkony právnej služby - písomné podania zo dňa 4.12.2014, 24.9.2015 a za účasť na pojednávaní sú neúčelne vynaložené, nakoľko žalovaný uhradil istinu ešte pred vydaním platobného rozkazu. K uvedenému je potrebné uviesť, že obe vyjadrenia boli zasielané súdu na základe jeho výziev zo dňa 4.11.2014 a 1.4.2015 a to bez doložky „ak to považujete za potrebné“. Žalobca teda nimi splnil výzvu súdu, preto nemožno mať za to, že ide o trovy neúčelne vynaložené. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože v ďalšom si súd prvej inštancie odporuje, keď uvádza, že za účasť na pojednávaní právnemu zástupcovi odmena patrí, pričom nesedí ani matematický výpočet trov. Zároveň nie je zrejmé, prečo nebola žalobcovi priznaná náhrada za zaplatený súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu bol rozsudok v tomto výroku zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Nepreskúmateľné je aj odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu žalovaný - žalobca (protinávrh), keď ich číselný súčet nezodpovedá počtu úkonov uvedených v odôvodnení. Odvolací súd zároveň pripomína, že je potrebné účelnosť trov posúdiť aj vo vzťahu k písomným podaniam, za ktoré si právny zástupca žalovaného účtuje odmenu ako za návrh a protinávrh (aj keď ide o jedno podanie a jednu účasť na pojednávaní). Z odôvodnenia rozhodnutia nie je ani zrejmé, na základe čoho bola žalovanému priznaná suma 40,- eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

26. Pokiaľ ide o odvolateľom navrhovanú aplikáciu § 257 na rozhodnutie o trovách konania (protinávrh), odvolací súd udáva:

27. Odvolateľ teda žiada, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (pred 1.7.2016 § 150 OSP).

28. Citované ustanovenie zákona predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Jeho použitie bude dôvodné vtedy, ak by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželanej tvrdosti. Ide vlastne o moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnej úpravy platenia a náhrady trov konania. Pre jeho použitie musia byť splnené dve podmienky a to jednak musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a aj v prípade ich existencie musí byť jeho použitie súdom výnimočné. Tieto okolnosti môžu mať pôvod v charaktere konania alebo charaktere procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, zmena súdnej praxe), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa sociálnej situácie strán sporu. Pri posudzovaní okolností na strane strany sporu je potrebné prihliadať najmä na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, avšak nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra by bola nepriznaním trov dotknutá (t.j. toho, ktorý na ich náhradu má právo) a všímať si aj také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu sporu.

29. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje odvolateľ skutočnosť, že aj napriek tomu, že si žalovaný bol vedomý neskoro zrealizovanej platby a toho, že žalovanú istinu uhradil až po podaní návrhu na zaplatenie dlžnej sumy, nárok neuspokojil, t.j. neuspokojil žiadané úroky z omeškania a trovy konania.

30. Odvolací súd konštatuje, že nejde o žiadny z dôvodov spĺňajúci charakter výnimočnosti, ktorý by umožňoval aplikáciu § 257 CSP.

31. Z vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok v uvedených výrokoch zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie s tým, že rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

32. Keďže rozhodnutie bolo sčasti zrušené, rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).