Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/485/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, proti žalovaným 1/ T. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX K. K. X a 2/ Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX K. K. X, o zaplatenie 9 064,44 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/274/2015-81 zo dňa 15. 06. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok II) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 544,34 € s prísl. (výrok I), zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 544,34 € s príslušenstvom titulom plnenia z úverovej zmluvy k Zmluve o stavebnom sporení č. 29509660/7930 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili so žalobcom dňa 11. 11. 2014 (správne má byť dňa 11. 11. 2011) úverovú zmluvu ako poberatelia úveru za účelom modernizácie a obnovy nehnuteľnosti, čo v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon č 129/2010 Z. z.“) nespadá medzi prípady, kedy nejde o spotrebiteľský úver (§ 3 ods. 1). Na základe tohto právneho záveru mal za to, že daná zmluva ako spotrebiteľský úver musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti vrátane výšky počtu a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z ). V zmluve čl. VII, bod 7 je uvedené, že výška, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkoch počas trvania medziúveru a výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov počas trvania stavebného úveru, sú uvedené v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Okresný súd poukázal na to, že táto príloha nie je podpísaná zmluvnými stranami, preto nemožno považovať túto náležitosť za obsiahnutú v danej úverovej zmluve. Z tohto dôvodu považoval predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

3. Z oznámenia o výplate zo 06. 12. 2011 a zo 07. 02.2012 mal súd preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ boli zo strany žalobcu vyplatené peňažné prostriedky spolu vo výške 10 000 € a z prehľadu účtu žalovaných okresný súd zistil, že žalovaní celkovo na úhradu záväzkov z úveru uhradili sumu 4 075,66 €. Aby mohol žalobca pristúpiť k zosplatneniu úveru, museli by byť žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní so zaplatením splátky

dlhšie ako 3 mesiace (§ 53 ods. 9 Obč. zák.), pričom v danom prípade (ak by boli žalovaní v omeškaní s jednou splátkou do 28. 04. 2015 - datovanie výzvy na úhradu pred zosplatnením), prichádzalo by do úvahy 39 splátok od počiatku splácania úveru (január 2012), ktorými mala byť žalobcovi ku dňu 28. 04. 2015 zaplatená suma 4 095 €. Po odrátaní sumy uhradenej žalovanými (4 075,66 €), zostáva k úhrade 19,34 €, čo nepredstavuje ani jednu celú splátku (105 €). Potom podľa okresného súdu nemohlo dôjsť k omeškaniu žalovaných (o 3 mesiace), a teda ani k zosplatneniu úveru dňom 28. 05. 2015. Na základe vyššie uvedeného okresný súd uzavrel, že do dňa vyhotovenia žaloby (06. 08. 2015) potom dlhujú žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi sumu 544,34 € (44 mesiacov x 105 € = 4620 - 4075,66 = 544,34 €).

4. Vzhľadom na tieto skutočnosti v takomto rozsahu priznal žalobcovi jeho nárok spolu s úrokom z omeškania v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý okresný súd aplikoval vzhľadom na spotrebiteľský charakter danej zmluvy (§ 52 ods. 2 Obč. zák.).

5. Vo zvyšnom rozsahu vrátane časti „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého“, ( to prichádza do úvahy pri vzťahu dlžník - ručiteľ a nie pri spoludlžníkoch, ktorými žalovaní 1/ a 2/ sú ), súd žalobu zamietol.

6. Okrem istiny (sumy 544,34 €) má podľa okresného súdu žalobca právo aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny 544,34 € a to odo dňa uvedeného v petite návrhu (29. 05. 2015), pokiaľ ide o sumu 229,34 € a vo zvyšku od omeškania s úhradou splátok platných v júni, júli a v auguste 2015, ako od prvého dňa omeškania. čo je od 02. 06. 2015 zo sumy 105 €, od 02. 07.2015 zo sumy 105 € a od 02. 08. 2015 zo sumy 105 € do zaplatenia a to vo výške uplatnenej žalobcom.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 ( ďalej v texte „ OSP“) tak, že žalovaným 1/ a 2/ ich náhradu napriek úspechu v prevažnej časti kvôli ich neuplatneniu nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, voči výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietnutý. S poukazom na právnu úpravu §-u 1 ods. 1 a 2, §-u 261 ods. 6 písm. d/ a §-u 263 ods. 1 Obchodného zákonníka vyslovil názor, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená stranami sporu, je potrebné posúdiť výlučne podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka, keď vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z titulu poskytnutého úveru ako absolútneho obchodu. Okresný súd tak, aplikáciou Občianskeho zákonníka, ako aj aplikáciou samotného zákona č. 129/2010 Z.z. vec nesprávne právne posúdil. Naviac je jeho rozhodnutie podľa neho nepreskúmateľné, keď z neho nevyplýva, prečo okresný súd napriek vyššie citovanej prednosti Obchodného zákonníka aplikoval na prejednávaný prípad Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z.z..

9. V súvislosti s aplikáciou zákona č. 129/2010 Z.z. na prejednávaný prípad žalobca osobitne poukázal na skutočnosť, že je bankou, ktorá v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení vykonáva stavebné sporenie, ktorým v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona je poskytovanie stavebných úverov na stavebné účele uvedené v § 11 ods. 1 Citovaného zákona (napr. nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, výstavba, prestavba, nadstavba, stavebné úpravy, modernizácia, rekonštrukcia a pod.). V prejednávanom prípade tvrdil, že žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky zo stavebného úveru za účelom rekonštrukcie a obnovy nehnuteľnosti. Podľa § 1 ods. 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa tento zákon nevzťahuje na úver, ktorého účelom je z nadobudnutie, alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, alebo výstavba nehnuteľností. Nakoľko je žalobca oprávnený poskytovať len účelovo viazané úvery na stavebné účely, práve toto špecifikum má za následok, že na úvery, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z., sa nevzťahuje.

10. Ak by aj mal súd za to, že na prejednávaný prípad sa zákon č. 129/2010 Z.z. vzťahuje, namietal, že splnil podmienky podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, pretože v zmluve o úvere, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorí i príloha č. 1 sa údaje o výške počte a termíne jednotlivých splátok istiny úrokov a iných poplatkov, nachádzajú. Celá zmluva o úvere spolu s jej prílohami troví jeden celok, ktorý je podpísaný na mieste na tom určenom a všetky strany zmluvy vrátane jej príloh sú pevne spojené. Má za to, že žiadne zákonné ustanovenie zmluvným stranám neukladá podpísať každú stranu zmluvy a aj jej prílohy.

11. Ako posledný odvolací dôvod namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď sa okresný súd nevysporiadal so všetkými námietkami tvrdeniami a dôkazmi žalobcu a to aj napriek skutočnosti, že svoj návrh odôvodnil a doplnil o potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

12. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

13. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 15. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 285 ods. 1 (a contrário) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, teda vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III) podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a súčasne nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že predmetnú zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená stranami sporu je potrebné posúdiť výlučne podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka neobstojí a to z nasledovných dôvodov:

16. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola síce uzavretá ako zmluva o úvere, teda zmluva o absolútnom obchode v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, no napriek tomu je nutné predmetnú zmluvu považovať okrem iného, že ide o zmluvu o úvere aj za zmluvu spotrebiteľskú. Tento právny záver vypláva najmä z toho, že žalobca ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaní 1/,2/ vystupovali ako spotrebitelia, keď pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti nekonali.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. V nadväznosti na citáciu vyššie uvedeného ustanovenia odvolací súd poukazuje na to, že predmetná právna úprava prekonala doterajšiu súdnu prax ohľadne aplikácie Obchodného zákonníka na zmluvu o úvere, ktorá bola zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd správne, ako orgán rozhodujúci o nárokoch spotrebiteľskej zmluvy, je povinný prihliadať na ust. §-u 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia, teda aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014, ako aj 8MCdo 13/2014). Argument žalobcu uvedený v odvolaní, preto pokiaľ ide o tento jeho právny záver vzhľadom na vyššie uvedené, neobstojí.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že zmluva o úvere je zmluvou v spotrebiteľskom úvere aj z hľadiska toho, že sú naplnené ďalšie predpoklady na toto tvrdenie, t.j., že ide o poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom (§ 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľovi

(§ 2 písm. a/ Citovaného zákona), s tým, že veriteľom je subjekt, ktorý poskytuje úvery na základe bankového oprávnenia a dlžníkmi sú subjekty, z ktorých označenia v zmluve nič nenasvedčuje tomu, že by vykonávali podnikateľskú činnosť, alebo, že vzhľadom k účelu poskytnutého úveru, tento si berú za účelom výkonu svojho zamestnania, alebo povolania. Účel úveru preto nediskvalifikuje poskytnutý úver z toho, že by malo ísť o úver spotrebiteľský v širšom ponímaní tohto pojmu, teda v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a/ a b/ toho zákona, v ktorých je vymedzené čo je spotrebiteľským úverom, že musí byť poskytnutý veriteľom spotrebiteľovi a kto vlastne veriteľom a spotrebiteľom je.

20. Ak teda okresný súd správne určil, že poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., potom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí s poukazom na § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jej splatenia, inak je nutné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

21. Okresný súd však vec nesprávne právne posúdil ak vyslovil, že „príloha č. 1 (správne má byť príloha č. 1 a príloha č. 2) nie je osobitne podpísaná zmluvnými stranami, preto nemožno považovať náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. za obsiahnutú v zmluve“. Z obsahu zmluvy ale vyplýva, že zmluva o úvere spolu s jej prílohami troví jeden celok, ktorý je podpísaný na mieste na tom určenom a všetky strany zmluvy vrátane jej príloh sú pevne spojené. Ak je príloha s uvedením výšky počtu a termínov splátok súčasťou zmluvy, nemožno dospieť k záveru, že uvedené náležitosti nie sú v zmluve uvedené a je potrebné ich posúdiť z hľadiska zákona zák. č. 129//2010 Z.z..

22. Odvolací súd tak poukazuje na skutočnosť z toho dôvodu, že Občiansky zákonník výslovne nerieši otázku, kde na listine má, (musí) byť podpis umiestnený. Podpisom sa písomný právny úkon završuje. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 2317/2006 žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Princíp, že text písaný pod podpisom nereprezentuje relevantný prejav vôle osoby, ktorá sa podpísala sa podľa súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje bez výnimky, iba na niektoré úkony - typicky na závet. Ohľadne iných súkromných listín neprevládajú tak prísne požiadavky, pretože je potrebné dať prednes vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred bezúčelným formalizmom; napr. súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Osobitný problém z hľadiska podpisovania predstavujú prílohy a dodatky k listinám (zmluvám). Vo všeobecnosti platí, že prílohy a dodatky ak majú byť súčasťou listín, majú byť stranami podpísané, pokiaľ sú nimi vydané a majú tvoriť so základnou hlavnou listinou jeden nedeliteľný celok. Judikatúra v tejto súvislosti tiež vyvodila, že ak prílohy, ktoré tvoria súčasť písomne uzavretej zmluvy a ktorú účastníci podpísali a na ktoré zmluva odkazuje, čo do svojho predmetu nie sú podpísané, nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 937/2003. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1102/2008 vyplýva podľa tohto rozhodnutia, že „pre úplnosť je na mieste dodať, že podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je síce predpokladom písomnej formy právneho úkonu tiež podpis konajúcej osoby, právna doktrína (porovnaj Eliáš, K.: právní úkony na soukromních listinám se zvláštním šetelem ke ich podepisovaní. At notam 1996 č. 3 strana 59) a súdna prax (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 2317/2006) sa však zhodujú v názore, že súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj listiny označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu napriek tomu, že podpísané neboli“. Naviac v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na svoje rozhodnutie sp. zn. 16 Co 833/2014, v ktorom vyslovil právny záver, že obchodné podmienky jednej zo zmluvných strán nemusia byť účastníkmi zmluvy samostatne podpísané, avšak vyžaduje sa, aby ich obsah bol zmluvným stranám známy, alebo aby boli k návrhu na uzavretie zmluvy priložené. V prípade pochybnosti zaťažuje dôkazné bremeno splnenia vyššie uvedených podmienok osobu, ktorá sa ustanovení Obchodných podmienok dovoláva. Aplikujúc tieto závery na prejednávaný prípad možno konštatovať, že nebol správny záver okresného súdu o tom, že pokiaľ nie je príloha č. 1 osobitne podpísaná zmluvnými stranami, nemožno považovať náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. za obsiahnutú v zmluve. Pokiaľ žalobca spolu so zmluvou o úvere, v ktorej uvádza, že jeJ neoddeliteľnou súčasťou sú i prílohy č. 1 a príloha 2, tieto prílohy k návrhu na začatie konania priložil a žalovaní 1/ a 2/ v rámci konania nespochybnili skutočnosť, že tieto uvedené prílohy im v rozhodnom čase neboli pripojené a neboli s nimi oboznámení, nebolo povinnosťou žalobcu túto skutočnosť preukazovať. Aj podľa senátu odvolacieho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co 150/2012, príloha k zmluve, na ktorú zmluva preukázateľne odkazuje,

nemusí byť samostatne podpísaná zmluvnými stranami, ak je preukázané, že bola k zmluve priložená. K posúdeniu, či tieto prílohy spĺňajú požiadavky §-u 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a v tejto súvislosti ani k dokazovaniu v tomto smere však zo strany okresného súdu, vzhľadom na jeho nesprávne právne posúdenie veci, následne nedošlo.

23. Úlohou okresného súdu bude ( vzhľadom na vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu ) posúdiť, či prílohy č. 1 a prílohy č. 2 bez ohľadu na to, že neboli podpísané zmluvnými stranami, tvoria súčasť zmluvy, a ak áno, bude úlohou okresného súdu, aby predmetnú zmluvu opätovne posúdil, či táto (ne)obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., prípadne náležitosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k právnemu záveru, že úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V opačnom prípade, ak okresný súd dospeje k tomu, že zmluva obligatórne náležitosti v zmysle tohto zákona obsahuje, posúdi, či bola uzavretá (ne)platne v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Prioritne posúdi primeranosť výšky odplaty, za ktorú bol úver poskytnutý. Vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je v tejto veci ešte nevyhnutné vykonať, odvolací súd konštatuje, že doplnenie dokazovania odvolacím súdom nepovažoval za účelné, ak v tomto smere okresný súd dokazovanie nevykonal vôbec. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C - 42/2015, podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

24. Odvolací súd však okrem vyššie uvedeného dáva do pozornosti okresného súdu, že žalovaným 1/ a 2/ bol dosiaľ poskytnutý len medziúver, ktorého podstatou je, že žalovaní majú povinnosť s poukazom na čl. II bod 3 zmluvy platiť mesačnú splátku vo výške 0,61% z cieľovej sumy (ktorá je 10 000 €), na úhradu úrokov z poskytnutého medziúveru. Sú teda povinní uhrádzať pravidelne mesačne sumu 61 € a to až dovtedy, kým nesplnia podmienky na poskytnutie stavebného úveru, čo sa im však nepodarilo. Uvedené vyplýva aj z prílohy č. 2 k predmetnej zmluve. Zároveň, aby sa medziúver mohol pretransformovať na stavebný úver, musia okrem sumy 61 € na medziúver, platiť aj ďalšiu sumu za účelom vytvárania kapitálu na neskoršie poskytnutie stavebného úveru (bod 6 a 7 čl. II zmluvy). Výška tejto sumy je stanovená na 0,44% z cieľovej sumy a predstavuje teda 44 €. Suma 105 €, ktorú mali žalovaní mesačne platiť, teda pozostáva zo sumy 61 €, ktorá slúži na úhradu úrokov z poskytnutého medziúveru a zo sumy 44 €, ktorá slúži na akumuláciu prostriedkov a teda táto suma nie je využívaná ani na úhradu istiny a ani na úhradu úrokov. Ak potom okresný súd dospel k záveru, že poskytnutý medziúver je bezúročným, žalovaní nemali povinnosť platiť sumu 61 € mesačne, nakoľko táto slúži výlučne na úhradu úrokov medziúveru, ale mali len povinnosť platiť sumu 44 € mesačne, ktorá slúži na kumuláciu prostriedkov na poskytnutie úveru stavebného. Ak by teda bola správna úvaha okresného súdu o tom, že poskytnutý medziúver je bezúročným, ktorá však zrejme s poukazom na vyššie uvedené je zatiaľ predčasná, žalovaní ku dňu odstúpenia o zmluvy mali povinnosť zaplatiť len 39 platieb na akumuláciu kapitálu po 44 € t.j. celkovo sumu 1 716 €.

25. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené koná ďalej o veci s tým, že v novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Len pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je v celom rozsahu nepreskúmateľný, preto v prípade ak okresný súd opätovne rozhodne o trovách konania, bude jeho úlohou rozhodnutie o náhrade týchto trov dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodniť v súlade so zákonom.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .