Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/149/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti odsúdenému V. V., nar. XX. S. XXXX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného V. V. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21. júna 2017, č. k. 1PP 59/2017-23, rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. júla 2017 v Trnave

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného V. V. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 21. júna 2017, č. k. 1PP 59/2017-23 bola podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietnutá žiadosť odsúdeného V. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 2. mája 2013, sp. zn. 1T/185/2012 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia). Okresného súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: Dňa 3. mája 2017 podal na okresný súd odsúdený V. V. návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva t. č. súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02.05.2013 sp. zn. 1T/185/2012 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom predpokladaný koniec trestu má mať po započítaní dňa 21.05.2019. Lehota podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. uplynula dňa 21.01.2017. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 02.06.2017 okrem iného vyplynulo aj to, že odsúdený sa v tomto ústave nachádza od 05.03.2013. Dňa 21.06.2012 vyhlásil v ÚVV a ÚVTOS Nitra hladovku, ktorú na druhý deň ukončil. Pokiaľ ide o jeho osobu počas pobytu v predchádzajúcich ústavoch na výkon väzby či trestu, neboli zaznamenané žiadne nedostatky. Jeho správanie a vystupovanie v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nebolo vždy na požadovanej úrovni, keď sa vyskytli nedostatky v nesplnení príkazu príslušníka zboru, v nadväzovaní nepovoleného kontaktu s iným odsúdeným a v prechovávaní nepovoleného predmetu. Jeho správanie sa však postupne stabilizovalo, od júna 2016 sa už negatívne poznatky nevyskytli. Doteraz bol aj štyrikrát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 14.02.2017 za plnenie si pracovných povinností. Disciplinárne tresty nemá vykázané. Je pracovne zaradený a podáva nadpriemerné výkony. V trvalom pracovnom pomere odsúdený nikdy nebol, pracoval len brigádne a má ukončenú len základnú školu. Je slobodný, bezdetný a bez vyživovacej povinnosti. Odsúdený plní stanovené ciele rozšíreného programu zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (opakovaná trestná činnosť, bez trvalého zamestnania, ukončené len základné vzdelanie). Je voči nemu vedené aj ďalšie trestné stíhanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča jeho podmienečné prepustenie. Z odpisu z registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný (vrátane spomenutého odsúdenia a jedného cudzozemského odsúdenia) v prevažnej miere len pre majetkovú trestnú činnosť (8x pre krádež). V minulosti mu boli ukladané prevažne iba podmienečné tresty, pričom v prípade v poradí šiesteho takéhoto trestu sa odsúdený neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bol mu nariadený výkon trestu, vo vzťahu ku ktorému bol však účastný na amnestii prezidenta SR z roku 2013. Následne už bol odsudzovaný len na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré boli neskôr rušené pri ukladaní súhrnných trestov. Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje toho, čo spáchal, už to dávno oľutoval, je to pre neho aj ponaučenie, aby si to uvedomil. Pokiaľ ide o prebiehajúce trestné stíhanie voči jeho osobe (uvedené v hodnotení riaditeľa ústavu), uviedol, že je to pre výtržníctvo. Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení neprišlo k žiadnym zmenám, záver hodnotenia zostáva nezmenený. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí navrhol nevyhovieť návrhu odsúdeného. Podľa § 415 ods. 1 veta prvá Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného, na verejnom zasadnutí. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Okresný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom na verejnom zasadnutí, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu na výkon trestu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že návrh nebol s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. dôvodný. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie 3 podmienok, a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený V. V. už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestov odňatia slobody. Druhá zákonná (materiálna) podmienka, a to tá, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život (t. j. že preukázal polepšenie), a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa javila rovnako ako splnená, a to i napriek menším nedostatkom, ktoré vyplývali z hodnotenia riaditeľa ústavu, avšak odsúdený aktuálne nevykazoval žiaden uložený disciplinárny trest. Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade odsúdeného V. V. bolo podľa názoru okresného súdu s poukázaním na jeho už bohatú trestnú minulosť riziko recidívy príliš veľké. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje „právny nárok“. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej činnosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Okresný súd zdôrazil, že odsúdený dostal zo strany spoločnosti opakovane možnosť preukázať (podmienečnými odsúdeniami), že „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti sa odsúdený vrátil. V prípade odsúdeného bolo prihliadnuté preto aj na charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu z registra trestov na sklony odsúdeného k páchaniu prevažne majetkovej trestnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej je tzv. špeciálnym recidivistom. Je evidentné, že opakovane ukladané podmienečné tresty odňatia slobody nemali na odsúdeného požadovaný účinok, resp. neodradili ho od páchania trestnej činnosti, nakoľko znova a opakovane spáchal trestnú činnosť majetkového (aj skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. c/ Tr. zák.) a aj závažnejšieho násilného charakteru (lúpež), pre ktoré trestné činy mu bol uložený jeden súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal preto okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Okresný súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného V. V. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Na tomto závere nemohli zmeniť nič ani tie skutočnosti, ktoré uvádzal v podanom návrhu či na verejnom zasadnutí a ani kladné hodnotenie riaditeľa ústavu (ktoré má pre súd len odporúčací charakter čo do splnenia podmienok na podmienečné prepustenie). Z uvedených dôvodov zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie. Proti tomuto uzneseniu podal včas, a to priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 21. júna 2017, sťažnosť odsúdený V. V., pričom prítomný prokurátor sa práva podať sťažnosť proti napadnutému uzneseniu výslovne vzdal. Odsúdený svoju sťažnosť bližšie písomne neodôvodnil. Krajský súd v Trnave z podnetu podanej sťažnosti v intenciách § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného V. V. nie je dôvodná. Senát okresného súdu postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade zhromaždeného spisového materiálu a dokazovania vykonaného predpísanou formou dospel na verejnom zasadnutí k tomu hodnotiacemu záveru, že odsúdený V. V. nespĺňa podmienky vyžadované ustanovením § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vecne správne špecifikované súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení. Senát Krajského súdu v Trnave ako sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu plne osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov. Aj podľa zistení sťažnostného súdu odsúdený V. V. nespĺňa podmienky predpokladané v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. z hľadiska materiálnej stránky, nakoľko okrem trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania sa už v minulosti opakovane dopustil páchania úmyselnej trestnej činnosti, takže sa opätovne dostal do rozporu so zákonom. Za tejto situácie, predovšetkým s ohľadom na jeho kriminálnu minulosť, je jeho náprava a prevýchova pobytom na slobode po predčasnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody výrazne problematická. Ochrana spoločnosti si preto vyžaduje u odsúdeného V. V. ďalší výkon trestu odňatia slobody. Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. V. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná