Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/114/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: Y., proti povinnému: U., o vymoženie 14.500,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/2208/2009-40 zo dňa 15. marca 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6, § 196, § 199, § 200, § 203 Exekučného poriadku (ďalej len Ex. por.), § 2 ods. 1 pís. a) a b), 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora R.. R. Y. dňa 27.10.2009 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, na základe exekučného titulu - zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom F. č. k. XZm/XXX/XXXX- XX zo dňa 17.12.2008. Dňa 19.01.2016 doručil oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú povinný uzatvoril s právnym predchodcom oprávneného - so spoločnosťou T. Plnenie povinného zo zmluvy bolo zabezpečené vlastnou blankozmenkou, vystavenou povinným. Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú povinný uzatvoril dňa 06.04.2006, vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu F., z ktorého je zrejmé, že súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd uzavrel, že vlastný právny vzťah právneho predchodcu oprávneného s povinným vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Pri uzatvorení zmluvy konal právny predchodca oprávneného ako podnikateľ poskytujúci služby - úvery (to je zrejmé i z výpisu z obchodného registra), pričom povinní vystupovali a konali ako fyzické osoby nepodnikatelia, ktorí použili službu oprávneného pre svoju priamu osobnú spotrebu. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako majú na mysli § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd uviedol, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca však ukladá povinnosť oprávnenému, v prípade ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom; pričom dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 pís. m) bod prvý až tretí EP. Na základe uvedených skutočností a uvedených zákonných ustanovení súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Ďalej prvostupňový súd rozhodol, že nakoľko zastavil konanie v zmysle § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k EP lex generalis, rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 1 EP na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom podľa návrhu EP musel oprávnený predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V ňom namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď exekučný súd pri svojom rozhodnutí nerešpektoval zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného súdneho rozhodnutia. Oprávnený ďalej uviedol, že právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať a k ich zmene možno dospieť výlučne prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch upravených v zákone č. 160/2015 Z.z.; pre vyššie uvedené oprávnený namieta, že exekučný titul nebol napadnutý mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a teda v príslušnom konaní exekučný súd bol a je povinný plne rešpektovať jeho záväznosť a zásadnú nemennosť garantovanú §§ 226, 228, 230, 232 zák. č. 160/2015 Z.z. S ohľadom na uvedené oprávnený mal za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie napádaného rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 pís. a) CSP. Oprávnený namieta, že prijatím zák. č. 438/2015 Z.z. dal zákonodarca exekučným súdom akúsi sui generis právomoc dodatočne (spätne) vo vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutia a to mimo rámca základného (nachádzacieho) konania - a to podľa názoru oprávneného je v priamom rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej oprávnený poukazuje na princíp právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou a definičným znakom právneho štátu, pričom poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 21/08, PL. ÚS 16/06). V odvolaní je ďalej namietané, že právna úprava obsiahnutá v zákone č. 438/2015 Z.z. zakladá vzájomný nesúlad medzi dvoma normami do tej miery, že oslabuje reálnu uplatniteľnosť právnych noriem a osobitne právnu istotu ako základný atribút právneho štátu. Oprávnený upozorňuje na všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu PL. ÚS 16/95. Ustanovenie § 243f EP odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, nakoľko toto ustanovenie umožňuje súdom dodatočne a spätne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia v už prebiehajúcich exekučných konaniach. Oprávnený tvrdil, že právna úprava zák. č. 438/2015 Z.z., ktorou bol novelizovaný EP, ignoruje všetky základné právne poučky o základných princípoch právneho štátu, ignoruje jednotnú judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru ESĽP. Ďalej oprávnený namietol, že s poukazom na citované ustanovenie § 57 ods. 1 pís. m) EP nemôže exekúciu zastaviť len na tom základe, že súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu. Totiž vychádzajúc z právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu bolo jedinou podmienkou pre uplatnenie práva zo zmenky predloženie originálu zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne ďalšie skutočnosti okrem platnosti samotnej zmenky. Exekučný súd, podľa názoru oprávneného, nekonkretizoval jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku, nekonkretizoval žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a nekonkretizoval ani rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktoré zmenkový súd neprihliadol. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že napádané rozhodnutie je nesprávne, a to z dôvodu, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 pís. e) CSP. Oprávnený namieta, že vnútroštátny súd, ako to vyplýva z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora ES, je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícií právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Oprávnený namieta, že len v prípade ich zistenia mohol exekúciu súd zastaviť. Rovnako mal postupovať aj k preskúmaniu existencie obmedzenia resp. neprípustnosti použitia zmenky. Predmetné

zmluvy patria medzi tzv. absolútne obchody podľa Obchodného zákonníka, a preto by sa mali spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Ďalej oprávnený poukazuje na to, že použitie zmenky na zabezpečenie záväzku z predmetných zmlúv bolo podľa úpravy platnej a účinnej v čase podpisu zmluvy a v čase vystavenia zmenky prípustné, a preto bez akýchkoľvek pochybností nie je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Záverom oprávnený žiada, aby konajúci súd podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR návrh na vyslovenie nesúladu § 39 ods. 4, 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f EP s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia súdu prerušil.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného nebolo podané.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za potrebné dodať.

6. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Oprávnený sa domáha proti povinnému v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre vymoženie 14.500,60 Eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu F., č. k. XZm/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.12.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi. S poukazom na § 243f EP oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil.

9. Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Ex. por. v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa možno vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinnej vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného (T.) s povinným (ďalej len "predmetná zmluva"), je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.

13. Exekučným titulom, na podklade ktorého bola vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu Okresného súdu F. pod č. k. XZm/XXX/XXXX-XX, zo dňa 17.12.2008 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo v konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

14. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí EP. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne v predmetnej zmluve identifikoval viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. So závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení sa odvolací súd stotožňuje.

15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Zmenka bola v preskúmavanej veci žalovaným (povinným v exekučnom konaní) vystavená pred 31.12.2007, pričom ustanovenie § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2007) upravovalo, že ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí súd prihliadať ex lege, a táto povinnosť sa vzťahuje aj na prieskumnú činnosť konaní, ktoré prebiehali pred uvedenou novelou.

16. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP), pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 EP), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .