Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoPr-10-2016.pdf
PDF · 106.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoPr/10/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: X.. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Z. XX, I., zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, sídlo Karpatská 11, Poprad, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.11.2015, č.k. 15 Cpr/7/2013-86, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava (ďalej „žalovaný“) žalobcovi dňa 26.3.2013 pod č. SPOU-PO-6-32/2013 je neplatná, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 32 856,25 eur brutto a náhradu trov konania právnemu zástupcovi JUDr. Milanovi Žoldošovi vo výške 5 390,53 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Výroky vo veci samej právne odôvodnil § 46 ods.1, § 47 písm. b/, § 48 ods.1, § 81, § 125 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o štátnej službe„), § 79 ods.1 ,2, § 38 zák.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej „Zákonník práce“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za nesporné, že písomným rozhodnutím ministra vnútra SR, personálnym rozkazom č. 45/2013 z 8.3.2013 došlo s účinnosťou od 1.4.2013 k zrušeniu oddelenia ochrany kritickej infraštruktúry, civilného núdzového plánovania a hospodárskej mobilizácie odboru civilnej ochrany a krízového riadenia sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR, ktoré riadil žalobca. Z prehľadu zloženia a počtov pracovných miest pred a po organizačnej zmene k 31.3.2013 mal preukázané, že odbor civilnej ochrany a krízového riadenia sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany mal 4 oddelenia s 34 zamestnancami, riaditeľom a jedným referentom a po organizačnej zmene mal 2 oddelenia s 20 zamestnancami, riaditeľom a jedným referentom; z uvedeného mal zrejmé, že organizačná zmena priniesla zvýšenie efektívnosti práce a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Po vykonanom dokazovaní (oboznámení sa s obsahom záznamu z pohovoru z 25.3.2013 pod č.:SPOU-PO-6-29/2013, záznamu z pohovoru z 25.3.2013 pod č.:SPOU-PO-6-29/2013, výpovede svedkov IR.. S. Š., S.. X. I. O. X.. U. J.) dospel k záveru, že žalovaný pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru nepostupoval profesionálne, konal zmätočne a zavádzajúco, keď záznamy z pohovoru z 25.3.2013 a z 26.3.2013, ich výtlačky č.1 a č. 2 nie sú identické a vykazujú hrubý nesúlad. Pokiaľ ide o doručenie výpovede z 26.3.2013 pod č.: SPOU-PO-6-32/2013 konštatoval, že žalovaný o jej doručení spísal záznam z 26.3.2013 pod č.: SPOU-PO-34-86/2013 s tým, že žalobca odmietol prevziať výpoveď štátnozamestnaneckého pomeru. Zohľadniac v konaní zistené skutkové okolnosti doručovania výpovede ustálil, že žalovaný nepostupoval profesionálne a úkon doručenia
rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru nevykonal štandardným spôsobom, pričom použitý spôsob doručenia výpovede bol žalovaným vykonaný spôsobom vyvolávajúcim pochybnosť vyhotovenia listiny o doručení z 26.3.2013 pod č.: SPOU-PO-34-86/2013. Súd prvej inštancie názor o nedoručení výpovede kvalifikovaným spôsobom podporne oprel o list žalovaného z 28.3.2013 pod č.:SPOU-PO-34-86/2013, doručený žalobcovi poštou (prevzatý žalobcom do vlastných rúk 9.4.2013).
3. Pokiaľ ide o ponuku inej vhodnej práce, zo záznamu z pohovoru z 25.3.2013 pod č.:SPOU- PO-6-29/2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovi nebola ponúknutá žiadna vhodná práca, bolo len konštatované, že služobný úrad nemá k dispozícii voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby, na tú istú funkciu. Až pri pohovore 26.3.2013 na žiadosť žalobcu bol predložený zoznam voľných pracovných miest ako príloha č. 1 k záznamu z pohovoru, avšak tento bol len formálny a nekorešpondoval so skutočnosťou. Na základe takto preukázaných skutočností súd prvej inštancie dospel k názoru, že zoznam ponuky voľných pracovných miest, ktorý nemá reálny základ, nemožno vziať ako splnenie zákonnej podmienky ponuky iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta. S poukazom na uvedené a preukázané skutočnosti následne dospel k názoru, že žalovaný pri daní výpovede pochybil pri doručovaní (nekonal v súlade so zákonom § 38 ods. 1 Zákonníka práce), neponúkol žalobcovi iné vhodné štátnozamestnanecké miesto (§ 47 písm. b/ zák.č. 400/2009 Z.z.) a rozhodol, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z 26.3.2013 pod č. SPOU-PO-6-32/2013 je neplatná.
4. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu na náhradu mzdy uplatnenej podľa § 79 ods.1, 2 Zákonníka práce v spojení s § 120 zákona o štátnej službe vychádzal pri vyčíslení náhrady mzdy z funkčného platu podľa § 81 písm. a/ v spojení s § 83 zák.č. 400/2009 Z.z., ktorý podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu z 22.11.2012 pod č.:SPOU-PO-ŠZ-7-122/2012 bol s účinnosťou od 1.12.2012 vo výške 1 126,50 eur brutto. Žalovaný nevyužil aplikáciu ust. § 79 ods.2 Zákonníka práce, t.j. nepožiadal súd o zníženie resp. mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Na základe uvedeného žalobcovi priznal náhradu mzdy v plnom rozsahu zohľadniac, že služobný pomer mal skončiť k 31.5.2013 a žalobcovi prináleží náhrada mzdy od 1.6.2013 do rozhodnutia súdu 5.11.2015, t.j. za 29 mesiacov a 5 dní vo výške 32 856,25 eur (29 mesiacov x 1 126,50 eur = 32 668,50 eur; 5 dní x 37,55 eur = 187,75 eur).
5. Námietku premlčania vo vzťahu k označeniu účastníka na strane žalovaného (keďže k označeniu účastníka v súlade so zákonom došlo až na pojednávaní 29.1.2015, pričom služobný pomer mal skončiť k 31.5.2013) súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v prípade, ak označenie štátu je nadbytočné a popri štáte je riadne označený subjekt s právnou subjektivitou a následne dôjde k označeniu účastníka v súlade so zákonom, neprichádza do úvahy zamietnutie návrhu pre premlčanie, nakoľko by došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), ak by z takéhoto nadbytočného označenia štátu popri vecne legitimovanej právnickej osobe - príslušnej zložke štátu žalobu zamietol pre premlčanie uplatneného nároku. Keďže nárok bol uplatnený 30.7.2013 hoci voči nadbytočne označenému účastníkovi SR popri vecne legitimovanému Ministerstvu vnútra SR vo veci daného predmetu sporu, bol podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnený včas.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5 390,53 eur vyčíslenú podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/,c/, d/ vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za päť úkonov právnej služby z priznanej sumy 32 856,25 eur, a to: 1/ prevzatie a príprava 10.7.2013, t.j. 486,34 eur a režijný paušál 7,81eur, 2/ písomné podanie na súd 30.7.2013, t.j.486,34 eur a režijný paušál 7,81 eur, 3/ účasť na pojednávaní 29.1.2015, t.j. 486,34 eur a režijný paušál 8,39 eur, 4/ účasť na pojednávaní 28.5.2015 (za 3 úkony- pojednávanie od 8,45 hod. do 15,19 hod.), t.j. 486,34 eur x 3 = 1 459,02 eur a režijný paušál 8,39 eur, 5/účasť na pojednávaní 5.11.2015, t.j. 486,34 eur a režijný paušál 8,39 eur.
7. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb. nerozhodol, nakoľko tento je podľa § 4 ods.2 písm. a/ citovaného zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol , alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie . Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 205 ods.1 písm. f/ O.s.p. z
dôvodu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p., ako aj z dôvodu, že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Žalovaný zopakoval skutkové okolnosti prejednávaného prípadu a konštatoval, že s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nepostupoval profesionálne a úkon doručenia rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru nevykonal štandardným spôsobom, tak aby o zamýšľanom právnom úkone nevznikla žiadna pochybnosť, sa nemôže stotožniť. Žalovaný žiadal, aby súd v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku nepriznal žalobcovi náhradu mzdy alebo len do výšky podľa § 79 ods.2 veta prvá Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz a ani netvrdil, že sa po daní údajne neplatnej výpovede nemohol dlhodobo zamestnať. Žalovaný poukázal na to, že vo vyjadrení k žalobe namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie pôvodne označeného žalovaného - Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR z dôvodu, že takto označený subjekt vystupuje v konaní pred súdom len vtedy, keď ho na takéto konanie splnomocňuje zákon. Poukazujúc na § 9 ods.5 zákona o štátnej službe, podľa jeho názoru postupom súdu prvej inštancie, ktorý uznesením pripustil označenie žalovaného - Ministerstvo vnútra SR, došlo k zámene účastníka konania na strane žalovaného podľa § 92 ods.4 O.s.p. a nie k zmene žaloby podľa § 95 O.s.p.. Zámena účastníka sa aplikuje tam, kde účastník v čase začatia konania nemal vecnú legitimáciu, nejde tu o klasické procesné nástupníctvo a právne účinky žaloby nezostávajú voči procesnému nástupcovi zachované. V danej veci nebol dodržaný postup podľa § 92 ods.4 O.s.p. a konaním súdu bola pôvodnému žalovanému - Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR odňatá možnosť prejaviť nesúhlas so zámenou a s tým súvisiace právo naďalej sa domáhať zamietnutia žaloby. V prípadoch kedy subjekt - žalovaný nie je nositeľom právnej povinnosti ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a nárok je potrebné voči takémuto subjektu zamietnuť.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu konštatoval, že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene a nie je spôsobilé vyvolať sledované účinky . K veci samej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne, keď súd náležite zistil skutkový stav veci a vec aj právne správne posúdil. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že výpoveď mu nebola riadne doručená a žalovaný mu neponúkol voľné vhodné miesto napriek tomu, že vhodné voľné pracovné miesta boli k dispozícii, a to najneskôr pri tvorbe novej sekcie. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v skutočnosti ani nemal vedomosť, či miesta ponúkané dňa 25.3.2013 boli ešte v skutočnosti voľné alebo nie. V danej veci boli splnené podmienky na priznanie náhrady mzdy v zmysle § 79 ods.2 Zák. práce, keď žalovaný nežiadal súd o jej zníženie za čas presahujúci 12 mesiacov. V konaní nedošlo ani k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, keď žalobca na výzvu súdu odstránil chybu v písaní a keby mienil žalovať iný subjekt, nevykonal by opravu svojho návrhu. Uvedený postup nie je možné interpretovať ako zámenu účastníkov, keď oprava žaloby v časti označenia žalovaného sa týkala len odstránenia chyby v písaní a odstránenia pochybenia, ktoré by mohlo viesť k neistote, resp. neurčitosti žaloby.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem, zohľadňujúc okamžitú aplikabilitu ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods.1,2 C.s.p.) a s prihliadnutím na procesnú úpravu platnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zák.č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 387 ods.1,2 C.s.p.) a ani na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 C.s.p.).
11. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
12. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
13. Podľa ust. § 204 ods.1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
14. Ako prvoradou otázkou sa odvolací súd zaoberal posúdením včasnosti podaného odvolania, a to i s prihliadnutím na námietky žalobcu obsiahnuté v jeho vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovanému bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie doručený do vlastných rúk dňa 21.12.2015. Žalovaný podal proti rozsudku elektronickou formou (bez zaručeného elektronického podpisu) dňa 31.12.2015 odvolanie, ktoré následne podal na poštovú prepravu dňa 5.1.2016. Keďže rozsudok napadnutý odvolaním bol žalovanému riadne doručený dňa 21.12.2015, zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania mu tak začala plynúť dňa 22.12.2015 a posledným dňom na podanie odvolania bol deň 5.1.2016 . Preto i za situácie, kedy nemohlo byť prihliadnuté na emailové podanie žalovaného zo dňa 31.12.2015, nedoplneného v lehote určenej podľa § 42 ods.1 O.s.p. a kedy žalovaný podal odvolanie proti rozsudku na poštovú prepravu dňa 5.1.2016, podal ho v posledný deň plynutia odvolacej lehoty.
15. Odvolací sa pri zohľadnení obsahu odvolacích námietok žalovaného ďalej zaoberal posúdením existencie vady konania, ktorá sa mala prejaviť v takom nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania a jeho základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (resp. od 1.7.2016 v civilnom sporovom konaní). Žalovaný v odvolaní namietal, že v danej veci nebol dodržaný postup podľa § 92 ods.4 O.s.p. a konaním súdu bola pôvodnému žalovanému - Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR odňatá možnosť prejaviť nesúhlas so zámenou a s tým súvisiace právo naďalej sa domáhať zamietnutia žaloby. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje závažné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý od 29.1.2015 nekonal so stranou sporu na žalovanej strane označenou v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 30.7.2013.
16. Podľa ust. § 42 ods.3 veta prvá O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
17. Podľa ust. § 79 ods.1 veta prvá, druhá, tretia a šiesta O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
18. Podľa ust. § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
19. Podľa ust. § 92 ods.4 O.s.p. za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný.
20. Podľa § 95 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016, občianskoprávne konanie bolo ovládané dispozičnou zásadou a začínalo výlučne na základe žaloby, ktorá musela obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ust. § 42 ods.3 a § 79 ods.1 O.s.p.. Iba formálne spôsobilá žaloba bola základným predpokladom vecného prejednania veci. Presné označenie strán v spore bolo bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Strany museli byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ich nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s nimi mohol súd konať. Údaje, ktoré musela žaloba obsahovať v súvislosti s označením strán, upravovali ust. § 42 ods.3 a § 79 ods.1 O.s.p.. Ak bola stranou v spore fyzická osoba, musela byť v žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Ak bola stranou v spore právnická osoba, musela byť v žalobe identifikovaná názvom, prípadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak jej bolo pridelené. Ak bol stranou v spore štát, musel byť v žalobe označený uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Tieto náležitosti boli stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej (žalobe)
chýbali, súd bol povinný postarať sa o ich odstránenie, a to postupom podľa § 43 ods.1 O.s.p., t.j. uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá nemohla byť kratšia ako desať dní. V uznesení bol povinný uviesť, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a bol povinný účastníka poučiť o možnosti podanie odmietnuť. Uvedená právna úprava sa bez podstatnejších zmien od 1.7.2016 premietla do ustanovení Civilného sporového poriadku.
22. Z obsahu spisu v danej vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.7.2013 domáhal proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava určiť, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu proti žalovanému výpoveďou z dôvodu podľa § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu odo dňa 1.6.2013. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 16.10.2013 o.i. namietol nedostatok pasívnej legitimácie na jeho strane dôvodiac, že žalobca v žalobe ako žalovaného označil Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra SR, pričom Slovenská republika aj Ministerstvo vnútra SR sú právnické osoby, a teda majú spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. Ministerstvo vnútra SR je právnickou osobou, ktorá má samostatnú spôsobilosť na práva a povinnosti a toto postavenie je treba odlišovať od postavenia Ministerstva vnútra SR v tých veciach, v ktorých vystupuje ako štátny orgán, pričom koná za štát v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Ak má Ministerstvo vnútra SR konať v mene štátu, koná len na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu spôsobom, ktorý stanoví zákon. Štátny orgán môže konať za Slovenskú republiku len vtedy, keď ho na takéto konanie splnomocňuje zákon. Z obsahu zápisnice z pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň 29.1.2015 ďalej vyplynulo, že pred otvorením pojednávania súd prvej inštancie„ vyzval právneho zástupcu žalobcu na správne označenie žalovaného, nakoľko tak ako je označený v žalobnom návrhu označenie žalovaného je nadbytočné, označený žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti„. Následne právny zástupca žalobcu deklaroval súhlas s tým, aby „označeným účastníkom na strane žalovaného bolo Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava„. Súd prvej inštancie na to vyhlásil uznesenie, ktorým sa „označenie žalovaného tak ako bolo uvedené právnym zástupcom žalobcu Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, pripúšťa „a prítomné strany poučil o tom, že voči vyhlásenému uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku svoj postup odôvodnil § 95 O.s.p. a tým, že „žalobca na pojednávaní dňa 29.1.2015 pred otvorením pojednávania do zápisnice zmenil v žalobe uvedeného účastníka Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava na Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava“.
23. Poukazujúc na obsah predchádzajúceho odseku musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania pri svojom procesnom postupe dopustil závažného pochybenia, ktorého dôsledkom bolo odňatie možnosti strany konať pred súdom. Ako prvoradé poukazuje na obsah žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 30.7.2013,v ktorej žalobca v súlade s ust. § 42 ods.3, § 79 ods.1 O.s.p. riadne a úplne identifikoval účastníka konania na strane žalovaného ako Slovenská republika , zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, zrozumiteľne a dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti, označil dôkazy, ktorých sa dovoláva a zrozumiteľne uviedol, čoho sa žalobou domáha. Od označenia žalovaného žalobca odôvodnil miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I (§ 85 ods.3 O.s.p.), na ktorý podal žalobu.
24. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahov (§ 21 Obč. zákonníka) nemožno zamieňať s rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu, medzi ktoré patria aj ústredné orgány štátnej správy (zák.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy) a je rozdiel medzi Slovenskou republikou (v danej veci zastúpenou Ministerstvom vnútra SR) a samotným Ministerstvom vnútra SR, keďže každý z nich je samostatným subjektom práva s vlastnou právnou subjektivitou. Označenie žalovaného má podstatný význam pri posúdení vecnej legitimácie, vyjadrujúcej stav vyplývajúci z hmotného práva a postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. O nedostatku vecnej legitimácie na strane účastníkov konania, vedúceho v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby, resp. o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, nemohol súd podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 (a ani od 1.7.2016) poskytovať poučenie v zmysle ust. § 5 O.s.p., príp. iných ustanovení a to predovšetkým z dôvodu, že poučovacia povinnosť súdu bola obmedzená na poučenie účastníkov len o ich procesných právach a povinnostiach, pričom zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že
v spore nie sú účastníci konania vecne legitimovaní ( či už aktívne alebo pasívne ), pretože by to už nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale poučením hmotnoprávnym, ktoré súd nie je oprávnený poskytnúť (R 38/94).
25. Vychádzajúc z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie zo dňa 29.1.2015 z ktorej vyplynulo, že pred otvorením pojednávania súd prvej inštancie „vyzval právneho zástupcu žalobcu na správne označenie žalovaného, nakoľko tak ako je označený v žalobnom návrhu označenie žalovaného je nadbytočné, označený žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti„ musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie neprípustne poučil žalobcu v otázkach hmotného práva a jeho postup je v hrubom rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.
26. Naviac, na rovnakom pojednávaní následne vyhlásené uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým sa „označenie žalovaného tak ako bolo uvedené právnym zástupcom žalobcu Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, pripúšťa „nemá oporu v žiadnom procesnom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. Pokiaľ v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil § 95 O.s.p. a tým, že žalobca na pojednávaní dňa 29.1.2015 pred otvorením pojednávania do zápisnice zmenil v žalobe uvedeného účastníka Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava na Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava (a v nadväznosti na túto úvahu nepripustil voči uzneseniu odvolanie) treba uviesť, že zmenou žaloby podľa citovaného ustanovenia je zmena tzv. žalobnej žiadosti (žalobného petitu) a zmena tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (žalobného stavu), na ktorých žaloba spočíva. Zmenou žaloby nie je zmena v okruhu účastníkov, ku ktorej mohlo dôjsť jedine postupom podľa § 92 O.s.p.. V danej veci to znamená, že súd prvej inštancie mal návrh žalobcu prednesený v priebehu pojednávania nariadeného na deň 29.1.2015 (po neprípustnom poučení súdom prvej inštancie) posúdiť ako návrh na zámenu účastníka na strane žalovaného, podľa § 92 ods.4 O.s.p. platného v danom čase zistiť stanovisko žalovaného Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava a následne o tomto návrhu rozhodnúť (voči uzneseniu bolo podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 prípustné odvolanie ). Pokiaľ týmto spôsobom nepostupoval a v konaní ďalej konal s Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní.
27. K argumentácii súdu prvej inštancie uvedenej v druhom odseku str.6 napadnutého rozhodnutia o tom, že v prípade „ak označenie štátu je nadbytočné a popri štáte je riadne označený subjekt s právnou subjektivitou a následne dôjde k označeniu účastníka v súlade so zákonom, neprichádza do úvahy zamietnutie návrhu pre premlčanie, nakoľko by došlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) „mu odvolací súd dáva do pozornosti zásadu zodpovednosti samotného účastníka za ochranu svojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. 1. zákony sú písané pre bdelých, 2. každý nech si chráni svoje práva, 3. práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí o svoje práva dbajú s dostatočnou opatrnosťou, starostlivosťou a predvídavosťou, ktorou sa mal žalobca pri podaní žaloby riadiť.
28. Na základe uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie bez zaoberania sa ostatnými odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní vzťahujúcimi sa k vecnému a právnemu posúdeniu uplatnenej žaloby, podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom priebehu konania konať so žalovaným Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava (ktorého odvolací súd v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia uvádza ako žalovanú stranu sporu), následne sa vyporiadať s návrhom žalobcu predneseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 29.1.2015 pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie, opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby uplatnenej žalobcom a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).