Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/58/2017

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. P., nar. XX.XX.XXXX a K. P., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, deti rodičov - matky: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX/A, T., zastúpená: JUDr. Viera Caková, advokátka, Rázusova 6, Trnava a JUDr. Adriena Vysudilová, advokátka, Paulínska 15/A, Trnava, a otca: T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. P. XXX/X, T., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že dočasne ponecháva maloleté deti O. a K. v osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje povinnosťou platiť na maloletého O. výživné v sume 45,- eur mesačne a na maloletého K. výživné v sume 35,- eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia.

II. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T. za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého O. a K. v tomto konaní.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.07.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré rozvodové konanie prebieha na tunajšom súde pod sp.zn. 16P/27/2017. Súčasťou návrhu vo veci samej bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorým by mali byť maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky, a ktorým by bol otec zaviazaný povinnosťou platiť na maloletého O. výživné v sume 250,- eur mesačne a na maloletého K. výživné v sume 200,- eur mesačne. Hoci v petite návrhu sa chybne uvádza, že má ísť o rozhodnutie na čas po rozvode, z označenia návrhu ako aj vychádzajúc z jeho obsahu, je jednoznačne zrejmé, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že rodičia maloletých detí sú manželmi od 24.07.2004 s tým, že na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 16P/27/2017 je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k deťom po rozvode manželstva, kde otec opakovane nepreberá zásielky zo súdu, nie je možné vykonať pojednávanie vo veci. Snahou matky bolo v rámci zákonného spojenia upraviť i vyživovaciu povinnosť k deťom po následnej úprave o zverení detí do osobnej starostlivosti matky. Termín ďalšieho konania bol stanovený až na mesiac október. Z ich manželstva pochádzajú dve deti: syn O. a syn K.. Rodičia maloletých detí od polovice apríla 2017 žijú oddelene z dôvodu, že pre správanie otca musela matka opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovať sa s deťmi k rodičom. Otec od tohto obdobia žiadnym spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť. V čase odsťahovania sa bol naviac nezamestnaný a podľa posledných informácií matky by mal byť v súčasnosti zamestnancom O. H. I., obchodné meno C. H., pričom matke príjem otca nie je známy a ani nemá možnosť listinným dôkazom skutočnosť preukázať. Z tohto dôvodu dokladuje listinu štatistického úradu

o priemernom zárobku, ktorý by mal v odbore, v ktorom je vyučený, ktorý v minulosti i v súčasnosti vykonáva, t. j. O. dosahovať. Otec by mal mať príjem i z prenájmu nehnuteľnosti - bytu, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, LV je prílohou návrhu. Matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti A., s. r. o., A. J., N. XX/X, kde dosahuje priemerný mesačný prijem 700,- eur, ktorý dokladuje listinou. Matka zo svojho príjmu hradí všetky náklady na energie za nehnuteľnosť, v ktorej žila s deťmi z dôvodu, aby neprišlo k odpojeniu od energii, prípadne k sankciám za neuhradené platby, ďalej prispieva na náklady rodičom, u ktorých s deťmi žije a v celom rozsahu zabezpečuje náklady na deti a seba. Pokiaľ ide o deti, starší syn je žiakom 6. ročníka základnej školy, kde matka hradí 20,- eur ZRPŠ ročne, mesačne 35,- eur obedy, pol ročne 150,- eur angličtinu, ďalej syn navštevuje futbalový krúžok, kde platí 25,- eur ročný poplatok a športová výstroj na rok predstavuje náklad 50,- eur. Ďalej maloletý mesačne užíva lieky, nakoľko je liečený na astmu a poruchy imunity, čo predstavuje poplatok 30,- eur, ďalej nosí okuliare, ktoré stáli 115,- eur a v druhom roku výmena skiel 75,- eur, nárok na starostlivosť o chrup predstavoval poplatok 300,- eur na zubný strojček. Čo sa týka druhého syna, tento je žiakom 2. ročníka na tej istej škole, kde uňho poplatok na ZRPŠ bol rovnako 20,- eur, navštevuje školský klub s mesačným poplatkom 12,- eur, obedy mesačne 30,- eur. Tento syn navštevuje rovnako futbalový krúžok, kde je ročný poplatok 30,- eur a 50,- eur je ročne náklad na športové oblečenie. Syn K. tiež navštevuje ľudovú školu umenia, kde je mesačný poplatok 10,- eur. Matka sama hradí náklady na bývanie v rodinnom dome, ktoré sú mesačne: 50,- eur elektrina, 80,- eur plyn, 30,- eur voda, 12,- eur káblová televízia, 45,- eur mobilný telefón (toto predstavuje poplatok i za mobily detí). Ďalej platí ročne smetné približne 80,- eur a daň z nehnuteľnosti približne 70,- eur. Má rovnako zdravotné problémy, kde dopláca mesačne na lieky 15,- eur. Ďalším nevyhnutným nákladom sú pohonné hmoty z T. na pracovisko vo výške 60,- eur mesačne. Matka nie je schopná zabezpečiť zo svojho príjmu všetky vyššie popísané náklady, vyživovacia povinnosť otca voči deťom nie je plnená dobrovoľne a týmto správaním otec ohrozuje i zdravý vývoj detí. Jediným dostupným spôsobom je zjednanie nápravy čo najskôr a touto formou, čím sa dočasne upravia pomery medzi rodičom, ktorý si povinnosť neplní, a maloletými deťmi. V návrhu na stanovenie výšky výživného vychádza matka z predpokladaného reálneho príjmu otca a tiež zisku z výnosu z nehnuteľnosti. K návrhu matka priložila sobášny list, rodné listy detí, Štruktúru miezd 2016, Prehlásenie o ponuke zamestnania, čiastočný výpis z LV č. XXXX, potvrdenie o príjme matky.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom s prílohami, výsledkami elektronickej lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, odpoveďou zamestnávateľa otca zo dňa 17.07.2017, Dohodou o pracovnej činnosti, ako aj pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/27/2017.

4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

23. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia § 360 a nasl. upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Podľa novej právnej úpravy neodkladných opatrení je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa.

29. Matka maloletých detí sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala predbežnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v zmysle zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a zaviazania otca výživným, nakoľko s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a tento na ich výživu dobrovoľne neprispieva. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti dôvodný.

30. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a tiež z obsahu spisu v prejednávanej veci, za osvedčený treba považovať nedostatok spolužitia rodičov maloletých detí a neplatenie výživného zo strany otca na maloleté deti, ktorá skutočnosť vyvolala potrebu úpravy rodičovských práv a povinností pred vydaním konečného rozhodnutia v prejednávanej veci. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvode manželstva rodičov pod sp.zn. 16P/27/2017, v ktorej veci zatiaľ nebolo rozhodnuté, nakoľko sa nedarí doručiť písomnosti otcovi maloletých detí.

31. Maloleté deti bývajú u matky, pričom v tejto domácnosti otec maloletých detí nebýva, a podľa vyjadrenia matky sa nepodieľa ani na výžive maloletých detí. Matka sa o maloleté deti osobne stará, pričom sama uhrádza náklady spojené s ich výživou zo svojho priemerného čistého príjmu vo výške 746,- eur mesačne (potvrdenie o príjme na č.l. 11). V záujme maloletých detí však je, aby sa na ich výžive podieľal aj otec, aby tak boli zabezpečené životné potreby maloletých detí, keďže matka dosahuje len priemerný príjem, z ktorého je náročné zabezpečiť výživu dvoch maloletých detí, keď matka má okrem toho ďalšie náklady spojené s bývaním. Na základe uvedeného tak súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletých detí v osobnej starostlivosti matky (čo bolo podmienkou pre zaviazanie otca povinnosťou platiť na maloleté deti výživné, pričom maloleté deti sa v starostlivosti matky nachádzajú, nejde preto o „zverenie“, ale o „ponechanie“) a o povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti, nakoľko matkin

príjem na dostatočnú výživu maloletých detí nepostačuje a otec dobrovoľne na maloleté deti neprispieva. Zároveň súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča podieľať sa na výžive svojho dieťaťa. Pokiaľ ide o výšku výživného, uvádza súd nasledovné.

32. Z odpovede zamestnávateľa otca C. H. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že otec maloletých detí je zamestnaný od XX.XX.XXXX na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom sa predpokladá jeho čistá mesačná mzda vo výške cca 80,- eur mesačne. Z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že otec u daného zamestnávateľa pracuje ako V. na dobu určitú do 31.05.2018, s maximálnou dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a dohodnutou odmenou 2,50 eura na hodinu. Matka predložila Štruktúru miezd 2016 (č.l. 8), z ktorej vyplýva priemerná hrubá mesačná mzda mechanikov a opravárov motorových vozidiel vo výške 943,- eur. Otec aj matka majú vyživovaciu povinnosť iba voči maloletým deťom.

33. Keďže pre potreby neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času na jeho nariadenie, nie je potrebné a ani možné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ako je to potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, nebolo dôvodným ani možným skúmať dopodrobna majetkové pomery oboch rodičov, ale súd vychádzal zo skutočností, ktoré mal za osvedčené, pričom doplnil dokazovanie dopytom na zamestnávateľa otca. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z toho, že otec je zamestnaný ako opravár motorových vozidiel, je teda práceschopný, a nič mu nebráni zamestnať sa v zamestnaní, kde by dosahoval minimálnu mzdu, ktorá je v súčasnosti vo výške 435,- eur mesačne brutto. Nie je akceptovateľné, aby sa práceschopný muž v produktívnom veku uspokojil so zamestnaním, kde dosahuje čistú mzdu vo výške 80,- eur mesačne. Z mesačnej mzdy 435,- eur brutto potom súd ako výživné v nevyhnutnej miere stanovil sumu 45,- eur na maloletého O. a 35,- eur na maloletého K., pričom ide o výživné v nevyhnutnej miere v zmysle citovaného ustanovenia § 366 CMP, a toto výživné je otec schopný platiť aj zo (v súčasnosti) dosahovanej čistej mzdy. Nie je pritom možné bez ďalšieho vychádzať z priemernej mzdy mechanikov a opravárov motorových vozidiel v roku 2016, ktorú predložila matka, nakoľko je potrebné vykonať dokazovanie ohľadom voľných pracovných miest v tomto odbore, preto nebolo možné vychádzať zo sumy 943,- eur, ako z možného príjmu, ale súd vychádzal z minimálnej mzdy. Vo veci bude vykonané dokazovanie za účelom podrobného preskúmania majetkových pomerov oboch rodičov, a za účelom zistenia, v akej najvyššej výške je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať čistý príjem, ktoré dokazovanie však presahuje možnosti konania o neodkladnom opatrení. Možnosť otca platiť matkou navrhnuté výživné vo výške 250,- eur mesačne na maloletého O. a 200,- eur mesačne na maloletého K. (zhodné s návrhom vo veci samej) z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, keď je najmä potrebné podrobne vypočuť otca k jeho majetkovým pomerom a vykonať ďalšie dokazovanie. Pokiaľ ide o poukazovanie matky na predložený list vlastníctva, podľa ktorého je otec výlučným vlastníkom bytu č. XX na ul. C. P., T., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. T. (č.l. 10), a tvrdenie matky, že tento byt otec prenajíma, toto tvrdenie súd nemal za osvedčené, a to aj s poukazom na skutočnosť, že na uvedenej adrese má otec nahlásený trvalý pobyt, pričom v spoločnej domácnosti s matkou nebýva. V tejto fáze konania pritom nie je možné vykonať podrobné dokazovanie potrebné na zistenie tvrdeného prenájmu bytu a tiež schopností, možností a majetkových pomerov otca, takéto dokazovanie bude urobené v konaní o návrhu vo veci samej.

34. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to, že neodkladným opatrením možno uložiť rodičovi, aby platil výživné iba v nevyhnutnej miere (§ 366 t.j. vo výške, ktorá je potrebná na uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa. Súd dospel k záveru, že miere nevyhnutného výživného v tomto prípade zodpovedá mesačné výživné na maloletého O. vo výške 45,- eur mesačne K. vo výške 35,- eur mesačne, keď matka poberá na maloleté deti prídavok na dieťa a tiež má príjem vo forme mzdy vo výške cca 746,- eur mesačne netto, z ktorých tiež zabezpečí výživu maloletých detí.

35. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu matky vo výroku I. uznesenia čiastočne vyhovel, dočasne ponechal maloleté deti v starostlivosti matky a otcovi neodkladným opatrením uložil povinnosť platiť na maloletého O. výživné vo výške 45,- eur mesačne a na maloletého K. výživné vo výške 35,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, a to od vykonateľnosti tohto uznesenia.

36. Nad rámec súd poznamenáva, že nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný návrhom matky, nebolo potrebné osobitne rozhodovať o prevyšujúcom návrhu matky v časti výživného.

37. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

38. Podľa § 31 ods. 2 ZR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

39. Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

40. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

41. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)

42. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

43. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

44. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletým deťom vo výroku II. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletých detí v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom súd ustanovil podľa bydliska maloletých detí miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny T., nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.