Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Csp-123-2017.pdf
PDF · 95.49 KB
No categories available
11Csp/123/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcu: C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX/XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, 919 65 Horná Krupá 14, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 593,76 eura, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá zamestnávateľovi žalobcu - W. zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2017, domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 593,76 eura, ako aj náhrady trov konania.
2. Tunajšiemu súdu bol dňa 10.07.2017 doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.07.2017 a dňa 18.07.2017 doručené doplnenie návrhu, v ktorom návrhu žalobca navrhuje, aby súd uložil zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovanej, vykonávaných na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Na základe zmluvy ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žalovanej uhradil sumu vo výške 2.093,76 eura. S poukazom na uvedené je tu podľa žalobcu založený dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluva neobsahuje potrebné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a preto sa spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej žalobca poukazoval na to, že zmluva obsahuje nesprávne vypočítanú úrokovú sadzbu ako aj RPMN, a že dojednané úroky sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má na základe ust. § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch vyplývajúcich zo zmluvy. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočnosti podal žalobca proti žalovanej na Okresný súd Trnava žalobu o zaplatenie 593,76 eura s prísl. zo dňa 18.05.2017. Súčasťou zmluvy bola taktiež dohoda o zrážkach zo mzdy. V zmysle článku 13 bod 13.2 zmluvy v prípade omeškania dlžníka so
splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa Zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Žalobca je zamestnancom spoločnosti W. W. D. s.r.o., odštepný závod P.. Žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Zamestnávateľ žalobcu vystavil dňa 29.05.2015 oznámenie o zrážkach zo mzdy žalobcu, v zmysle ktorého bola žalobcovi v prospech žalovanej zrazená suma v celkovej výške 1.832,01 eura. Žalobca má za to, že dohodu o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. V zmysle praxe Slovenskej obchodnej inšpekcie a aj podľa názoru žalobcu je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Taktiež nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku, tak ako je to v tomto prípade. Zrážky vykonávané podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka žalobca nedokáže priamo voči jeho zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Zmluva podľa žalobcu poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy, a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahnuť na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná nijakou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Ani v prípade upustenia od používania dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá dlžník istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa dlžníka na vykonávanie zrážok zo mzdy a autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Podľa názoru žalobcu je nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, keďže žalovaná prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu realizuje zrážky zo mzdy z uvedeného spotrebiteľského úveru napriek neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy a napriek skutočnosti, že žalobca už istinu úveru celú splatil. Žalovaná si uplatnila nároky z dohody o zrážkach zo mzdy voči zamestnávateľovi žalobcu, pričom tento začal vykonávať zrážky v prospech žalovanej. Podľa názoru žalobcu je úver bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na čo žalovaná už nemá právny nárok na vymáhanie, resp. inkasovanie ďalších finančných prostriedkov a má za to, že zrážky, ktoré žalovaná prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu vykonáva, nie sú dôvodné a sú v rozpore so zákonom, keďže neexistuje platný právny titul na ich uskutočňovanie. V nadväznosti na danú skutočnosť by sa pokračovaním vo vykonávaní zrážok zvyšovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej na úkor žalobcu a žalobcovi by mohla vzniknúť ďalšia ujma. Žalobca nie je v priaznivej finančnej situácii, pričom jeho mzda sama o sebe nepostačuje na uspokojenie základných ľudských potrieb. S ohľadom na zaslanie pokynu na realizáciu zrážok, ktorú žalovaná zaslala zamestnávateľovi žalobcu, je nutné skonštatovať, že realizácii zrážok zo mzdy nie je možné zabrániť inak, než nariadením neodkladného opatrenia a následne rozhodnutím súdu vo veci samej. V tomto prípade je nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania ako aj vo vzťahu k inému subjektu, ktorý nie je účastníkom (zamestnávateľovi žalobcu), a to z toho dôvodu, že reálne existuje hrozba toho, že žalovaná (aj prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu) neoprávnene zasahuje do majetkovej dispozície žalobcu a bezdôvodne sa obohacuje. Žalobca je pritom v nepriaznivej životnej situácii a zníženie mzdy v takomto rozsahu značne zasahuje do jeho možnosti uhrádzať náklady na základné životné potreby. Žalobca má za to, že povinnosť zdržať sa zrážok je potrebné stanoviť aj vo vzťahu k zamestnávateľovi, pretože tento nemôže bez predchádzajúceho pokynu oprávnenej osoby takéto zrážky pozastaviť. Zároveň žalovaná nebude fakticky donútená, aby takýto pokyn zamestnávateľovi dala. Vzhľadom na to by bola vykonateľnosť samotného neodkladného opatrenia ohrozená a záujmy žalobcu by tak neboli legitímne ochránené. Žalobca je toho názoru, že takúto povinnosť možno od zamestnávateľa žalobcu ako neúčastníka spravodlivo žiadať, nakoľko zdržaním sa zrážok zo mzdy nebudú jeho práva žiadnym spôsobom poškodené, či ohrozené. Žalobca záverom uviedol, že neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy, domáha sa ním ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku a nie je v jeho moci zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, D. kalendár č. XXXXXXXXXX, Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie zamestnávateľa žalobcu o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, Žiadosť o vykonávanie zrážok.
4. Súd sa oboznámil so žalobou s prílohami, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.07.2017, s doplnením zo dňa 13.07.2017 a prílohami, ako aj ostatným obsahom spisu.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 335 ods. 1 a 3 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. (1) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej. (3)
17. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
18. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
19. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z príloh k žalobe a k návrhu za osvedčené, že dňa 22.04.2015 bola medzi žalovanou ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaná ako veriteľ zaviazala poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi revolvingový úver vo výške 1.500,- eur. Z článku 13 bod 13.2 zmluvy vyplýva dojednanie, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa Zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy. Z Oznámenia o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.05.2015 vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu žalobcovi oznamuje, že mu boli vykonávané zrážky na základe dohody so spoločnosťou žalovanej mesačne vo výške 87,24 eura mesačne celkom 21x, čo činí uhradenú sumu 1.832,04 eura. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.02.2016 vyplýva, že táto bola žalovanou adresovaná zamestnávateľovi žalobcu, pričom žalovaná ňou požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, keď celkový dlh žalobcu voči žalovanej mal činiť ku dňu 18.02.2016 sumu 2.451,55 eura. Žalobca sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť tým, že na úver zaplatil viac ako len vrátil istinu, pričom má za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
20. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie práva žalovanej na výkon práva na zrážky zo mzdy žalobcu. V žalobe žalobca dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom zo žaloby nie je možné v tomto štádiu konania vyvodiť, že by bola žaloba zjavne nedôvodná, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to dostatočné osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou. Naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V konaní bolo osvedčené, že žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o výkon zrážok zo mzdy, z čoho vyplýva žalobcom tvrdená nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu do skončenia konania vo veci samej. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanou a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by totiž mohlo byť sťažené uplatnenie práv žalobcu (ktorý sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia), čím hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak by totiž súd tieto pomery dočasne neupravil a v priebehu tohto konania by sa zrážky zo mzdy vykonávali, došlo by k neustálemu navyšovaniu sumy prípadného bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Tým by mohlo dôjsť k sťaženiu tohto konania, pretože by nemohlo dôjsť k ustáleniu skutkového stavu v konaní,
ktorý je potrebný pre rozhodnutie vo veci samej, a tým by hrozili prieťahy v konaní. Súd tiež poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovanej, pretože má len dočasný charakter a nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa dočasne odloží možný výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovanej. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobcu.
21. Súd tiež usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu možno spravodlivo žiadať od zamestnávateľa žalobcu, teda inej osoby ako strany sporu, nakoľko tým nebudú jeho práva nijako dotknuté. Hoci Civilný sporový poriadok už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu (do 30.06.2016 účinné ustanovenie § 76 ods. 2 OSP), súd poukazuje na iba príkladmý výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, ktorý uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie Čl.4 ods. 2 CSP uvádza, že normu, ktorá bola obsiahnutá v uvedenom ustanovení § 76 ods. 2 OSP (neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než strane len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať), a ktorá v súčasnosti absentuje, by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, nakoľko by tak výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Súd tiež poukazuje na komentár k ustanoveniu § 325 CSP (Veľký komentár k CSP, C.H.Beck, 2016, str. 1094), v ktorom sa uvádza, že nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 OSP, pričom uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej.
22. Z obsahu spisového materiálu teda vyplýva osvedčenie základných skutočností, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej je s prihliadnutím na predmet sporu vo veci samej (vydanie bezdôvodného obohatenia v určitej výške) dôvodné až do skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť realizáciu zrážok zo mzdy, ktorého realizáciou sa žalobcovi hrozí, a teda obmedziť povinnosť zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu.
23. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel vo výroku tohto rozhodnutia, pričom podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/337/2015 zo dňa 04. 05. 2015, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/676/2014 zo dňa 17.09.2014 vydané v obdobných prípadoch.
24. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie, o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..