Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/152/2016

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX o zaplatenie sumy 996,07 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 996,07 € s príslušenstvo titulom nesplateného úveru. V žalobe uviedol, že právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému svoju pohľadávku, je zmluva o úvere uzavretá medzi veriteľom - Poštovou bankou a.s. a dlžníkom - žalovaným. Medzičasom prišlo opakovane k postúpeniu pohľadávky, aktuálnym veriteľom je žalobca. Pohľadávka voči žalovanému bola uplatnená na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 27.1.2014, sp. zn. PV-A/0112/0066, právoplatným dňa 31.3.2014, vykonateľným dňa 4.4.2014. Dňa 2.3.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá a následne exekučné konanie bolo zastavené. Podľa názoru žalobcu sa z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavení exekučného konania, žalobca dostal do situácie, keď napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Nakoľko žalovaný doposiaľ svoj dlh nevyrovnal, žalobca sa domáha svojho práva súdnou cestou. Žalobca uviedol, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, jeho iniciovanie je závislé výlučne na vôli dlžníka.

2. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci existuje právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý konal a rozhodoval o tom istom nároku, ktorého sa žalobca domáha svojou žalobou.

3. Žalobca namietal, že pre uplatnenie prekážky res iudicata musí byť splnená totožnosť subjektov, čo v danom prípade nie je. K uvedenému treba podotknúť, že konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

4. Podľa § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

5. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

6. V danom prípade má súd za to, že prejednaniu veci bráni prekážka rozhodnutej veci, nakoľko nárok uplatňovaný žalobou bol prejednaný a rozhodnutý rozhodcovským súdom, pričom rozhodcovský rozsudok v danej veci nebol zrušený. Právo iniciovať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku pritom mali obaja účastníci rozhodcovského konania, teda ako žalobca, tak žalovaný. Podľa názoru súdu neexistoval objektívny dôvod na nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku právnym predchodcom žalobcu po jeho vydaní, pritom v čase vydania rozhodcovského rozsudku bola už dlhšiu dobu rozšírená prax, resp. postup okresných súdov v otázkach posudzovania rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov v exekučných konaniach podporená aj judikatúrou NS SR (viď uznesenie NS SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Rozhodnutie exekučného súdu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, teda zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie exekúcie bolo predvídateľné, nemožno tu teda podľa názoru súdu argumentovať porušením princípu právnej istoty.

7. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že znovuprejednaniu veci bráni neodstrániteľná prekážka rozhodnutej veci a preto súd konanie zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhradu nepožadoval, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.