Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-170-2016.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/170/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Adminex, spol. s r.o. v likvidácii, Jantárová 30, Košice, IČO: 44 691 661, zastúpeného Mgr. Petrom Kocákom, advokátom, Rožňavská 8, Moldava nad Bodvou, proti žalovanému: Východoslovenský futbalový zväz, Alejová 2, Košice, IČO: 17 074 029, zastúpenému JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou, Kuzmányho 47, Košice, o zaplatenie 11.500,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/63/2014-178 z 5.9.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11.500,00 eur s prísl. titulom nezaplatenia časti zmluvnej pokuty na základe Zmluvy o poskytovaní služieb z 15.6.2009, ktorú uzavrel žalobca ako poskytovateľ so žalovaným ako objednávateľom. Predmetom zmluvy bolo spracovanie podkladov na „Centrálne vyplácanie rozhodcov a delegátov zväzu (ďalej len COR) pre zápasy organizované v rámci dlhodobých súťaží VsFZ. E-mailom z 25.2.2010 konateľ žalobcu navrhol žalovanému pokračovať v spolupráci v zmysle zmluvy, ukončiť spoluprácu jednostrannou výpoveďou alebo odkúpiť licenciu na softvér VsFZ. Žalovaný e-mailom z 18.3.2010 vyzval žalobcu na odovzdanie dokladov k CPR ihneď a 6.4.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu porušovania povinností žalobcom. K odovzdaniu podkladov pre COR došlo 29.4.2010. Listom bez datovania, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu odoslaný žalovanému po odstúpení od zmluvy 30.4.2010, žalobca upozornil žalovaného na neplnenie zmluvy, keď uviedol, že žalovaný zamedzil prístup k účtu v peňažnom ústave, na ktorom sú uložené finančné prostriedky určené na COR, čím znemožnil žalobcovi plniť si zmluvnú povinnosť. Za porušenie čl. 8 bod 8.4. zmluvy žalobca dňa 27.10.2010 vystavil žalovanému faktúru č. 201002009 na sumu 11.500,00 eur, splatnú 10.1.2011, ktorú žalovaný 14.1.2011 vrátil bez zaplatenia.
3. Žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná, nakoľko k odstúpeniu od predmetnej zmluvy viedlo žalovanému dlhodobé neplnenie si povinností žalobcom.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (Zmluvou o poskytovaní služieb z 15.6.2009 - bod 3.2. Zmluvy, bod 7.2 Zmluvy, bod 8.4. a 8.5. Zmluvy, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, faktúrou č. 20100209 z 27.12.2010, výsluchom svedka Z. H. a listom žalobcu z 10.12.2015) a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie povinností žalovaným, ktoré by mohli viesť k dôvodnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že v období január, február sa súťaže riadené žalovaným nehrajú a teda ani nedochádza k vyplácaniu odmien rozhodcom a delegátom. V prvom rade súd prvej inštancie posudzoval, či a aké povinnosti porušil žalovaný v období od uzavretia predmetnej zmluvy do odstúpenia od zmluvy listom žalovaného zo 6.4.2010, resp. do odovzdania podkladov k COR žalobcom 29.4.2010 žalovanému, keďže žalobca sa k uvedenému obdobiu vyjadril ako k bezproblémovému a túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil i dovtedajší predseda žalovaného (svedok H.). Navyše sám žalobca prvýkrát upozornil žalovaného na neplnenie si zmluvných povinností až potom, čo mu bolo doručené odstúpenie od zmluvy, a to listom odoslaným 30.4.2010, kde poukázal na zamedzenie prístupu k účtu, čomu predchádzal e-mail žalobcu z 25.2.2010, v ktorom ako jednu z možností riešenia navrhol i ukončenie spolupráce jednostrannou výpoveďou. Ani v samotnej faktúre žalobca nevymedzil konkrétne dôvody porušenia zmluvných povinností žalovaným.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia ( § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, priznal mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd Košiciach zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.500,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.500,00 eur od 11.1.2011 do zaplatenia, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.h/ CSP).
8. Má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že pre posúdenie nároku vymedzeného v žalobe je rozhodujúce, či žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a nie to, či tieto povinnosti porušil žalobca, ako sa snažil v konaní preukazovať žalovaný. Zdôraznil, že v priebehu konania na súde prvej inštancie dostatočne preukázal, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a že žalovaný vyvíjal činnosti smerujúce k sťaženiu resp. k zmareniu plnenia zmluvy, keďže ešte v čase platnosti zmluvy zamedzil žalobcovi prístup k bankovému účtu, na ktorom boli uložené finančné prostriedky na COR (Centrálne odmeňovanie rozhodcov ) a tým si následne ani žalobca nemohol splniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, pričom túto skutočnosť žalovaný ani nespochybnil (čo vyplýva z jeho písomného vyjadrenia z 22.2.2016). P. E. ako jeden z kandidátov na predsedu a neskorší predseda VsFZ už pred volebnou konferenciou žalovaného, ktorá sa konala 20.2.2010 vyhlasoval, bez toho, aby sa oboznámil s problematikou COR, že ak sa stane predsedom VsFZ, okamžite COR zruší. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok na pojednávaní dňa 14.3.2016. K odstúpeniu od Zmluvy o poskytovaní služieb zo strany žalovaného došlo listom zo 6.4.2010. žalovaný však ešte pred odstúpením od zmluvy listom z 18.3.2010 vyzval žalobcu na odovzdanie dokladov k COR, čo taktiež svedčí o tom, že žalovaný vyvíjal činnosti smerujúce k zmareniu zmluvy. Žalobca si predsa nemôže riadne plniť svoje zmluvné povinnosti, ak má odovzdať doklady nevyhnutné k výkonu svojej činnosti.
9. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predloženými listinnými dôkazmi ( uznesením zo zasadnutia VV VsFZ z 25.2.2010, uznesením zo zasadania Rady VsFZ z 2.3.2010, úradnou správou č. 44 z 12.3.2010 a úradnou správou č. 52 z 9.4.2010) taktiež preukázal, že Zmluvou o poskytovaní služieb
z 15.6.2009 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným sa zaoberal VV VsFZ na svojom zasadnutí už 25.2.2010, t.j. len 5 dní po konaní volebnej konferencie, na ktorej prebiehali aj voľby nových funkcionárov VsFZ, čo preukazuje, akú prioritu kládlo nové vedenie žalovaného na zrušenie COR. VV VsFZ ihneď predložil Rade VsFZ na jej zasadnutí 2.3.2010 návrh na jej zrušenie, a to aj napriek návrhu člena Rady VsFZ (J. G.) na vymenovanie komisie na posúdenie COR a napriek skutočnosti, že iba na tomto zasadaní Rada VsFZ uložila predsedovi VsFZ oboznámiť členov Rady s predmetnou zmluvou. Rada VsFZ zrušila doterajší spôsob Centrálneho odmeňovania rozhodcov vykonávaný spoločnosťou Adminex a zároveň uložila VV VsFZ pripraviť iný spôsob odmeňovania. V Úradnej správe č. 44 z 12.3.2010 (t.j. ešte pred odstúpením žalovaného od zmluvy) žalovaný oznámil futbalovým klubom zrušenie doterajšieho spôsobu vyplácania odmien rozhodcov a delegátov. Týmto dal žalovaný podstate pokyn zúčastneným klubom (ale aj rozhodcom a delegátom zväzu) neriadiť sa pravidlami COR (tak ako to začal robiť aj samotný VsFZ) a nedodržiavať viacej ich povinnosti vo vzťahu k COR (platenie preddavkov, komunikácia s vykonávateľom COR a pod.), naopak klubom oznámil, že COR je ukončená, z čoho automaticky vyplýva, že im VsFZ vráti ich už zaplatené preddavky. V Úradnej správe č. 52 z 9.4.2010 KR (Komisia rozhodcov) uverejnila upozornenie rozhodcom a DZ, ktoré nie je v súlade s pravidlami COR. Žalovaný porušil bod 4.2. zmluvy, keďže pred začiatkom jarnej časti sezóny 2009/2010 nepredložil žalobcovi príkazné zmluvy s novými rozhodcami a delegátmi a porušil aj bod 4.3. zmluvy, keďže nepredložil žalobcovi e-mailové adresy nových rozhodcov a delegátov.
10. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie s vyššie uvedenými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal a preto žalobca považuje predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné.
11. V odvolaní poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať s k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011 sp.zn. 8Sžo/122/2010).
12. Zdôraznil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd síce nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V uvedenom prípade sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal nielen s jedným, ale dokonca s viacerými a podľa mienky žalobcu, podstatnými argumentmi a dôkazmi predloženými žalobcom. Rozhodnutie súdu teda podľa žalobcu neobsahuje odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo relevantné otázky. Práve naopak, súd v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevysvetlil ako sa s vyššie uvedenými dôkazmi vysporiadal.
13. V samotnom odôvodnení rozsudku, ktoré považuje žalobca za nedostatočné a viac než stručné, súd uviedol, že žalobcovi bol síce preukázateľne zamedzený prístup k účtu, avšak toto porušenie nepovažoval za podstatné, pretože k nemu došlo v mesiaci január, február a v uvedenom období sa súťaže riadené žalovaným nehrajú a teda nedochádza ani k vyplácaniu odmien rozhodcom a delegátom. Uvedené tvrdenie však nie je pravdivé, pretože k zablokovaniu prístupu došlo až po zvolení nového vedenia žalovaného, t.j. až po konaní volebnej konferencie žalovaného z 20.2.2010. To znamená, že reálne bol prístup zamedzený až od konca februára, a to sa už futbal hral. Prístup nebol už nikdy
obnovený, pričom z odôvodnenia vyplýva, akoby bol iba prerušený prístup v mesiacoch, keď sa nehrali súťaže, nehovoriac o tom, že žalovaný nemal v zmysle zmluvy právo obmedzovať prístup počas celého trvania zmluvy, t.j. ani v období prerušených súťaží. Súdu prvej inštancie bol predložený princíp fungovania COR, z ktorého vyplýva, že vykonávateľ COR mal svoje povinnosti aj počas prerušených súťaží, a to napr. sledovanie platobnej disciplíny klubov, čo pri zamedzenom prístupe k účtu mu bolo znemožnené.
14. Súd vo svojom odôvodnení tiež uviedol, že samotný žalobca označil spoluprácu so žalovaným za bezproblémovú a túto skutočnosť potvrdil aj svedok H. K tejto skutočnosti žalobca uviedol, že spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bola skutočne bezproblémová, avšak len do zvolenia nového vedenia žalovaného, ku ktorému došlo na volebnej konferencii žalovaného z 20.2.2010. Od uvedeného obdobia začal žalovaný vyvíjať činnosti smerujúce k sťaženiu resp. k zmareniu plnenia zmluvy.
15. Z pohľadu žalobcu nie je rozhodujúce ani to, že faktúra na zmluvnú pokutu bola vystavená 8 mesiacov po odstúpení od zmluvy, pretože bola vystavená v príslušnom účtovnom období, do 31.12.2010. Zmluvná pokuta bola vyfakturovaná až po vyčerpaní všetkých možností na pokračovaní COR v zmysle zmluvy.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.7.2017 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.7.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 C.s.p..
18. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.
20. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a neumožňujú ani záver o vadách konania, v dôsledku ktorých by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom.
21. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).