Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-20-2017.pdf
PDF · 124.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/20/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávnenej: Viera Kližanová
- OPTIKA, so sídlom Trenčín, Ľ. Stárka 2146/, IČO: 00 045 691, proti povinnému: Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii", so sídlom Komárno, Gottwaldovo nábrežie 16, IČO: 00 045 691, o vymoženie pohľadávky vo výške 9 717,82 eura, trov konania vo výške 388,63 eura a trov výkonu rozhodnutia, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 06. februára 2017, č. k. E/378/1995-65, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávnenej smerujúce proti výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného o d m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti p o t v r d z u j e.
III. Povinný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného: Rempo Bratislava, štátny podnik v likvidácii, Bratislava, Mierová 1, IČO: 31 334 580, ktorý z konania vedeného pod sp. zn. E/225/1996 vystúpi a na jeho miesto vstúpi do konania: Viera Kližanová - OPTIKA, Trenčín, Ľ. Stárka 2146/6, IČO: 34 938 621. Ďalším výrokom zamietol návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného zo dňa 15. 12. 2014 a zastavil konanie o výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného súdu Komárno č. k. E/378/1995-8 zo dňa 12.04.1996. Oprávnenej súd posledným výrokom nepriznal náhradu trov výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 14 ods. 1 písm. d/, § 45 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní platnom a účinnom do 31. 12. 2005, § 92 ods. 2, 3, § 111 ods. 1, § 372m ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 4 ods. 1, § 61, § 62, § 64, § 80 ods. 1, 2, § 165 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP), § 9a ods. 1, 4 a § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnený dňa 15.03.1995 podal na Okresný súd Komárno návrh na výkon rozhodnutia odpísaním z účtu povinného v peňažnom ústave na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Rob/967/1994 zo dňa 26.08. 1994. Okresný súd Komárno uznesením č. k. E/378/1995-8, zo dňa 12.04. 1996 nariadil výkon rozhodnutia odpísaním uplatnenej pohľadávky z účtu povinného. Dňa 18. 12. 2014 Viera Kližanová doručila na súd podanie, v ktorom oznámila súdu, že postúpila súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Malíkovi, Exekútorský úrad Žilina, Ul. 1. mája 22, návrhy na pokračovanie
vo vykonávacích konaniach. Následne dňa 22. 12. 2014 súdny exekútor postúpil súdu podanie Viery Kližanovej - OPTIKA zo dňa 15. 12. 2014, ktoré bolo označené ako „Návrh na pokračovanie exekúcie po pripustení zmeny v osobe oprávneného a povinného“. V podaní Viera Kližanová - OPTIKA navrhla pokračovanie exekúcie o zaplatenie 292 759,- Sk, trov vykonávacieho a exekučného konania v prospech oprávnenej na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia. Tvrdila, že po začatí vykonávacieho konania došlo k zmene v osobe oprávneného, ktorú preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodného veriteľa Rempo Bratislava, následne zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi I.. U. B. a F. B.. Poznamenala, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú súčasťou exekučných spisov na Okresnom súde Komárno. Ďalej tvrdila, že v osobe povinného došlo k zmene v právnej povinnosti priamo zo zákona („ex lege“), právnym nástupcom povinného sa stalo Mesto Komárno. Poukázala na zákonné ustanovenie § 19 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Súd dňa 20. 03. 2015 oznámil Viere Kližanovej
- OPTIKA a súdnemu exekútorovi, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/136/1997 zo dňa 18. 01. 2002 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu, ako aj s poukazom na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v spojitosti s § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, mal súd za to, že o predloženom podaní označenom ako „Návrh na pokračovanie exekúcie po pripustení zmeny v osobe oprávneného a povinného“ je možné rozhodovať až po zrušení alebo ukončení konkurzu na majetok povinného alebo ak príslušný subjekt v zmysle § 14 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, podá návrh na pokračovanie v prerušenom konaní o výkon rozhodnutia. Dňa 15. 04. 2015 Viera Kližanová - OPTIKA opätovne žiadala súd o bezodkladné rozhodnutie o jej návrhu na pokračovanie exekúcie a o pripustení zmeny v osobe oprávneného a povinného vo vykonávacom konaní. Súd dňa 07. 07. 2015 oznámil Viere Kližanovej - OPTIKA, že zotrváva na svojom stanovisku zo dňa 20. 03. 2015 a v ňom uvedených dôvodoch. Poznamenal, že priebežne zisťuje stav konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 4K/136/1997 na Okresnom súde v Bratislave. Dňa 04. 03. 2016 Viera Kližanová - OPTIKA predložila súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/136/1997-451, zo dňa 19. 11. 2015, ktorým súd rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku z konkurznej podstaty povinného. Následne dňa 11. 05. 2016 predložila súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/136/1997-475 zo dňa 31. 03. 2016, ktorým súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, t. j. povinného - Komunálne služby, štátny podnik v likvidácii, Gottwaldovo nábrežie 16, Komárno, IČO: 00 045 691, po splnení rozvrhového uznesenia.. Vzhľadom k tomu, že Viera Kližanová - OPTIKA nepredložila súdu zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola v predmetnom konaní vymáhaná pohľadávka postúpená na ňu, len poukázala na tú skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávok sa nachádza už v niektorom súdnom spise Okresného súdu Komárno, súd lustráciou zistil, že Viera Kližanová - OPTIKA v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5Cb/46/2011 na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložila súdu zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 05. 2004 uzatvorenú medzi Ing. Pavlom Kližanom - Universal, Ľudovíta Stárka 6, Trenčín, ako postupcom a ňou ako postupníkom. Ďalej zistil, že predmetom zmluvy bola aj pohľadávka vymáhaná v tomto konaní o výkon rozhodnutia. Prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 05. 2004 tvorila špecifikácia postúpených pohľadávok. Súd ďalej z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zistil, že po postúpení vymáhanej pohľadávky oprávnený Rempo Bratislava, štátny podnik v likvidácii bol dňom 26. 08. 2006 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/136/1997-475 zo dňa 31. 03. 2016 po splnení rozvrhového uznesenia, bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok povinného, t. j. na majetok Komunálnych služieb, štátny podnik Komárno v likvidácii, Gottwaldovo nábrežie 16, Komárno, IČO: 00 045 691 a následne povinný bol dňa 26. 10. 2016 ex offo vymazaný z obchodného registra. Po oboznámení sa so súdnym spisom súd zistil, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia sa začalo dňa 15.03.1995, t. j. za účinnosti OSP, ktorý nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia upravoval v šiestej časti zákona. V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného od 18. 01. 2002 do 05. 05. 2016 bolo konanie o výkon rozhodnutia zo zákona prerušené, a preto súd nemohol v uvedenom období vykonávať žiadne procesné úkony. Medzičasom bol prijatý zákon č. 341/2005 Z. z., ktorým bol novelizovaný OSP. Novela odstránila dualizmus v postupe pri výkone rozhodnutia podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku. Fakticky po uplynutí 6 mesiacoch od 01. 09. 2005 súdy boli odbremenené od výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení úpravy platnej do 31. 08. 2005 a po tomto dátume by mali už len súdni exekútori realizovať výkon rozhodnutia okrem výkonu týkajúceho sa výchovy maloletých detí a vymáhania súdnych pohľadávok, ktorý ostal v kompetencii súdu. V zmysle § 372m OSP za účelom zabezpečenia kontinuity núteného výkonu rozhodnutia od 01. 09. 2005 oprávnený bol povinný podať do 6 mesiacov od účinnosti zákona návrh na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi podľa Exekučného poriadku a zároveň bol povinný oznámiť podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Ak tak urobil, súd postúpil vec súdnemu exekútorovi spolu s poverením. Súd poznamenal, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia v čase prijatia zákona č. 341/2005 Z. z. bolo prerušené, čo znamená, že oprávnenému nezačala plynúť lehota určená v § 372m OSP. Počas prerušeného konania došlo k rekodifikácii občianskeho práva procesného a s účinnosťou od 01. 07. 2016 bol prijatý CSP, ktorý s výnimkou výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých detí neupravuje nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na to, že OSP stratil účinnosť od 01. 07. 2016, už v súčasnosti nie je možné použiť jeho zákonné ustanovenia upravujúce súdny výkon rozhodnutia, teda už neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by upravoval výslovne taký súdny výkon rozhodnutia, aký je predmetom tohto konania. vzhľadom k uvedenému bolo potrebné postupovať v danej veci v súlade s článkom 4 ods. 1 CSP, a tak na konanie a rozhodnutie použiť analógiu. Súd teda právnu vec posúdil podľa ustanovení takých zákonov, ktoré upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.V danom prípade Viera Kližanová - OPTIKA sa podaním zo dňa 17. 12. 2014 označeným ako „Návrh na pokračovanie exekúcie po pripustení zmeny v osobe oprávneného a povinného“ domáhala pokračovania exekúcie v zmysle § 372m ods. 1 OSP, ako aj zmeny účastníka konania na strane oprávneného a povinného. Súdu dňa 18. 12. 2014 oznámila, že podala na Exekútorský úrad JUDr. Ing. Pavla Malíka návrh na pokračovanie vo vykonávacích konaniach. Súd zistil, že v čase podania návrhu na pokračovanie exekúcie bolo predmetné konanie o výkon rozhodnutia zo zákona prerušené s poukazom na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. v spojitosti s § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz dňa 18. 01. 2002. Konkurz bol právoplatne zrušený až dňa 05. 05. 2016, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K 136/199-475 zo dňa 31. 03. 2016. To znamená, že v období od 18. 01. 2002 do 05. 05. 2016 súd nemohol robiť žiadne procesné úkony v konaní o výkon rozhodnutia, t. j. nemohol rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného a povinného, ako ani o návrhu na pokračovanie exekúcie. V uvedenom období neplynuli účastníkom konania žiadne lehoty, teda ani lehota na oznámenie podania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 372m ods. 1 OSP. Z toho vyplýva, že Viera Kližanová - OPTIKA včas podala návrh na zmenu účastníkov konania, ako aj včas oznámila súdu podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Keďže v súčasnosti už konanie o výkon rozhodnutia nie je prerušené a v čase podania návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania v zmysle § 92 ods. 2 OSP oprávnenou osobou na podanie takéhoto návrhu bol aj ten, na koho boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa konalo, prevedené, súd posúdil návrh postupníka Viery Kližanovej - OPTIKA na zmenu účastníka konania tak na strane oprávneného ako aj povinného. Súd ako prvé posudzoval návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 05. 2004, ako aj z predloženej špecifikácie bolo zistené, že zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvárala Viera Kližanová - OPTIKA (predtým Finrea), Ľudovíta Stárka 6, Trenčín, IČO: 34 938 621 ako postupník a Ing. Pavol Kližan - Universal, Ľudovíta Stárka 6, Trenčín, IČO: 14 126 389 ako postupca. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávky voči Komunálnym službám, š.p. v konkurze v Komárne, IČO: 00 045 691 vo výške 1 869.411,- Sk s príslušenstvom, ktoré boli bližšie špecifikované v prílohe zmluvy. Súd zo špecifikácie zistil, že na Vieru Kližanovú - OPTIKA bola postúpená aj v predmetnom konaní vymáhaná pohľadávka vo výške 297 145,- Sk, trovy súdneho konania a trovy výkonu rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd konštatoval, že bolo preukázané postúpenie vymáhanej pohľadávky na postupníka, t. j. na Vieru Kližanovú - OPTIKA, ktorá súhlasila so vstupom do konania o výkon rozhodnutia, pretože sama žiadala o pripustenie zmeny účastníka konania. Súd použitím analógie rozhodol tak, ako uviedol v prvej výrokovej vete uznesenia. Viera Kližanová vo svojom podaní zo dňa 15. 12. 2014 žiadala aj o pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného. Uviedla, že zo zákona je povinným Mesto Komárno, ktorý je zakladateľom pôvodného dlžníka Komunálne služby, štátny podnik Komárno v likvidácii. Poukázala na § 19 zákona č. 518/1990 Zb., pričom tvrdila, že zakladateľ štátneho podniku, t. j. Mesto Komárno, je „príslušným orgánom republiky“, na ktorého prešla povinnosť uspokojiť zostávajúce pohľadávky veriteľov zrušeného štátneho podniku. Súd v tejto súvislosti poznamenal, že z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra zistil, že povinný, t. j. Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii“, bol založený zakladacou listinou - uznesením plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru v Komárne č. 13/IV/B zo dňa 12. 05. 1989. Následne zakladateľská funkcia prešla z Okresného národného výboru Komárno, odboru Miestneho hospodárstva a služieb Komárno na Mesto Komárno. Táto zmena vyplýva z uzatvoreného delimitačného protokolu zo dňa 31. 01. 1990 v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v zmysle Pokynov Ministerstva financií SR, odboru miestnych rozpočtov č. 7/145/90 zo dňa 23. 11. 1990. Z výpisu bolo zistené, že všetky práva a záväzky ako aj majetok podniku zostali v právomoci a kompetencii štátneho podniku. Mestské zastupiteľstvo v Komárne uznesením č. 33 zo 4. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Komárne
konaného dňa 26. 04. 1991 schválilo likvidačný plán podniku Komunálne služby, štátny podnik Komárno ku dňu 30. 04. 1991. Z uvedeného vyplýva, že Mesto Komárno prebralo len zakladateľskú funkciu štátneho podniku, pričom majetok podniku ostal naďalej v kompetencii podniku. Súd mal za preukázané, že na posudzovanie režimu hospodárenia a právneho postavenia štátneho podniku Komunálne služby Komárno v likvidácii platí zákon o štátnom podniku a nemožno aplikovať zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Komunálne služby, štátny podnik v likvidácii potom, čo jeho zakladateľom sa stalo Mesto Komárno, nestratil procesnú subjektivitu a naďalej bol nositeľom práv a povinností disponujúc vlastným majetkom. Uvedenému svedčí aj to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, pričom podľa § 5 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní je podmienkou vyhlásenia konkurzu, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania. Ak by povinnému nezostal majetok a všetky práva a povinnosti by prešli na zakladateľa - Mesto Komárno, nebolo by možné domáhať sa uspokojenia pohľadávok veriteľov voči štátnemu podniku v rámci konkurzného konania, ktorý sa viedol na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4K/136/1997. Súd konštatoval, že aj napriek prechodu zriaďovateľskej funkcie ku Komunálnym službám, štátny podnik v likvidácií na Mesto Komárno zostal povinnému majetok, a teda aj zodpovednosť za záväzky, ktorých uspokojenia bolo možné sa domáhať v konkurznom konaní. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/66/2013-310, zo dňa 10. 07. 2013, ktorým Krajský súd v Nitre k prechode majetku, práv a záväzkov Komunálnych služieb, štátny podnik Komárno v likvidácii na Mesto Komárno zaujal obdobné stanovisko ako Okresný súd Komárno. V predmetnom konaní o výkon rozhodnutia je naďalej povinným Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii“, a nie Mesto Komárno, a preto súd rozhodol tak, ako uviedol v druhej výrokovej vete uznesenia. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra zistil, že povinný, t. j. Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii“, Gotwaldovo nábrežie 16, Komárno, IČO: 00 045 691, bol dňa 26. 10. 2016 ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra. Keďže povinný stratil procesnú subjektivitu a nemá právneho nástupcu, súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil tak, ako uviedol v tretej výrokovej vete uznesenia. Súd záverom poznamenal, že v danom prípade nemohol postúpiť vec súdnemu exekútorovi v zmysle § 372m ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 08. 2005, pretože nebolo možné spolu s vecou poslať aj písomné poverenie na vykonanie exekúcie, keďže v súčasnosti už povinný zanikol, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktoré nemožno súdnemu exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ale je potrebné konanie zastaviť. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zastavenie konania zavinil povinný, pretože počas výkonu rozhodnutia stratil procesnú subjektivitu, pretože zanikol dňom 26. 10. 2016 bez právneho nástupcu. To znamená, že už nemôže uhradiť žiadne trovy výkonu rozhodnutia, ktoré vznikli oprávnenej. V danom prípade síce oprávnená Viera Kližanová - OPTIKA má nárok na náhradu trov výkonu, avšak neexistuje osoba, ktorú by súd mohol zaviazať na úhradu trov výkonu rozhodnutia, a preto súd za použitia analógie, rozhodol tak, ako uviedol v štvrtej výrokovej vete uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu v tretej výrokovej časti týkajúcej sa zastavenia výkonu rozhodnutia a druhej výrokovej časti ohľadom zamietnutia návrhu na zmenu povinného ako súvisiaceho výroku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň zrušil rozhodnutie v časti druhého výroku o zamietnutí návrhu na zmenu povinného, alebo alternatívne, aby zmenil rozhodnutie tak, že vyhovie návrhu oprávnenej na pokračovanie vo veci výkonu rozhodnutia a vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom Ing. JUDr. Pavlom Malíkom, so sídlom Exekútorského úradu Žilina, 1. Mája 22, s právnym nástupcom povinného.
4. Odvolanie podala s poukazom na § 365 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poznamenala, že súd prvej inštancie vo veci neaplikoval správny právny predpis a právny predpis taktiež nesprávne vyložil. Namietala, že v bode 19. Súd vyslovil nesprávny záver, keď vydal rozhodnutia o zastavení konania a rovnako aj zamietnutí pripustenia zmeny v osobe povinného a napriek existencii právneho predpisu priamo upravujúceho prechod povinností, ktorého znenie a obsah odignoroval v dôvodení len konštatovaním, že sa na vec nevzťahuje. Poznamenala, že súd vo veci nekonal a nerozhodol v zákonnej lehote 60 dní o návrhu oprávnenej na zmenu v osobe povinného, a to skôr, ako bol subjekt vymazaný z obchodného registra k 26. 10. 2016, keďže konkurz bol zrušený už 31. 03. 2016. Zrušenie konkurzu dala povinná súdu na vedomie listom zo dňa 11. 05. 2016. Nestotožnila sa s názorom súdu, že konanie bolo zastavené, pretože neexistuje právny nástupca povinného, ktorý bol podnikateľský subjekt. Opätovne dala do pozornosti zákon č. 427/1990 Zb. o štátnom podniku. Súd pochybil, keď nepostrehol prepojenie zákona o
štátnom podniku konkrétne v § 22 a hospodárskeho zákonníka § 27e upravujúceho likvidáciu zrušených štátnych podnikov v dôsledku malej privatizácie a jeho náväznosť v úprave vysporiadania zostávajúcich pohľadávok na § 19 zákona č. 427/1990 Zb. Ustanovenie § 19 zákona č. 427/1990 Zb. účinný k 01. 12. 1990 predstavuje výnimku z inak všeobecne platných princípov upravujúcich likvidáciu zrušených štátnych podnikov. Vzhľadom k uvedenému teda súd nesprávne konštatoval, že predmetný zákon sa na danú právnu vec nevzťahuje, pretože ide o zákon osobitne prijatý na úpravu problematiky štátnych podnikov. Z uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva, že nemôže nastať právny stav, ktorý deklaruje súd, teda že neexistuje právny nástupca povinného. Poukázala na uznesenie č. 33 zo dňa 26. 04. 1991, ktorým mestské zastupiteľstvo v Komárne rozhodol a uložil mestskému úradu pod bodom B 2) po zvážení dopadov malej privatizácie likvidáciu podniku Komunálne služby Komárno od 30. 04. 1991. V tomto smere poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/136/1997-451, ktorým súd rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku a z ktorého vyplýva, že majetok nepostačoval na uspokojenie všetkých pohľadávok. Súd v odôvodnení uznesenia taktiež nesprávne argumentoval zákonom o konkurze, resp. jeho dopadom na to, či budú pohľadávky podniku uspokojené v zmysle § 19 zákona č. 427/1990 Zb. Právo oprávnenej nemožno obmedzovať tak, ako to uviedol súd, keď konštatoval, že si mohla uspokojiť svoje pohľadávky v konkurze, ak z uznesenie o rozvrhu z výťažku predaja majetku je zrejmé, že všetky pohľadávky povinného nebolo možné uspokojiť. Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinný k 01. 10. 1991 nemôže dopadať na právne vzťahy založené skôr prijatým právnym predpisom, a to zákonom č. 427/1990 Zb. účinným k 01. 12. 1990 čo do práva oprávnenej na uspokojenie pohľadávok prostredníctvom príslušného orgánu republiky. Do pozornosti odvolacieho súdu dala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 63/02 zo dňa 27. 08. 2002. V súvislosti so zmenou účastníka na stranného zdôraznila, že ak prechod povinnosti vyplýva zo zákona je súd povinný vydať rozhodnutie z úradnej moci a stanoviť právneho nástupcu v osobe povinného, a to aj bez návrhu, čo sa v danej veci nestalo.
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je potrebné v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu oprávnenej na zmenu účastníka konania na strane povinného podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a v časti zastavenia výkonu rozhodnutia je potrebné rozhodnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
10. Odvolací súd poznamenáva, že oprávnená v odvolaní uviedla, že rozhodnutie exekučného súdu napáda odvolaním len v časti zastavenia výkonu rozhodnutia, avšak v závere formulujúc odvolací petit uviedla, že žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zastavenia výkonu rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a v časti zamietnutia návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného zrušiť, považujúc výrok o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka konania na strane povinného za výrok súvisiaci. Odvolací súd aj napriek výslovnému prejavu oprávnenej, že odvolanie napáda len v časti zastavenia výkonu rozhodnutia má nad mieru všetkých pochybností za preukázané, že rozhodnutie súdu prvej inštancie oprávnená napadla v oboch výrokových častiach. Oprávnená podaným návrhom žiadala súd, aby na miesto pôvodného povinného: Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii“, vstúpilo Mesto Komárno ako subjekt, ktorý je zriaďovateľom povinného a ktorý sa po jeho zániku stáva právnym nástupcom povinného.
11. Odvolací súd k námietke oprávnenej o závislosti výrokovej časti týkajúcej sa už vyššie uvedeného návrhu s výrokovou časťou o zastavení výkonu rozhodnutia poznamenáva, že tieto výroky na sebe nie sú absolútne závislé a nijakým spôsobom spolu nesúvisia. Súd prvej inštancie osobitne posudzoval návrh na zmenu účastníka konania na strane povinného prihliadnuc na skutočnosti týkajúce sa samotného návrhu a taktiež osobitne posudzoval dôvodnosť trvania výkonu rozhodnutia, ktoré nariadil. Z obsahu spisu a skutkového stavu súd dospel k záveru, že neexistujú zákonné dôvody, pre ktoré by mal pripustiť do konania vstup Mesta Komárno na stranu povinného a taktiež nevzhliadol dôvodnosť pokračovať v nariadenom výkone rozhodnutia, keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu.
12. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej smerujúce proti druhej výrokovej časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na stranného zo dňa 15. 12. 2014, je potrebné odmietnuť, vychádzajúc pri tom z dikcie zákonného ustanovenia § 357 Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 357 Civilného sporového poriadku pri taxatívnom výpočte uznesení, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa, neobsahuje rozhodnutie o zmene strany sporu (účastníka konania), z čoho vychádza, že proti takému uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
13. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd rozhodol o odvolaní oprávnenej v časti smerujúcej proti výroku o zamietnutí návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného procesným postupom podľa § 386 písm. c/ CSP, teda tak, že odvolanie odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťa možnosť podať riadny popravný prostriedok - odvolanie.
14. Odvolací súd navyše poznamenáva, že Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 26. 02. 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cb/46/2011 zamietol v inej právnej veci žalobu žalobkyne (ktorým bola v tomto konaní oprávnená) na uloženie povinnosti žalovanému, Mestu Komárno, na protokolárne prevzatie záväzkov po Komunálnych službách, štátny podnik Komárno „v likvidácii“. Predmetný rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním, v dôsledku čoho vecnú správnosť rozhodnutia posudzoval odvolací súd, ktorý rozsudkom zo dňa 10. 07. 2013, č. k. 15Cob/66/2013-310 vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd argumentoval tým, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 01. 2002 sp. zn. 4/ 136/97 bol na majetok štátneho podniku vyhlásený konkurz, pričom podľa § 5 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní bolo podmienkou vyhlásenia konkurzu, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania. Z uvedeného vyplývalo, že napriek prechodu zriaďovateľskej funkcie k podniku na Mesto Komárno, zostal štátnemu podniku majetok, a teda aj zodpovednosť za záväzky, ktorých uspokojenia sa bolo možné domáhať v konkurznom konaní. Povinným tak bol štátny podnik a nie jeho zriaďovateľ.
15. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania oprávnenej v časti zastavenia výkonu rozhodnutia má za preukázané, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na vec aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov a následne vec aj správne právne posúdil, v dôsledku čoho odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, a preto naň v ďalšom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) bez toho, aby súd opätovne tieto dôvody opakoval.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Podľa § 372 m ods. 3 OSP v znení účinnom do 30.6.2016 ak oprávnený neoznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd konanie o výkon rozhodnutia zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Súd neprizná oprávnenému v tomto prípade právo na náhradu trov konania.
19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
21. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.8.2005 upravoval v šiestej časti výkon rozhodnutia v prípade, že povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie . Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí sa po novele Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z. koncentroval do súdnej exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Výkon rozhodnutia podľa šiestej časti Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahoval len na a) nútený výkon rozhodnutí, z ktorých vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, a na b) výkon rozhodnutí o výchove maloletých detí.
22. Zákonodarca v snahe zabezpečiť kontinuitu núteného výkonu rozhodnutia ustanovil predpoklady na to, aby sa v takom výkone pokračovalo aj po 1. septembri 2005. K týmto predpokladom patrilo predovšetkým podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo veciach, v ktorých sa konanie o výkon rozhodnutia začalo pred týmto dátumom a neskončilo sa uskutočnením výkonu rozhodnutia (vynútením plnenia z exekučného titulu, trov predchádzajúceho konania a trov výkonu rozhodnutia). Na podanie takého návrhu sa ustanovila lehota šiestich mesiacov od účinnosti novely (zákona č. 341/2005 Z.z.). Táto lehota sa končila 28. februára 2006. Túto lehotu nebolo možné predĺžiť ani prerušiť zo žiadnych dôvodov, ktoré by inak prichádzali do úvahy napríklad podľa § 107 a nasl. OSP. Ak oprávnený taký návrh nepodá, sankciou bolo zastavenie konania o výkon rozhodnutia, ktorým je zrejme aj zastavenie výkonu rozhodnutia v prípadoch, v ktorých sa už uskutočňoval výkon rozhodnutia napríklad zrážkami zo mzdy. Proti takému uzneseniu nebol prípustný žiadny opravný prostriedok. Ďalšou sankciou bolo nepriznanie náhrady trov konania o výkon rozhodnutia. Oznámenie súdu výkonu rozhodnutia o podaní návrhu na vykonanie exekúcie zakladalo povinnosť súdu postúpiť vec výkonu rozhodnutia označenému súdnemu exekútorovi v stave, v ktorom bola táto vec ku dňu účinnosti zákona č. 341/2005 Z.z. Súčasne súd mal pripojiť aj písomné poverenie na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostávajú zachované. Právoplatné uznesenie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia má účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 47 až 49 Exekučného poriadku. Opatrenie súdu o postúpení veci súdnemu exekútorovi by malo aj účinky úkonu potrebného na pokračovanie súdnej exekúcie v štádiu, v ktorom sa výkon rozhodnutia alebo konanie o výkon rozhodnutia nachádzali k 1. septembru 2005.
23. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
24. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
25. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
26. Podľa § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
28. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti poznamenáva, že nie je dôvodné aj naďalej pokračovať vo výkone rozhodnutia, vzhľadom k tomu, že povinný zanikol ex offo výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, a to dňa 26. 10. 2016 bez právneho nástupcu. Vzhľadom k tomu, že prišlo k zániku a výmazu povinného je nad mieru všetkých pochybností preukázané, že v konaní na strane povinného nevystupuje žiaden účastník konania, ktorý by mal procesnú subjektivitu.
29. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie podmienky - spôsobilosť byť stranou sporu. Spôsobilosť byť stranou znamená mať procesné práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa narodí živé a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. U právnických osôb možno hovoriť o strate spôsobilosti byť stranou sporu. Vznik právnickej osoby je postupným procesom. Je vymedzený dvoma na seba nadväzujúcimi právnymi skutočnosťami, ktoré s určitým odstupom nasledujú po sebe a Občiansky zákonník ich charakterizuje ako zriadenie právnickej osoby a jej vznik. Zánik právnickej osoby, obdobne ako jej vznik, je viazaný na dve právne skutočnosti, a to na zrušenie právnickej osoby predpísaným spôsobom a výmaz z obchodného, resp. iného registra.
30. Spôsobilosťou byť stranou sporu (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá stranám. Ide o spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho vzťahu v zahájenom občianskom súdnom konaní. Spôsobilosť byť stranou má zásadne ten, kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so subjektivitou hmotnoprávnou.
31. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť stranou je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť niekto účastníkom, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak právnická osoba, ktorá je stranou sporu, v priebehu konania zanikne, t. j. stratí spôsobilosti byť stranou, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom. Keď niet právneho nástupcu, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatkom spôsobilosti byť stranou ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.
32. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 a § 257 CSP tak, že v tomto konaní procesne úspešný povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinný zanikol bez právneho nástupcu (stratil procesnú subjektivitu) ešte skôr, ako začalo odvolacie konanie, a preto mu žiadne odvolacie trovy nielenže nevznikli, ale mu ani nemohli vzniknúť.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).