Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. A. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Ing. M. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na X. mieru č. XX v E. zastúpenej advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a G. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na R. ul. č. XX v U. zastúpeného advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou so sídlom na Moyzesovej ul. č. 46 v Košiciach v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.10.2016 č.k. 18P/171/2014-371 v spojení s opravným uznesením z 9.11.2016 č.k. 18P/171/2014-385 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o úprave styku otca s maloletým F. okrem časti výroku o styku každý nepárny týždeň v stredu a vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod., ktorý mení tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým F. každú nepárnu stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod..

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o výživnom o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. F. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na jeho výživu 300 Eur mesačne v období od 24.10.2014 do 31.8.2016 a od 1.9.2016 do budúcna sumou 350 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý párny víkend v sobotu od 9:00 hod. d o 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme pred bytom matky v čase začatia styku a na tom istom mieste maloletého matke po skončení styku vráti. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať a prevziať ho v určenom čase na určenom mieste. Dlžné výživné 4.527,36 Eur za obdobie od 24.10.2014 do 30.9.2016 povolil otcovi zaplatiť v štyroch splátkach po 1000 Eur a v jednej splátke 527,36 Eur spolu s bežným výživným od mesiaca november 2016 až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Opravným uznesením z 9.11.2016 č.k. 18P/171/2014-385 opravil tretí výrok napadnutého rozsudku o úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý párny víkend v sobotu od 9:00 hod. d o 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý párny týždeň v stredu od

16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme pred bytom matky v čase začatia styku a na tom istom mieste maloletého matke po skončení styku vráti. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne a v čas pripraviť, odovzdať a prevziať ho v určenom čase na určenom mieste. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že zistil, že výrok v úprave styku v napadnutom rozsudku sa nezhoduje s výrokom o úprave styku tak ako bol vyhlásený, vydal opravné uznesenie, ktorým tieto zrejmé nesprávnosti odstránil.

3. Proti výroku o výživnom za obdobie od 24.10.2014 do 31.8.2016 a výroku o úprave styku otca s maloletým v časti o úprave styku v nepárnom týždni vo štvrtok podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti tak, že určí za obdobie od 24.10.2014 do 31.8.2016 výživné 350 Eur mesačne a styk otca s maloletým v nepárnom týždni upraví v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod.. Konštatovala, že maloletý má vo štvrtok tanečný krúžok. Poukázala na to, že od vyhlásenia rozsudku otec maloletého v čase úpravy styku vo štvrtok nezabezpečuje riadne jeho účasť na tanečných hodinách s odôvodnením, že maloletý tanec nepotrebuje. Zdôraznila, že sa jedná o prestížnu tanečnú školu, za tanečné hodiny pravidelne platí, každý tréning je dôležitý, preto každá vynechaná hodina bola zaplatená zbytočne. K odôvodneniu rozhodnutia v časti určeného výživného za obdobie pred nástupom maloletého do materskej školy uviedla, že napriek tomu, že maloletý v napadnutom období nenavštevoval materskú školu , jeho potreby boli v zásade rovnaké, pretože mu vytvárala bohatý sociálno-kultúrny program, navštevoval rôzne krúžky a kultúrne podujatia s čím boli spojené zvýšené výdavky. Vytkla konajúcemu súdu, že sa nezaoberal skutočnosťou, že jej príjem sa nezmenil ani riadne nezohľadnil životnú úroveň otca.

4. Proti výroku o výživnom za obdobie od 1.9.2016 do budúcna a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že určí výživné 150 Eur mesačne a 50 Eur mesačne na tvorbu úspor, s tým, že dlžné výživné mu povolí zaplatiť v 10 splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok . Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd riadne a zákonne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, pretože neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ani akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, najmä riadne a zákonne nezistil a nevyhodnotil jeho príjem, schopnosti a možnosti, ani výdavky maloletého Zdôraznil, že určené výživné nezodpovedá zákonným podmienkam Zákona o rodine, nakoľko nezohľadňuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a odôvodnené potreby trojročného dieťaťa. Uviedol, že podľa jeho názoru nástupom maloletého do škôlky má matka rovnaké možnosti prispievať na jeho výživu ako on, preto mal konajúci súd dôsledne vyhodnotiť aj jej príjem a majetkové pomery. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o výške splátok, nakoľko nezavinil dĺžku konania, v dôsledku čoho vzniklo dlžné výživné.

5. Proti opravnému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, v ktorom opätovne namietala úpravu styku otca s maloletým v nepárnom týždni vo štvrtok, z dôvodu, že otec nerešpektuje voľnočasové aktivity maloletého a riadne nezabezpečuje jeho účasť na tréningoch v tanečnej škole.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, rozsudok v ním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Okrem skutočností, ktoré boli predmetom konania na súde prvej inštancie, a ktoré uviedla v podanom odvolaní poukázala na to, že nástupom maloletého do škôlky sa jeho výdavky zvýšili a zmenili sa jeho odôvodnené potreby. Vyslovila presvedčenie, že je nelogické, aby otec žiadal určiť výživné od 1.9.2016 do budúcna 200 Eur mesačne, pričom súhlasil s výživným 300 Eur mesačne od 24.10.2014 do 31.8.2016. Opätovne poukázala na vyčíslenie výdavkov maloletého, ktoré už bolo predmetom konania na súde prvej inštancie. Zdôraznila, že otec s určeným výživným súhlasil a sám túto sumu navrhol. Konštatovala, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a jeho tvrdenie ohľadom likvidačnej výšky určeného výživného je účelové.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie o úprave styku s maloletým považuje za vecne správne a zákonné. Zdôraznil, že rešpektuje voľnočasové aktivity maloletého a má záujem plnohodnotne sa podieľať na jeho výchove. Dodal, že výrok o výživnom za obdobie od 24.10.2014 do 31.8.2016 považuje za vecne správny a zákonný, pretože takto určené výživné riadne zohľadňuje potreby maloletého v predmetnom období ako aj skutočnosť, že matka bola v tom čase bez príjmu, pretože bola na rodičovskej dovolenke s maloletým.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej trvá na dôvodoch podaného odvolania.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Podľa ust. § 388 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto správne rozhodol o úprave styku v párnom týždni v dôsledku čoho je odôvodnenie v tejto časti napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. . Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku v časti úpravy v párnom týždni ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a podľa ust. § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

14. Nesprávne však posúdil voľný čas maloletého v nepárnom týždni, keď nezohľadnil skutočnosť, že maloletý v čase určeného styku navštevuje tanečnú školu, v dôsledku čoho nariadený styk v nepárnom týždni vo štvrtok by nesplnil svoj účel, nakoľko by otec nemohol tento čas plnohodnotne stráviť s maloletým. Konštatuje, že obaja rodičia majú právo tráviť s maloletým dieťaťom jeho voľný čas, preto je potrebné, aby konajúci súd pri rozhodovaní o úprave styku s rodičom, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadnil vzdelávacie a voľnočasové aktivity dieťaťa a o úprave styku rozhodol tak, aby mohlo dieťa plnohodnotne a nerušenie tráviť čas s rodičom, ktorý ho nemá zverené v osobnej starostlivosti, pretože len tak môžu byť zachované právo dieťaťa pozvať svojich rodičov, tráviť s nimi čas a rozvíjať ich vzájomný citový vzťah ako aj ostaté práva garantované Dohovorom o právach dieťaťa. Odvolací súd je toho názoru, že osobnostný, pohybový a umelecký rozvoj maloletého dieťaťa je v jeho najlepšom záujme, preto dospel k záveru, že je potrebné upraviť v nepárnom týždni styk otca s maloletým tak, aby nenastala kolízia výkonu styku s tréningami v tanečnej škole. Zdôrazňuje, že úprava styku otca s maloletým umožňuje otcovi pravidelne sa stretávať s mal. F. počas celého mesiaca, otec má dostatok priestoru a času riadne sa podieľať na výchove maloletého, tráviť s ním čas a rozvíjať ich vzájomné citové väzby, preto zohľadnenie voľnočasových aktivít maloletého vo štvrtok v nepárnom týždni žiadnym spôsobom neohrozí realizáciu rodičovských práv otca ani práv maloletého obsiahnutých a garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým F. každý nepárny týždeň len v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod..

15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17. Podľa ust. § 391 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

18. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

19. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

20. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a dlžnom výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom ust. § 66 dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa ust. § 391 v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 a § -u 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä žiadnym spôsobom nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciu o zákonných podmienkach určenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu veci bez toho, aby svoje rozhodnutie stručne, jasne a výstižne vyhodnotil, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a akými úvahami sa pri určovaní výživného riadil. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie o potencionalite príjmu otca bez toho, aby stručne jasne a výstižne odôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď určil výživné bez toho, aby bolo zrejmé z akého potencionálneho príjmu vychádzal. Zdôrazňuje, že potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd je toho názoru, že beh ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom a jeho zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď sa riadne nezaoberal posúdením odôvodnených potrieb maloletého a s tým súvisiacimi výdavkami, neprihliadol na mieru jeho osobnostného, kultúrneho a spoločenského rozvoja realizáciou voľnočasových aktivít, pričom rozhodnutie o výživnom za obdobie od 1.9.2016 do budúcna odôvodnil len jednou vetou, pričom všeobecne konštatoval, že s prihliadnutím na vývoj dieťaťa sa jeho potreby nástupom do škôlky zmenili bez toho, aby túto zmenu riadne posúdil, v zmysle vykonaného dokazovania náležite ju vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodnil, najmä stručne, jasne a výstižne uviedol, ktoré skutočnosti ohľadom zmeny pomerov maloletého považoval za preukázané, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa potreby maloletého a jeho výdavky nástupom do škôlky zmenili. Odvolací súd konštatuje, že konajúci súd napadnuté rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje len všeobecnú konštatáciu o zákonných podmienkach určenia a zmeny vyživovacej povinnosti so zmienkou o zásade potencionality bez stručného, jasného a výstižného uvedenia dôvodov v zmysle ust. § 220 CSP, na základe ktorých konajúci súd vo veci samej rozhodol, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom skutočností relevantných pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov z hľadiska princípu potencionality alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu v zmysle princípu potencionality, potencionálny príjem povinného rodiča vyčísliť. Náležite vyhodnotiť odôvodnené potreby maloletého so zreteľom na jeho vek a stupeň vývoja, posúdiť či výdavky s tým spojené zodpovedajú potrebám dieťaťa v jeho veku, vyhodnotiť zmenu jeho pomerov a odôvodnených potrieb nástupom do materskej školy. Dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami tak otca ako aj matky, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

25. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.