Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-116-2016.pdf
PDF · 89.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/116/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpeného Advocate, s. r. o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej L. G., nar. X. X. XXXX, bytom vo L., W. XXXX/XX, vedenej pod značkou EX 14977/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.213,01 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 5Er/639/2013-27 zo dňa 8. 10. 2014, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . II. Výrok, ktorým okresný súd zamietol námietky povinnej proti exekúcii, zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením námietky povinnej proti exekúcii zamietol (prvý výrok), súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vylúčil (druhý výrok) a exekúciu v časti o vymoženie istiny v sume 576 € so 6 % zákonným úrokom ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011 do zaplatenia a zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.213,01 € od 25. 08. 2011 do zaplatenia zastavil (výrok tretí). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o čiastočnom zastavení exekúcie súd uviedol, že exekučný súd má povinnosť skúmať, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade kladného zistenia je potom exekučný súd povinný exekúciu, prípadne jej časť, zastaviť. V rámci uvedeného skúmania okresný súd zistil, že rozhodcovským rozsudkom bola oprávnenému priznaná odplata za poskytnutie úveru vo výške 576 €, čo vzhľadom k výške poskytnutého úveru (600 €) predstavuje navýšenie o 96 %. Sankcie za omeškanie dlžníčky boli v rozhodcovskom rozsudku priznané oprávnenému tak, že za omeškania dlžníčky s plnením jej peňažného záväzku sa jej dlh voči veriteľovi zvýšil za obdobie jedného kalendárneho roka takmer dvojnásobne (o čiastku 1.179,65 €, ktorá pozostáva zo zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy za obdobie 1 kalendárneho roka v sume 1.106,87 € a zo zákonného úroku 6 % ročne z dlžnej sumy za obdobie 1 kalendárneho roka v sume 72,78 € ) oproti sume, ktorá bola veriteľom dlžníčke ako úver skutočne poskytnutá (600 €). Tieto plnenia okresný súd považoval za plnenia v rozpore s dobrými mravmi, a preto prebiehajúcu exekúciu pokiaľ ide o vymoženie istiny v sume 576 € (predstavujúcej odplatu za poskytnutie úveru) so 6 % zákonným úrokom ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011 do zaplatenia a zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.213,01 € od 25. 08. 2011 do zaplatenia s poukazom na § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „ZRK“) zastavil.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonom ustanovenej lehote odvolanie tak oprávnený, ako aj súdny exekútor. 4. Oprávnený svojím odvolaním napadol výrok o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ako aj výrok o čiastočnom zastavení exekúcie. Vo vzťahu k výroku o vylúčení súdneho exekútora uviedol, že skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti. Uvedené platí tým skôr, že v prejdnávanom prípade bol súdny exekútor len radovým zamestnancom (aj to len na krátku dobu), ktorého pracovné zaradenie mu neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávneného. V tejto súvislosti poukázal napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 227/99, v zmysle ktorého skutočnosť, že sudca bol v minulosti zamestnancom účastníka konania, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti. Obdobným spôsobom pritom rozhodli aj viaceré súdy vo vzťahu k tu namietanému súdnemu exekútorovi, z ktorých rozhodnutí oprávnený následne citoval. Vo vzťahu k napádanému výroku o čiastočnom zastavení exekúcie uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadrila svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého platí, že ak sa stane splatný celý dlh, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Tento úrok má sankčný charakter, a preto sa dlžníkovi účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený považuje dojednanú výšku úroku za primeranú vzhľadom k tomu, že peňažné prostriedky dlžníčke poskytol z vlastných prostriedkov a bez zabezpečenia, pričom osobitne zdôraznil, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úrokov požadovaných bankami. Uviedol, že ustanovenie § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) má dispozitívnu povahu. Výšku úrokov z omeškania upravuje najmä dohodou strán a len ak výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. Z uvedeného vyplýva, že pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť, a teda ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 3/99). Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnuté výroky uznesenia okresného súdu zrušiť, pričom je osobitne potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k zastaveniu exekúcie aj pokiaľ sa jedná o vymoženie istiny v sume 576 € so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011 do zaplatenia, odvolateľ žiadnu argumentáciu neprezentoval. 5. Proti výroku uznesenia okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podal odvolanie aj súdny exekútor s tým, že navrhol napadnutý výrok uznesenia zrušiť bez náhrady. 6. Vyjadrenie k odvolaniam podané nebolo. 7. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 26. 7. 2013 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 8. 10. 2014 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 30. 6. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Výrok uznesenia okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie bol podaním odvolania ex lege zrušený (§ 374 ods. 4 veta tretia zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2016 v spojení s § 30 ods. 7 a 10 Exekučného poriadku). V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd námietkam povinnej proti exekúcii nevyhovel) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 9. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a 380 CSP), po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením výroku uznesenia okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých okresný súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva: 10. Exekučný súd počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu vedenia exekúcie) je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého sa exekúcia vedie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vykonateľné rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom (okrem iného aj) v prípade, ak zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené bolo dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie aj v prejednávanom prípade, keď exekučný súd konštatoval, že plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 576 € (vzhľadom k celkovej výške poskytnutého úveru 600 €) spolu so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 12. 10. 2011 do zaplatenia a tiež plnenie zmenkového úroku (majúceho charakter sankčného úroku z omeškania) vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 1.213,01 € od 25. 8. 2011 do zaplatenia je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený v podanom odvolaní nespochybnil záver okresného súdu, že rozhodcovským súdom priznaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) má charakter úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu. Naopak sám svoju odvolaciu argumentáciu formuloval tým spôsobom, že rozhodcovským súdom priznaný 0,25 % denný úrok je úrokom za omeškanie s plnením záväzku. Preto aj odvolací súd pri formulovaní nižšie uvedených záverov vychádzal z tejto skutočnosti. 11. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Obchodný zákonník, ktorého režimu právna úprava úverových zmlúv podlieha, vo všeobecnosti pre prípad omeškania dlžníka stanovuje, že dlžník je povinný z nezaplatenej časti dlhu platiť úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Aj keď sú úroky z omeškania zo zmluvy o úvere predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to však, že možno dohodnúť úroky z omeškania v akejkoľvek výške. I dohoda o úrokoch z omeškania totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov z omeškania je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvných úrokov z omeškania - problematika dobrých mravov (na historickom národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí tiež s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.
12. Ako už bolo uvedené vyššie Obchodný zákonník v znení účinnom k okamihu omeškania povinnej (k uvedenému pozri § 369 ObZ v znení účinnom od 15. 1. 2009 do 31. 1. 2013), podľa ktorého bola zmluva o úvere (zabezpečená blankozmenkou) uzatvorená, neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, do akej výšky možno dojednať úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu. Rieši len situáciu, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ (v uvedenom prípade možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva) a rovnako situáciu, ak dohoda o výške úrokov z omeškania absentuje (vtedy je dlžník povinný platiť úroky z omeškania vo výške podľa občianskeho práva), čo však nie je prejednávaný prípad. Aj napriek uvedenému konštatovaniu však možno jednoznačne stanoviť, že neprimerane vysoký úrok z omeškania je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, pretože prináša jednej zmluvnej strane neodôvodnene vysoký majetkový prospech na škodu strany druhej, čím úplne neguje zásadu ekvity, ktorá je pre súkromné právo zásadou určujúcou a priamo podporuje odôvodnenosť úvahy okresného súdu o tom, že v takomto prípade nie je zmyslom dojednania úroku z omeškania nútiť dlžníka splniť svoj záväzok, ale samotný úrok z omeškania sa stáva zdrojom zisku veriteľa. Pri posúdení primeranosti výšky úroku z omeškania z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi treba predovšetkým vychádzať z porovnania úroku, ktorý bol oprávnenému rozhodcovským súdom priznaný, s úrokom z omeškania, ktorý by sa v prípade omeškania z plnením obchodnoprávneho záväzku podľa Obchodného zákonníka aplikoval v prípade, ak by dohoda o úroku z omeškania absentovala, teda s úrokom z omeškania zákonným. Ako už bolo uvedené vyššie, v exekučnom titule rozhodcovský súd oprávnenému priznal 0,25 % denný (teda 91,25 % ročný) úrok z omeškania. Povinná sa dostala do omeškania počnúc dňom 25. 8. 2011, kedy výška zákonného úroku z omeškania ročne predstavovala 9,5 % (§ 369 ObZ v znení účinnom od 15. 1. 2009 do 31. 1. 2013 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Rozhodcovský súd, teda, oprávnenému priznal zmenkový úrok (majúci charakter úroku z omeškania) predstavujúci viac ako deväť a pol násobok zákonnej úrokovej miery z omeškania (91,25 % / 9,5 % = 9,61) uplatňovanej v obchodných vzťahoch, kde výška úroku z omeškania nebola zmluvne dohodnutá. Uvedený v rozhodcovskom rozsudku priznaný zmenkový úrok je potrebné preto považovať za úrok rozporný s dobrými mravmi, čo plne odôvodňuje záver okresného súdu o potrebe prebiehajúcu exekúciu čo do vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.213,01 € od 25.08.2011 do zaplatenia zastaviť.
13. Oprávnený v podanom odvolaní formálne napadol celý výrok o čiastočnom zastavení exekúcie. Vo vzťahu k zastaveniu exekúcie, aj pokiaľ sa jedná o vymoženie istiny v sume 576 € so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011 do zaplatenia, však odvolateľ žiadnu argumentáciu neprezentoval. Preto odvolací súd (s poukazom na § 379 a 380 CSP viazaný nie len rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania) sa správnosťou zastavenia exekúcie, aj pokiaľ sa jedná o vymoženie istiny v sume 576 € so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011 do zaplatenia, osobitne nezaoberal a výrok o čiastočnom zastavení exekúcie ako celok podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. Pokiaľ sa jedná o odvolanie proti výroku uznesenia okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, proti ktorému Exekučný poriadok vo všeobecnosti odvolanie nepripúšťa (§ 37 ods. 7 a 10 Exekučného poriadku), podaním tohto odvolania došlo zo zákona k zrušeniu výroku o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a o námietke povinnej proti súdnemu exekútorovi bude rozhodovať sudca okresného súdu. S poukazom na § 374 ods. 4 veta tretia zákona č. 99/1963 Zb. účinného v čase, kedy bolo odvolanie podané, totiž platí, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
15. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd námietkam povinnej proti exekúcii nevyhovel) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).