Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3C-51-2016.pdf
PDF · 142.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČ: SHE-100.023.266 so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK, Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava proti žalovanému: X. P., K.. XX.XX.XXXX, O. I. XXX/X, XXX XX W. V., za účasti: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča l, 900 25 Chorvátsky Grop, o zaplatenie sumy 757,30 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Účastníkom ako aj vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou v pôvodnom konaní vedenom pod č. k.: 9C/471/2013, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 757,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 583,03 eur od 16.12.2011 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so B. Ú. O., U..W.., v spolupráci so spoločnosťou D. E. Z., U..W.., Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty (ďalej len „zmluva“), z ktorej vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 497,91 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 16,60 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Žalovaný bol povinný vyčerpanú sumu úveru uhradiť za podmienok dohodnutých v zmluve, resp. v obchodných podmienkach. Na základe obchodných podmienok - ak dlžník nezaplatí splátku a prípadne ostatné splátky čiastky v stanovenej lehote, veriteľ má právo vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný. Poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v Cenníku. Cenník je zverejnený v obchodných priestoroch banky a banka je oprávnená ho jednostranne meniť. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodu zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného zo zmluvy bola vyhlásená predčasná splatnosť dlžného zostatku. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2011, uzatvorenej so spoločnosťou B., U..W.., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, sa žalobca stal nadobúdateľom pohľadávky voči žalovanému. Pohľadávka ku dňu postúpenia je vo výške 757,30 eur a je tvorená nesplatenou istinou vo výške 583,03 eur, poplatkami v zmysle cenníka vo výške 114,65 eur a úroku z dlžnej čiastky vo výške 59,62 eur. Príslušenstvo pohľadávky je ďalej tvorené úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne odo dňa 16.12.2011 do zaplatenia vypočítaný podľa ust. §369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom k prvému dňu omeškania. Postúpenie pohľadávky oznámil žalobca žalovanému listom, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky žalobcu a vyzval žalovaného na jej zaplatenie na účet žalobcu. Na písomnú výzvu žalovaný nereagoval a svoj dlh ku dňu podania žaloby neuhradil.
3. Podaním doručeným súdu dňa 06.11.2014 čiastočne zobral žalobca žalobu späť, a to ohľadom poplatkov vo výške 114,65 eur, ako aj úroku z dlžnej čiastky vo výške 59,67 eur a v tej časti žiadal konanie zastaviť. V tejto súvislosti požiadal o úpravu petitu.
4. Súd na základe vyššie uvedeného uznesením, č. k. 9C/471/2013 dňa 19.01.2016, pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako žiadal žalobca, a to: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 583,03 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 583,03 eur od 14.08.2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia 174,32 eur zastavil. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní rozhodne súd aj trovách konania vedeného pod sp. zn. 9C/471/1013.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom pripojeného spisu, sp. zn. 9C/471/2013, a to so žalobným návrhom a jeho prílohami- Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty I., Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok, výpisom z Obchodného registra, Návrhom na zmenu strany sporu, Oznámením o vstupe Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, uznesením, ktorým súd pripustil zmenu strany sporu, podaním o vznesení námietky premlčania, podaním zástupcu žalobcu zo dňa 04.11.2014, výpisom pôžičkovej karty I., uznesením, ktorým súd upravil petit žaloby, č. k. 9C/471/2013 - 60 zo dňa 19.01.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalovaný dňa 25.09.2006 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty I. (ďalej len „žiadosť“). V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných B.A. Ú. O., U..W.. v spolupráci so spoločnosťou D. E. Z., U..W.., platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty I. zo strany banky došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty B., U..W... Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 27.09.2006, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. B. Pôvodný veriteľ B., U.. W.. a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 27.09.2006 Zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty I..
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 pôvodný veriteľ B.Š. Ú. O., U..W.. (spoločnosť D. E. Z., U..W.. (správca pohľadávok spoločnosti)), ako postupca, postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť Profidebt Slovakia, a.s.. Následne dňa 31.01.2014 postúpila spoločnosť Profidebt Slovakia, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka.
9. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Na základe návrhu na zmenu strany sporu, súd uznesením, č. k. 9C/471/2013 - 41 zo dňa 17.06.2014, pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu Profidebt Slovakia, a.s., vstupuje spoločnosť H. X. W., W..Y..R.., do konania vedeného na tunajšom súde.
11. Dňa 06.06.2014 oznámilo podaním vstup Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ. Dňa 30.07.2014 vzniesol námietku premlčania. Podľa vedľajšieho účastníka si žalobca vymáhal v predmetnom konaní na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávky 757,30 eur s príslušenstvom po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú sumu v deň nasledujúci po dni, kedy žalobca odstúpil od Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.09.2006. Žalobca si uplatnil právo na splatenie celého zostatku čerpaného úveru žalovaným, pričom žalovanému vyčíslil celkovú dlžnú čiastku. Je zrejmé, že s prihliadnutím na podobné prípady, že veriteľ poskytujúci dlžníkovi úver pri odstúpení od zmluvy vyčísľuje presnú výšku čiastky, ktorú má dlžník vrátiť potom, ako došlo zo strany veriteľa k odstúpeniu od úverovej zmluvy. V tejto čiastke je zahrnutá istina ešte nesplateného úveru vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Teda aj v prípade predmetného podania ide o typické odstúpenie zmluvy. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že odstúpil od zmluvy a že v deň nasledujúci po odstúpení začala plynúť žalobcovi dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na podanie žaloby proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Niet pochýb, že v prípade odstúpenia ide o vznik bezdôvodného obohatenia, čo jasne vyplýva zo znenia §451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade odstúpenia žalobcu od zmluvy ide o vznik bezdôvodného obohatenia „plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“, pričom takýmto právnym dôvodom bola zmluva, od ktorej žalobca odstúpil. Žalobca neuvádza vo svojom návrhu deň odstúpenia jeho právneho predchodcu od Zmluvy, ani medzi prílohy k návrhu nepriložil listinný dôkaz, na základe ktorého je preukázané, že jeho právny predchodca od zmluvy odstúpil. Občianske združenie má za to, že dôkaz odstúpenia od zmluvy je podstatnou skutočnosťou na určenie, či nárok žalobcu v tomto konaní je alebo nie je premlčaný. Je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy nastalo ešte pred dňom 19.12.2011, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, keďže pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 757,30 eur. V tejto čiastke je zahrnutá istina ešte nesplatenej pôžičky vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Zároveň namietajú aj premlčanie jednotlivých splátok úveru poskytnutého podľa zmluvy v trojročnej premlčacej dobe podľa § 103 Občianskeho zákonníka.
12. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 04.11.2014 uviedol, že ním uplatnená pohľadávka predstavuje nesplatený úver poskytnutý žalovanému ich právnym predchodcom na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXX. Čo sa týka námietky premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, považuje ju v celom rozsahu za neodôvodnenú. Zmluvný vzťah pochádzajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX bol zo strany spoločnosti B., U..W.., vypovedaný, nakoľko žalovaný si riadne neplnil zmluvný záväzok. Žalovaný uznal písomne čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok, pričom sa zaviazal uvedený záväzok uhradiť v 10 mesačných splátkach, vždy k 25.dňu v mesiaci. Za danej situácie nemožno mať teda žiadne pochybnosti o prejavenej vôli žalovaného svoj dlh, s ktorým je uzrozumený a ktorý uznal, voči veriteľovi zaplatiť. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvá na zaplatení poplatkov vo výške 114,65 eur, v zmysle žalobného návrhu zo dňa 27.06.2013 a úroku z dlžnej čiastky vo výške 59,62 eur, v zmysle žalobného návrhu zo dňa 27.06.2013..
13. Uznesením, č. k. 9C/471/2013 - 60 zo dňa 19.01.2016, súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako žiadal žalobca v podaní 04.11.2014.
14. Podľa priloženej Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 18.07.2008, ktorá vznikla medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, dlžník podľa bodu 1. uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľov, ktorý pozostáva z výšky pohľadávky 21.814,71 Sk (724,12 eur) a denného úroku z omeškania vo výške 0,5% z istiny odo dňa márneho uplynutia lehoty stanovenej v predžalobnej upomienke. Dlžník sa zaviazal pohľadávku uvedenú v bode 1 tejto Dohody uhradiť v 10 mesačných splátkach, pričom výška poslednej splátky bude dlžníkovi z dôvodu denného úročenia oznámená na základe telefonického dotazu zo strany dlžníka. Splátka je splatná vždy k 20.dňu v mesiaci a prvá dohodnutá splátka bude uhradená nasledujúci mesiac po mesiaci, kedy bola Dohoda podpísaná poslednou zo zúčastnených strán. V prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti uvedené v tejto Dohode riadne a včas, najmä ak nebude uhradená ktorákoľvek splatná splátka v dohodnutom termíne a výške, stáva sa splatnou celá pohľadávka špecifikovaná v bode 1 tejto Dohoda, a to dňom splatnosti prvej dohodnutej splátky. Obidve zmluvné strany s touto dohodou bez výhrad súhlasia a vyhlasujú, že jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Táto Dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, pričom každá zo zúčastnených strán obdrží po jednom vyhotovení.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
16. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
18. Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
20. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
21. Podľa odseku 4 § 7 tohto zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20160201> a agresívna obchodná praktika podľa § 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201>.
22. V zmysle § 2 písm. r), písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa, podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil; odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
23. Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal (§ 8 ods. 1, 3, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa).
24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
25. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
27. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
32. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
33. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
34. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
35. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
37. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
39. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
41. Podľa § 145 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
42. Podaním zo dňa 04.11.2014 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 114,65 eur spolu s príslušenstvom, preto súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/471/2013, v tejto časti zastavil, pripustil zmenu žalobného petitu a vec vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 3C/51/2016.
43. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty I., právny predchodca žalobcu poskytol (schválil) žalovanému úverový rámec vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur) s pevnou mesačnou splátkou vo výške 500,- Sk (16,67 eur). Z výpisu pôžičkovej karty I. (výpis kreditnej platobnej karty B., U..W..) vyplýva, že výška štandardnej úrokovej sadzby bola 0,00 % mesačne, 0,00 % ročne; výška sankčnej úrokovej sadzby vo výške 5,05% ročne a výška štandardnej splátky 00,00 eur mesačne. Deň splatnosti bol uvedený 15.10.2014. Úverový rámec bol vo výške 0,00 eur, počiatočný stav 0,00 Sk, konečný stav 22.814,71 Sk.
44. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
45. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
46. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
47. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
48. Ako vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
49. Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
50. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
51. Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 Občianskeho zákonníka).
52. Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle § 5b, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
53. Nakoľko súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
54. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
55. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.
56. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákon o ochrane spotrebiteľa. Súd pre úplnosť podotýka, že výpočet typov zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmlúv spotrebiteľských, je iba demonštratívny.
57. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
58. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
59. Podľa žalobcu, žalovaný finančné prostriedky nielen čerpal, ale ich aj splácal. Žalovaný podľa výpisu z Pôžičkovej karty I. vyčerpal 18.600,- Sk (617,41 eur) a uhradil 8.840,- Sk (293,43 eur). Posledný výber kartou bol žalovaným vykonaný dňa 20.02.2008. Od tohto dňa neboli žalovaným vykonávané žiadne výbery ani úhrady. Podľa výpisu mu boli len bankou účtované rôzne poplatky.
60. V súlade s vyššie uvedeným preto posudzoval súd zmluvu uzavretú medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú.
61. Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou.
62. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
63. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
64. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.
65. V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
66. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní a splácaní záväzku zo dňa 18.07.2008, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
67. Samotný zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej práci alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Spotrebiteľ vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú je charakteristické, že je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod.. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, v prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka vznikol. V tomto prípade to bol žalobca, ktorý dal žalovanému podpísať ním vopred pripravený formulár. Žalovaný podpísaním dohody naoko „vlastným“ úkonom si z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Žalovaný v skutočnosti o tom, čo podpisuje v skutočnosti nemal vedomosť a nič na tom nemení ani skutočnosť, že formálne túto „vedomosť“ deklaroval v dohode o uznaní dlhu. Vzhľadom na uvedené, uznanie dlhu žalovaným je právne neúčinné a nespôsobilo predĺženie premlčacej doby.
68. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Žiadosť, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške úverového rámca 15.000,- Sk. Posledný výber kartou bol zo strany žalovaného vykonaný dňa 20.02.2008. Súd určil zastavenie prečerpania dňom nasledujúcim po dni vykonania posledného výberu kartou zo strany žalovaného, a to dňa 21.02.2008 (posledná úhrada bola dňa 10.01.2008 a posledný výber kartou dňa 20.02.2008). Odo dňa 21.02.2008 začala plynúť premlčacia doba. Z uvedeného je zrejmé, že týmto dňom sa musel žalovaný dostať svojim plnením do omeškania a teda týmto dňom začala aj plynúť premlčacia lehota.
69. Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 21.02.2008, ktorá uplynula dňa 21.02.2011, no žalobca podal žalobu až dňa 24.07.2013, teda až po uplynutí premlčacej doby, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
70. Pre prípad, že by uplatnená pohľadávka žalobcu nebola premlčaná, súd nemal preukázané ani to, že by žalovaný mal žalobcovi na podklade zmluvy ešte niečo dlhovať. Žalovaný nielen čerpal finančné prostriedky, ale tie aj splácal. Súd mal k dispozícii históriu splácania finančných prostriedkov, kde je jasne uvedené, že žalovaný splácal úver, pričom žalovaným vykonané úhrady boli započítavané aj na rôzne poplatky, ako poplatok za kartovú operáciu, za vedenie účtu, kartový poplatok a pod..
71. Tieto poplatky súd podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatky. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovaným zrejme nebol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu a ani nemali prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Ak by mal súd všetky úhrady za poplatky, ktoré žalovaný uhradil, započítať na istinu, tak by sa vyrovnali, ba aj prevýšili sumu, ktorú ešte žalobca žiada.
72. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
73. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
74. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
75. Čo sa týka osobitného subjektu konania, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. V súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č.160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), počnúc dňom 01.07.2016, Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 CSP, zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Spotrebiteľské združenia vystupujú v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Počnúc dňom 01.07.2016, spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich súdnych konaniach, v súlade s § 95 CSP naďalej, už pod novým procesným označením, osobitný subjekt konania.
76. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
77. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
78. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
79. V tomto konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný. Nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani mu takýto nárok nevznikol, súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.
80. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.