Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-21-2022.pdf
PDF · 74.04 KB
Case nature
Subarea
7Co/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Xa/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U. XX, 2b/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I., G. XXX/X, 2c/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., X. M. XX, 2d/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U. XX, 2e/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U. XX, 3/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., M. XX, 4/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I., G. XXX a 5/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, žalobcovia právne zastúpení JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom Stará Ľubovňa, Jarmočná 79, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - zastúpená Okresným úradom Prešov, so sídlom Prešov, Námestie mieru 3, IČO: 00 151 866, 2/ O. B., nar. XX.XX.XXXX, na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom M. B., 3a/ M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XX, 3b/ Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., W. XX, 3ca/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. republika, I. - M., Y. armády XXX/X, 3cb/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. republika, I., Z., A. XXX/XX, 3cc/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. republika G., Q.. XX, I., 3d/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 3ea/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. republika, O. X - C., M. XXXX/XX, adresa pre doručovanie: O. X - L., A. XXXX/XX, 3eb/ T.. V. K., Ph.D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. republika, O. X - A., A. XXXX/XX, 3ec/ T.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. republika, O. X - C., M. XXXX/XX, 3f/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. XX, 4/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, 5/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Z. XX/XX, 6a/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXXX/ XX, 6b/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXXXX, 6c/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XXX/XX, 7a/ B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 7b/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a 7c/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.10.2021 č.k. 8C 254/2016-265, takto
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v 1. - 5. rade a žalovaným v 1. rade tak, že žalobcom v 1. - 5. rade sa voči žalovanému v 1. rade priznáva náhrada trov 1. inštančného konania v rozsahu 100 %.
Žalobcom v 1. - 5. rade sa voči žalovanému v 1. rade priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že spoluvlastnícky podiel 1/14 -tiny k celku k parcele č. XXX, o výmere 801 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a stavbe - rodinný dom súpisné č. XX, postavený na parcele č. XXX, evidované na LV č. X, kat. úz. M., patrí do dedičstva po zomrelom B. B., nar. XX.XX.XXXX a zomrelému XX.XX.XXXX. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba je dôvodná. Na základe rozhodnutí Okresného súdu Prešov malo dôjsť k prepadnutiu majetku B. B., nar. XX.XX.XXXX, no omylom došlo k prepadnutiu spoluvlastníckeho podielu B. B., nar. XX.XX.XXXX a zomrelého dňa XX.XX.XXXX k parcele č. XXX a na nej postaveného rodinného domu súpisné č. XX, ktoré sú evidované na LV č. X, kat. úz. M..
3. Nakoľko predmetom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva je celá vec, prípadne spoluvlastnícky podiel na veci a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci (§ 460 Občianskeho zákonníka) považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov, musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov (§ 78 C.s.p.). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť, či už ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia. Keďže žalovaný v 1. rade nepreukázal, aby poručiteľ mal aj iných súrodencov, súd vychádzal z toho, že okruh strán sporu je v tomto prípade vyčerpaný.
4. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 257 C.s.p. V danom prípade boli žalobcovia voči žalovanému v 1. rade úspešní, a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. by mali mať nárok na náhradu trov konania. V prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko zástupca žalovaného v 1. rade je pri správe majetku štátu viazaný zákonom č. 278/1993 Z.z., ktorý mu ukladá povinnosť starať sa o tento majetok a využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, pričom sa snažil vzniknutú situáciu riešiť osobitným ponukovým konaním v prospech žalobcu v 1. rade. Žalovaný v 1. rade v konaní nespochybnil to, že trestom prepadnutia majetku bol postihnutý spoluvlastnícky podiel nesprávnej osoby.
5. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o trovách konania, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Alternatívne požadovali rozsudok zmeniť tak, aby žalobcom bola priznaná voči žalovanému v 1. rade náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Ako dôvod uviedli, že výklad ust. § 257 C.s.p. je zjavne arbitrárny a je v rozpore s účelom danej právnej normy. Žalovaný v 1. rade síce nespochybňoval to, že bol trestom prepadnutia majetku postihnutý spoluvlastnícky podiel nesprávnej osoby, ale opakovane počas celého konania v rámci všetkých písomných, ako aj ústnych vyjadrení na súdnych pojednávaniach, spochybňoval nárok žalobcov a namietal predovšetkým nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v konaní, absenciu naliehavého právneho záujmu a podobne. Žalovaný v 1. rade tak neuznával nárok žalobcov, ale ho počas celého konania rozporoval, pričom navrhoval žalobu zamietnuť v dôsledku čoho mali žalobcovia zvýšené náklady spojené s právnych zastupovaním.
6. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov je opodstatnené.
7. Pri rozhodovaní o trovách sa nesprávne aplikovalo ust. § 257 C.s.p. umožňujúce výnimočne pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznanie náhrady trov konania.
8. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, pričom toto osobitné kritérium sa má vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
9. V prejednávanej veci možnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. nebola daná. Počas dlhodobého sporu trvajúceho viac ako 5 rokov, žalovaný v 1. rade neuznával žalobou uplatnený nárok a ešte aj na pojednávaní konanom dňa 22.10.2021, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, požadoval žalobu zamietnuť. Aj na tomto pojednávaní spochybňoval, či poručiteľ zomrel bezdetný a slobodný. Dôvod hodný osobitného zreteľa nepredstavuje ani zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu uložená povinnosť zástupcovi žalovaného starať sa o tento majetok a využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu. Aj keď na strane žalovaného v 1. rade vystupuje Slovenská republika, táto okolnosť neznamená, aby v porovnaní so žalobcami mala mať výhodnejšie postavenie. Takéto nerovné postavenie strán by odporovalo základnej zásade Civilného sporového poriadku upravenej v článku 6 ods. 1 tohto právneho predpisu.
10. Keďže pri rozhodovaní o trovách sa mohlo vychádzať z ust. § 255 ods. 1 C.s.p., žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, mala byť priznaná náhrada trov proti neúspešnému žalovanému v 1. rade. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p. rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v 1. - 5. rade a žalovaným v 1. rade zmenil a žalobcom v 1. - 5. rade priznal voči žalovanému v 1. rade náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
11. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalobcom v 1. - 5. rade priznal voči neúspešnému žalovanému v 1. rade i náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
12. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).