Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/65/2017

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov Mgr. Zuzany Zorádovej a Mgr. Richarda Greguša, v trestnej veci obvineného T. R., pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 31.07.2017, takto

rozhodol:

I.

Podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku a § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku väzbu obvineného T. R., narodeného XX.XX.XXXX v O., trvale bytom X., W. XX, toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 05.09.2016, dôvod ktorej je stále daný podľa § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka a tohto obvineného p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.

Podľa § 82 odsek 1 písmeno a), písmeno e), písmeno f) Trestného poriadku sa obvinenému v dobe do skončenia trestného stíhania u k l a d á : · zákaz vycestovania do zahraničia, · okrem prípadov účasti na úkonoch trestného konania, plnenia povinností dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi a výkonu pracovných povinností, zákaz vzďaľovať sa z miesta trvalého pobytu X., W. XX, bez predchádzajúceho súhlasu probačného a mediačného úradníka a · povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v ním určenom čase a na každé predvolanie orgánu činného v trestnom konaní, Okresného súdu Nitra a Krajského súdu v Nitre.

Podľa § 80 odsek 2 veta štvrtá Trestného poriadku súd obvinenému T. R. ukladá povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi a Okresnému súdu Nitra každú zmenu miesta pobytu.

II.

Podľa § 239 odsek 1 veta druhá Trestného poriadku predsedníčka senátu berie na vedomie späťvzatie návrhu Krajského prokurátora v Nitre na dohodu o vine a treste sp. zn. Kv/41/2014 zo dňa 11.07.2017.

odôvodnenie:

Krajský prokurátor v Nitre podal dňa 11.07.2017 na Okresný súd Nitra návrh na schválenie dohody o vine a treste pod sp. zn. Kv 41/14, ktorú uzatvoril s obvineným T. R. (ďalej v texte len „obvinený“) vo veci obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, a to spoločne s vyšetrovacím spisom. Z obsahu spisu súd zistil, že obvinený bol uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Tp/113/2016 zo dňa 05.09.2016 vzatý do väzby podľa § 73 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1Tpo/64/2016. Následne bola väzby obvinenému uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Tp/29/2017 zo dňa 14.03.2017 predĺžená do 05.09.2017.

Okresný súd Nitra nariadil bez zbytočného odkladu v predmetnej trestnej veci termín verejného zasadnutia na 31.07.2017, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o podanom návrhu prokurátora na schválenie dohody o vine a treste.

Pred otvorením verejného zasadnutia doručil Krajský prokurátor v Nitre dňa 28.07.2017 na Okresný súd Nitra podanie, v ktorom súdu oznámil, že návrh na schválenie dohody o vine a treste sp. zn. Kv 41/14 berie späť.

Podľa § 239 odsek 1 Trestného poriadku, prokurátor môže vziať späť obžalobu až do začatia hlavného pojednávania a návrh na dohodu o vine a treste do začatia verejného zasadania nariadeného na jeho prejednanie; vec sa tým vracia do stavu prípravného konania. Predseda senátu uznesením vezme na vedomie späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhu prokurátora na dohodu o vine a treste.

Keďže v predmetnej trestnej veci nebolo sporné, že prokurátor vzal návrh na schválenie dohody o vine a treste späť pred otvorením verejného zasadnutia, predsedníčka senátu postupujúc podľa vyššie citovaného ustanovenia rozhodla, že uvedené späťvzatie návrhu berie na vedomie.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je od 05.09.2017 stíhaný v tejto veci väzobne, bolo napriek prokurátorovmu späťvzatiu návrhu na dohodu o vine a treste povinnosťou súdu rozhodnúť o väzbe obvineného v zmysle § 238 odsek 3 Trestného poriadku. Bolo tomu tak preto, že podaním návrhu na schválenie dohody o vine a treste na Okresný súd Nitra sa trestné konanie dostalo do svojho vyššieho štádia a dňom 11.07.2017 začala obvinenému plynúť tzv. súdna väzba.

Obvinený na verejnom zasadnutí k dôvodom väzby uviedol, že by rád zopakoval len to, čo už uvádzal pri rozhodovaní o vzatí do väzby ako aj o predĺžení väzby, pretože od začiatku dával dostatočne najavo, že sa nechce vyhýbať úkonom trestného konania, nemá kam a ani nechce utekať, bolo by to nad jeho finančné a ľudské sily a možnosti. Poukázal na svoj postoj k veci v priebehu celého prípravného konania, kedy dával najavo nielen spoluprácu, ale aj uzrozumenie so vzniknutou situáciou. Na tomto postoji zotrváva, nechce na tom nič meniť a preto ponechal rozhodnutie na súde. Doplnil, že pre prípad prepustenia z väzby na slobodu by sa zdržiaval v mieste trvalého bydliska a dokázal by si nájsť prácu s pomocou priateľov, ktorí mu ešte zostali. Ak by mal možnosť pred nástupom do výkonu trestu stráviť ešte nejaký čas s najbližšími, bol by vďačný za každý deň, ktorý by s nimi mohol byť. Obhajkyňa obvineného sa vyjadrila, že ide o neštandardnú situáciu a namietla postup prokurátora s tým, že sa nejedná sa o prvý takýto prípad a tak nepovažovala za zodpovedné, aby zo strany akejkoľvek nadriadenej prokuratúry prišlo k takémuto zasahovaniu do vecí, v ktorých sa nevykazovala žiadna komplikácia. Rozhodovanie o väzbe vôbec nepredpokladala, preto spôsob rozhodnutia ponechala na zvážení súdu. Prokurátor vo vzťahu k väzbe konštatoval, že dôvody väzby naďalej trvajú a s poukazom na § 76 odsek 10 Trestného poriadku navrhol, aby súd obvineného na čas plynúci od podania návrhu na schválenie dohody o vine a treste na súd až do vrátenia veci prokurátorovi po vzatí späťvzatia návrhu na vedomie, ponechal vo väzbe.

Okresný súd Nitra sa dôkladne oboznámil s obsahom podaného návrhu na schválenie dohody o vine a treste ako aj s obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu a po výsluchu obvineného a vypočutí stanoviska prokurátora a obhajkyne obvineného dospel k záveru, že v ďalšom priebehu trestného konania bude možné dosiahnuť účel väzby obvineného aj inak než obmedzovaním jeho osobnej slobody v ústave na výkon väzby.

Predovšetkým bolo vo veci potrebné skonštatovať, že materiálne ako aj formálne dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku sú u obvineného aj naďalej dané a tieto sa žiadnym spôsobom nezmenili a ani zmeniť nemohli. Podľa názoru súdu je tomu tak preto, že ako už bolo uvedené v texte vyššie, uzavretím dohody o vine a treste a následným podaním návrhu na jej schválenie na súd sa dostalo trestné konanie do vyššieho štádia (do konania pred súdom) a obvinený je aj naďalej trestne stíhaný pre skutok, ktorý vykazuje znaky obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona. Okrem toho, obvinený bol zatknutý na základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Tp/302/2016 a bol vydaný na územie Slovenskej republiky rakúskymi justičnými orgánmi, pretože sa pobytom na neznámom mieste vyhýbal trestnému stíhaniu, ktoré začalo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Nitre pod ČVS: ORP-1557/3-OVK-NR-2013 dňa 09.11.2013 a v ktorom mu bolo vznesené obvinenie dňa 28.10.2015 uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pod ČVS: KRP-152/1-VYS-NR-2014. Následne bolo trestné stíhanie prerušené dňa 28.06.2016 uznesením pod ČVS: KRP-152/1-VYS-NR-2014 z dôvodu, že pre neprítomnosť obvineného nebolo možné vec náležite objasniť. Tieto skutočnosti sa ani plynutím času nemôžu zoslabiť alebo celkom vytratiť a zostanú nezmenené, nakoľko zo spisu zreteľne vyplýva, že obvinený sa trestnému stíhaniu vyhýbal. Preto dôvodná obava, že by ušiel, alebo sa skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a prípadne aj vysokému trestu, uloženie ktorého mu reálne hrozí, zostáva zachovaná aj v tomto štádiu trestného konania.

Súčasne však súd zameral svoju pozornosť aj na možnosti, podmienky a spôsoby použitia inštitútov, ktorými by mohol väzbu obvineného nahradiť jednak v intenciách príslušných ustanovení Trestného poriadku, ale tiež s ohľadom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a náležite rozhodoval s vedomím, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného.

V danom prípade dospel súd k záveru, že s ohľadom na zásadu primeranosti a zdržanlivosti nie je už viac bezprostredne nevyhnutné, aby pre dosiahnutie účelu trestného konania bolo obvinenému zasahované do jeho základných práv takým závažným spôsobom, akým je priamy výkon väzby. Pre dosiahnutie samotného účelu väzby teda súd zvolil iné vhodné opatrenie a riadil sa pri tom zákonným rámcom nastaveným Trestným poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky, keďže väzba nie je a nesmie byť trestom, nemá mať výchovné poslanie, ani nemá byť prostriedkom na uľahčenie trestného stíhania. Nakoľko väzba je výlučne len procesným opatrením, ktorej účelom je zabezpečiť obvineného z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania a aj naďalej má v zmysle platnej právnej úpravy len fakultatívnu povahu, je povinnosťou súdu nielen skúmať dôvodnosť väzby v každom štádiu trestného konania, ale zaoberať sa aj možnosťou jej nahradenia tak, aby pri zistení dôvodnosti väzby ktorýkoľvek inštitút jej nahradenia predstavoval v súlade so zákonom dostatočnú istotu, že jej účel môže byť a bude dosiahnutý aj inak.

Podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa § 80 odsek 2 veta tretia Trestného poriadku, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd pri rozhodovaní o väzbe venoval pozornosť aj splneniu tam uvedených zákonných predpokladov na jej nahradenie, keďže v danom prípade ide o trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

V rámci rozhodovania o potrebe ďalšieho priameho výkonu väzby vychádzal súd predovšetkým z toho, že je nevyhnutné prihliadnuť na osobu obvineného a v tomto štádiu trestného konania aj na zistené a naplnené určité špecifiká, ktoré odlišujú prejednávaný prípad spomedzi obdobných trestných činov (trestných činov majetkovej povahy) a tieto v súhrne umožnili súdu ustáliť, že sa jedná o výnimočné okolnosti.

Obvinený nebol doposiaľ nikdy súdne trestaný a viedol v čase pred spáchaním skutku riadny život. Z doteraz zadovážených dôkazov súd zistil, že u obvineného sa jedná o fyzicky i psychicky zrelého jedinca, primerane vzdelaného a socializovaného, z čoho je zrejmé, že obvinený nie je žiadny asociál a ani nepochádza, či nepohybuje sa v kriminálne závadovom prostredí. Navyše, vo veci nie je celkom bez významu ani to, že obvinený sa k spáchaniu stíhaného skutku priznal a zároveň svoje konanie aj oľutoval, a to v podstate ihneď počas prvého úkonu, ktorý bol s ním vo veci robený a pri ktorom mal takúto možnosť. Zároveň zo spisu celkom zreteľne vyplýva, že obvinený významným spôsobom napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu a aktívne s nimi spolupracoval, čo zreteľne vyplýva z jeho výpovede. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že kritický postoj obvineného k jeho trestnej činnosti ako ani priznanie k spáchaniu skutku samé o sebe síce nie sú dôvodom na jeho

prepustenie z väzby, ale je potrebné na ne prihliadnuť a vziať ich do úvahy pri rozhodovaní o možnosti nahradenia väzby.

Pokiaľ súd dospel k záveru, že výnimočné okolnosti na nahradenie väzby obvineného sú dané aj samotným prípadom, respektíve jeho špecifikami, tak vychádzal predovšetkým zo zistenia, že krátko pred uskutočnením verejného zasadnutia, predmetom ktorého malo byť prejednanie už uzavretej dohody o vine a treste súdom, vzal prokurátor návrh na schválenie tejto dohody späť, pričom súdu nie sú známe žiadne zákonné prekážky, ktoré by prejednaniu podaného návrhu mohli brániť. Ide tak o vyvolanie stavu, v ktorom prokurátor po úspešnom dosiahnutí dohody s obvineným o jeho vine ako aj o treste a po predložení vlastného návrhu na jej schválenie na súd, spôsobil oddialenie možnosti dosiahnutia meritórneho rozhodnutia a predĺžil tzv. väzobný režim pri trestnom stíhaní obvineného napriek tomu, že prípravné konanie ukončil uzavretím dohody, s obsahom ktorej obvinený bez akýchkoľvek výhrad súhlasil . Podľa názoru súdu prvého stupňa je v danom prípade prinajmenšom pozoruhodné, že prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní už v skoršom štádiu trestného konania konštatoval na strane obvineného naplnenie minimálne troch poľahčujúcich okolností a mal za to, že vyriešenie predmetnej trestnej veci použitím tzv. odklonu (uzatvorenie dohody o vine a treste) je plne zodpovedajúce všetkým ustanoveniam trestných kódexov a rešpektuje tiež základné zásady trestného konania, keď v podstate požiadal súd o schválenie takto uzavretej dohody podaním návrhu dňa 11.07.2017. V ďalšom štádiu trestného konania však bez objavenia sa a zistenia konkrétnej právnej skutočnosti, ktorá by mohla mať charakter zákonnej prekážky vzal návrh na schválenie dohody späť bez toho, aby učinil za dosť zásadám trestného konania, medzi inými zásade prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí a zásade spravodlivého prejednania veci bez zbytočných prieťahov. Úmysel obmedziť a ďalej obmedzovať jednotlivcovi osobnú slobodu alebo inak do nej významne zasiahnuť, by nemal byť orgánmi činnými v trestnom konaní a ani súdom vedome skrývaný a jednotlivec by mal mať možnosť siahnuť v prípade potreby po dostupných a legitímnych prostriedkoch, ktorých účelom je brániť sa konaniu štátnych orgánov a chrániť si tak osobnú slobodu. Pokiaľ ide o osobnú slobodu jednotlivca, je mimoriadne dôležité, aby bol napĺňaný všeobecný princíp právnej istoty. Z uvedeného dôvodu je preto zvlášť významné, aby formálne rozhodnutia ako aj konanie štátnych orgánov bolo dostupné a jednoznačné do takej miery, že dotknutá osoby bude môcť v prípade potreby predvídať v rozsahu primeranom okolnostiam dôsledky, ktoré môžu také konania orgánov mať. Je preto viac ako mätúce, že prokurátor vzal návrh na schválenie dohody o vine a treste späť, keď zo žiadneho relevantného dôkazu nevyplýva, že by mu na to dal príčinu samotný obvinený, alebo že by v čase medzi 11.07.2017 a 28.07.2017 nastala taká rozhodujúca a právne relevantná skutočnosť, ktorá by bránila prejednaniu uzavretej dohody na súde. Pokiaľ obvinený vypovedal, k spáchaniu skutku sa doznal, jeho spáchanie oľutoval, počas vyšetrovania napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti a následne podpísal s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorá bola preukázateľne predložená súdu na schválenie, pričom jej neprejednanie žiadnym spôsobom obvinený nezavinil a v ďalšom priebehu trestného konania bude podrobovaný úkonom nevyhnutným pre skončenie vyšetrovania, nie je podľa názoru súdu dôvodné ponechať ho vo väzbe a na zaistenie jeho osoby pre trestné stíhanie bude v plnom rozsahu postačovať dohľad probačného a mediačného úradníka.

Toto naviac v nadväznosti na vyššie rozpísanú osobu obvineného odôvodňuje súdu prijať záver, že u obvineného nie je nevyhnutné ďalej mu zasahovať do jeho ústavou garantovaného práva na osobnú slobodu takým závažným spôsobom, akým je priamy výkon väzby. Totižto, len samotná skutočnosť, že predmetom trestného konania pred súdom bude prejednanie obzvlášť závažného zločinu, ešte neznamená (a ani znamenať nesmie), že obvinený musí byť automaticky väzobne trestne stíhaný po celú dobu konania. Naviac, aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je povinnosťou súdu náležite sa vysporiadať s dôvodmi ďalšieho väzobného stíhania a ponechanie obvineného vo väzbe podrobne odôvodniť najmä z hľadiska poukázania a konštatovania ďalších dôvodov, ktoré by mali v priebehu trestného konania, najmä v jeho vyšších štádiách pristúpiť k základným dôvodom, pre ktoré bol obvinený do väzby vzatý. Podľa názoru súdu žiadne nové dôvody okrem už vyššie konštatovaných v predmetnej veci nevznikli, a preto súd rozhodol o prepustení obvineného z väzby na slobodu s tým, že na zaistenie jeho osoby pre ďalší priebeh trestného konania celkom postačujúco zabezpečí aj dohľad, ktorý bude vo vzťahu k obvinenému vykonávať probačný a mediačný úradník. Všetky takto rozpísané okolnosti boli podkladom pre rozhodnutie súdu o nahradení väzby obvineného a boli súdom vyhodnotené ako výnimočné, a to predovšetkým v kontexte už spomenutého poznatku, že

väzba nie je trestom. Na tomto závere súdu nezmenilo nič ani vyjadrenie prokurátora v jeho konečnom návrhu, pretože súd toto považoval len za veľmi všeobecné a najmä, za bližšie nešpecifikované, teda neodôvodnené.

S ohľadom na zákonné možnosti a platnú právnu úpravu mal súd po vykonaní výsluchu obvineného ako aj po povinnom skúmaní väzobných dôvodov za to, že u obvineného je možné nahradiť väzbu realizovanú na základe dôvodu uvedeného v § 71 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, a to nariadením dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obvineného. Účel väzby, ktorý bol doposiaľ u obvineného dosahovaný obmedzením jeho osobnej slobody a priamym vykonávaním väzby v na to určenom ústave, bude podľa názoru súdu možné dosiahnuť okrem už uvedených spôsobov aj prostredníctvom uložených povinností a obmedzení, dôsledným plnením ktorých bude obvinený viazaný až do doby skončenia trestného stíhania, a to pod hrozbou opätovného vzatia do väzby pre prípad ich porušenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor len ihneď po vyhlásení uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Proti výroku II. tohto uznesenia sťažnosť nie je prípustná.