Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/66/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci žalobcu: T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Z. L. XXX, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ D.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Z.. XXXX/X, A., 2/ EUROCONNECT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Platanová alej 2436, Komárno, IČO: 46 255 818, zastúpený: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/50/2013 - 283 zo dňa 28. marca 2017 v časti výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/50/2013 - 283 zo dňa 28. marca 2017 v napadnutej časti r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno 1. výrokom uznesenia č. k. 5Cb/50/2013 - 283 zo dňa 28.03.2017 rozhodol o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby a jeho 2. výrokom, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobou zo dňa 04.03.2013 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že Zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá medzi ním na strane prevodcu a žalovaným 2/ na strane nadobúdateľa, podpísaná za prevodcu žalovaným 1/ ako zástupcom konajúcim na základe plnomocenstva, je neplatná.

3. Následne podaním zo dňa 02.12.2016 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Domáhal sa, aby súd konanie zastavil a zároveň žiadal, aby mu priznal náhradu trov konania, čo podľa súdu prvej inštancie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná dôvodne. 4. V dôsledku späťvzatia žaloby súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 a § 146 ods. 1 a 2 konanie zastavil.

5. Odôvodnenie svojho rozhodnutia a nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie uviedol citáciou ustanovenia § 256 CSP, podľa ktorých ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (ods. 1). Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane (ods. 2).

6. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje na to, že Okresný súd Nitra uznesením 28Exre/93/2015 - 159 zo dňa 02.10.2015 vymazal v konaní podľa § 200a O. s. p. vo vložke č. 2838/N spoločníka DELVIS sk s.r.o. a za jediného spoločníka znovu zapísal T. X. (žalobcu) z dôvodu, že Zmluvu o prevode obchodného podielu žalobcu na spoločnosť DELVIS sk s.r.o. považoval za uzatvorenú v rozpore s ustanovením § 105 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto neplatnú podľa § 39 Obchodného zákonníka. Registrový súd skonštatoval, že účinky prevodu obchodného podielu nenastali. Prvoinštančný Okresný súd Komárno

mal preto za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo výlučne pre opätovný zápis žalobcu v obchodnom registri ako spoločníka a konateľa spoločnosti TERBO s.r.o.. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že nevzhliadol žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa na použitie § 257 CSP, a žalobcovi preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ včasné odvolanie a to výlučne v rozsahu výroku o trovách konania. Namietal, že spor bol pre žalobcu vyriešený iným konaním vedeným podľa § 200a ods. 4 O. s. p., v rámci ktorého bol uznesením registrového súdu zo dňa 02.10.2015 odstránený rozpor medzi skutočným stavom a zápisom v obchodnom registri. Žalobcovi bol tento rozpor známy ešte v čase pred podaním žaloby a jeho odstránenie mohol dosiahnuť už v tom čase postupom podľa § 200a O. s. p.. Toto súdne konanie preto žalobca inicioval zbytočne. Z uvedených dôvodov žalovaný 1/ žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.

8. Proti uzneseniu podal v rovnakom rozsahu odvolanie žalovaný 2/, pričom namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Tak ako žalovaný 1/ aj on namietal, že konanie v prejednávanej veci žalobca inicioval zbytočne, keďže spor mohol vyriešiť podnetom na konanie podľa § 200a O. s. p.. Žalovaní preto v danom prípade v zmysle § 256 ods. 1 nenesú procesné zavinenie na zastavení konania. Súd prvej inštancie na tieto skutočnosti neprihliadol a vec v časti rozhodnutia o trovách konania nesprávne právne posúdil. Z uvedených dôvodov aj žalovaný 2/ žiadal o takú zmenu prvoinštančného uznesenia v napadnutej časti, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania označil za vecne správne. Zastavenie konania žalobca procesne nezavinil, keďže konanie sa podľa neho muselo zastaviť v dôsledku toho, že spor bol vyriešený rozhodnutím registrového súdu popísaným v napadnutom rozhodnutí. Žalovaní počas konania neuznali svoje zavinenie a protiprávne konanie pri prevode jeho obchodného podielu a žalobu podľa svojho názoru podal nesporne dôvodne. K späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania došlo zavineným konaním oboch žalovaných. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7 MCdo 1/2014 žalobca poukazoval na to, že otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd prvoinštančné uznesenie v napadnutej časti podľa § 387 ako vecne správne potvrdil.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , pričom dospel k záveru o opodstatnenosti odvolania žalovaných.

11. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že napadnutý výrok súdu prvej inštancie obsahujúci rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nezodpovedá riadnemu výroku tohto druhu.

12. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Z citovaných ustanovení jasne vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania za účinnosti nového procesného predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok, prebieha v dvoch fázach. Najprv sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Keďže v druhej fáze realizovanej súdnym úradníkom sa rozhoduje výlučne už len o výške náhrady trov, rozhodnutie sudcu o nároku na náhradu trov konania musí riešiť všetko ostatné podstatné pre riadne rozhodnutie o trovách. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov preto musí obsahovať určenie strany, ktorá má na náhradu trov konania nárok, určenie strany voči ktorej tento nárok existuje a napokon rozsah, v akom oprávnenej strane vzniká nárok na náhradu jej vzniknutých trov (vyjadrený percentom, zlomkom a pod.). Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí načrtnuté pravidlá

nerešpektoval, keďže vyslovil iba to, že nárok na náhradu trov konania prisudzuje žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie výrokom o nároku na náhradu trov konania vôbec neidentifikoval stranu alebo strany (vzhľadom na pluralitu žalovaných), voči ktorým žalobcovi tento nárok vzniká. Vysvetlenie v tomto smere neobsahuje ani odôvodnenie napadnutého výroku, a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je preto potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Vydanie takéhoto rozhodnutia odníma účastníkom právo na spravodlivý súdny proces, a je ho preto potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť.

14. Odôvodnenie napadnutého výroku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj v tom, že vôbec nedáva odpoveď na otázku, podľa ktorého ustanovenia podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia síce cituje ustanovenia § 256 ods. 1 a 2 CSP, podľa každého z nich však vzniká nárok na náhradu trov konania z iného dôvodu.

15. Podľa § 256 ods. 1, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 256 ods. 2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení jasne neuviedol, podľa ktorého z ním citovaných ustanovení mal žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uvádza, že žaloba bola podaná dôvodne, čo dedukuje iba na základe toho, že registrový súd v inom konaní predmetnú zmluvu o prevode obchodného podielu prejudiciálne posúdil ako neplatný právny úkon, a z hľadiska spoločníkov príslušnej s.r.o. postupom podľa § 200a O. s. p. obnovil stav, ktorý tu bol pred jej uzavretím. Zdôrazňuje tiež, že k späťvzatiu žaloby došlo výlučne pre opätovný zápis žalobcu v obchodnom registri ako spoločníka a konateľa predmetnej spoločnosti, čo bolo účelom konania v tejto právnej veci. Uvedené podľa súdu prvej inštancie zakladá žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Ak by sa mal odvolací súd napriek nejednoznačnosti dôvodov prvoinštančného rozhodnutia domnievať, že súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi podľa § 256 ods. 1 (aplikácia § 256 ods. 2 je totiž ťažko predstaviteľná), z odôvodnenia nie je zrejmé, v čom videl naplnenie dôvodov pre takéto rozhodnutie. Podľa citovaného ustanovenia totiž možno náhradu trov konania priznať iba tej strane, ktorá z procesného hľadiska nezavinila zastavenie konania. Strohá formulácia § 256 ods. 1 by mohla zvádzať k záveru, že ak bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby, je možné procesné zavinenie zastavenia konania vždy vidieť výlučne na strane žalobcu, pretože ho zapríčinil práve späťvzatím žaloby. Odvolací súd sa však domnieva, že takýto formalistický výklad citovaného ustanovenia by sa priečil Článkom 2. a 3. základných princípov CSP. Preto je potrebné vidieť otázku procesného zavinenia zastavenia konania v širšom kontexte, pričom takéto zavinenie bude znášať žalovaný aj v prípadoch, ak sa po začatí konania správal k požiadavkám žalobcu formulovaným žalobou tak, že im vyhovel a dôvod na ďalšie vedenie konania tak odpadol. Žalobcovi by za takejto situácie nezostávalo iné, než vziať žalobu späť, inak by sa vystavil jej zamietnutiu zo strany súdu, hoci žaloba by sa spätne k momentu jej podania javila ako dôvodná, pretože inak by jej žalovaný nebol v priebehu konania vyhovel.

18. Odvolací súd je nútený konštatovať, že zo skutočností vyplývajúcich zo spisu dosiaľ nevidí dôvod, pre ktorý by súd prvej inštancie mal žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, nakoľko situácia popísaná v odseku 17. odôvodnenia tohto rozhodnutia nenastala. Ani jeden zo žalovaných po začatí konania nezmenil svoje správanie (postoj vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku) tak, že by odstránil dôvod ďalšieho vedenia konania. Späťvzatie žaloby bolo zjavne motivované diametrálne odlišným dôvodom: prehodnotením potreby žalobcu viesť konanie o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu za situácie, že registrový súd ho na základe jeho podnetu opätovne zapísal za spoločníka príslušnej obchodnej spoločnosti. Na existencii tohto dôvodu späťvzatia správanie žalovaných po začatí konania nemá žiadny podiel. Odvolací súd navyše považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba bola vo vzťahu k žalovanému 1/ od samého počiatku celkom zjavne bezdôvodná. Žalovaný 1/ totiž nebol účastníkom zmluvného vzťahu, určenia neplatnosti ktorého sa žalobca domáhal (vystupoval len ako zástupca žalobcu) a žaloba by tak voči nemu musela byť pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie s určitosťou zamietnutá.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutej časti výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania výrokom, ktorý bude spĺňať podmienky uvedené v odseku 13. odôvodnenia tohto uznesenia, ktoré bude obsahovať adekvátne odôvodnenie a právne závery ktoré budú rešpektovať právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v odsekoch 17. a 18. odôvodnenia tohto uznesenia.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.