Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-51-2010.pdf
PDF · 76.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/51/2010
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadeným euroadvokátom, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti povinnej: T. A., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Q., o vymoženie sumy 218,08 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Jantárová 30, 040 01 Košice pod sp. zn. EX 3766/2009, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
III. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného (CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783) podal u súdneho exekútora proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb 10/2009-25 zo dňa 24.6.2009. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi dňa 5.2.2010 poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 218,08 eur s 0,08% úrokom z omeškania denne zo sumy 284,47 eur od 16.2.2006 do 31.10.2008 a zo sumy 218,08 eur od 1.11.2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania v sume 132,11 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.
3. Súdny exekútor dal podaním zo dňa 16.3.2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu zistenej nemajetnosti povinnej. Z podnetu vyplýva, že boli skúmané majetkové pomery povinnej, pričom bola povinná navštívená na adrese trvalého pobytu/ posledného známeho pobytu, a bolo zistené, že povinná údajne dlhodobo žije v zahraničí, nie je poberateľom sociálnej dávky, či inej formy štátnej podpory, mzdy ani dôchodku a od roku 2009 nebola zamestnaná, nevlastní motorové vozidlo ani nehnuteľnosti, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a ktorý by bol postihnuteľný, nie je spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti, je síce evidovaná v živnostenskom registri, avšak nebola zistená žiadna ekonomická činnosť, lustráciou bolo zistené, že povinná nemá otvorené účty v žiadnej z bánk pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Súdny exekútor uviedol, že ako súdom poverená osoba zákonným spôsobom zistil majetkové pomery povinnej a zhodnotil, že sú splnené podmienky na podanie podnetu na zastavenie exekúcie, pretože ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne. Súčasne si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 76,02 eur.
4. Oprávnený podaním zo dňa 7.7.2017 oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie, nesúhlasí však s vyčíslenými trovami súdneho exekútora, keď nepovažuje za preukázanú výšku uplatneného cestovného
- 20,80 eur ako hotových výdavkov. Uviedol, že z podania súdneho exekútora vyplýva, že realizoval služobnú cestu na adresu trvalého pobytu povinnej, nie je však zrejmé, kedy ju realizoval a z akých dôvodov, ako ani dôkaz, že služobnú cestu skutočne realizoval. Náhradu cestovného navrhol oprávnený súdnemu exekútorovi nepriznať.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora.
10. V tejto veci dal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a predložených písomností vyplýva, že povinná nie je vlastníkom nehnuteľností ani motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, nebol zistený zamestnávateľ povinnej, v Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava bola evidovaná ako SZČO od 1.7.2008 do 30.6.2009, podľa vyjadrenia matky povinnej, táto sa nachádza už viac ako 5 rokov v zahraničí (v Anglicku).
11. Súd dospel k záveru, že v konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinnej predpoklad dosahovania príjmu v blízkej budúcnosti a súd má zato, že bolo dostatočne preukázané, že povinná nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie - podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP.
12. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
13. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámila súdu v podnete na zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho
názoru, že takéto oznámenie exekútora, je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci a nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
21. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má nárok na náhradu trov exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP. Pokiaľ oprávnený namietal súdnym exekútorom uplatnenú náhradu cestovného, na túto súd pri rozhodovaní o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie neprihliadal, pretože o výške náhrady trov exekúcie (účelnosti a výške ich jednotlivých nárokov) rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.