Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Er/880/2011

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Š. V., B. A. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti povinnému BUČINA INVEST, a.s., IČO: 36 037 141, so sídlom vo Zvolene, Lučenecká cesta 2266/6, vedenej pod spisovou značkou EX 493/2011 súdnym exekútorom JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad so sídlom vo Veľkom Krtíši, Nemocničná 16, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2.008,58 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Tóthovej trovy exekúcie vo výške 81,22 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. 23Er/880/2011 zo dňa 03.10.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Ivetu Tóthovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2.008,58 Eur s príslušenstvom na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 16Cb/18/2011-45 zo dňa 30.05.2011.

Súdny exekútor podaním zo dňa 07.03.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2016, podal súdu podnet na zastavenie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., , spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že spoločnosť BUČINA INVEST, a.s., IČO: 36 037 141, bola ku dňu 30.12.2015 vymazaná z obchodného registra po tom, čo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/46/2014-42 zo dňa 02. 06. 2015, právoplatným dňa 10. 07. 2015, bola zrušená bez likvidácie.

Z vyššie uvedených skutočností súd zistil, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, preto súd podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 64 exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby bez právneho nástupcu bez likvidácie, povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ide teda o obdobnú situáciu akoby bol povinný nemajetný, preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé úkony vo výške 33,19 Eur. Túto mu súd priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko to bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 115,28 Eur s DPH za poštovné, poplatky za elektronické lustrácie majetku povinného, tlač listín a archiváciu spisu. Súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za dosiaľ vynaložené poštovné v ním uplatnenej výške, ale len v sume 23,55 Eur. V exekučnom spise sa nachádzalo 18 doručeniek, resp. poštou vrátených obálok, preukazujúcich vynaloženie poštovného, pričom z týchto doručeniek vyplýva, že exekútor v niektorých prípadoch neposielal v rámci jednej zásielky písomnosti týkajúce sa len tohto jedného exekučného konania, ale v jednej obálke zasielal písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní. Je preto zrejmé, že neprichádza do úvahy, aby vynaložil plnú sumu poštovného za danú zásielku v každom jednom takomto exekučnom konaní. Konkrétne 10 zásielok sa týkalo len tohto jedného exekučného konania, 3 zásielky sa týkali dvoch exekučných konaní, 4 zásielky sa týkali troch exekučných konaní a 1 zásielka sa týkala štyroch exekučných konaní. Súd vychádzal z ceny poštovného 1,80 Eur s DPH za každú zásielku a priznal exekútorovi náhradu poštovného vo výške 10x 1,80 Eur za zásielky týkajúce sa len tohto jedného exekučného konania a následne podľa príslušného zlomku 3x 0,90 Eur, 4x 0,60 Eur a 1x 0,45 Eur za ostatné zásielky. Čo sa týka budúceho poštovného, jeho náhradu súd exekútorovi priznal v rozsahu 5,- Eur s DPH ako výdavky, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so splnením jeho zákonnej povinnosti doručiť súdu a účastníkom konečné vyúčtovanie exekučného konania. Pokiaľ sa budúce poštovné malo týkať korešpondencie s bankami a inštitúciami, na ktoré sa súdny exekútor v rámci výkonu exekučnej činnosti opakovanie obracia so žiadosťami o súčinnosť, resp. doručuje im príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy, súd vynaloženie tohto budúceho poštovného nepovažoval za účelné a hospodárne. Podľa názoru súdu nie je v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania, aby dochádzalo k navyšovaniu hotových výdavkov za poštovné tým, že písomnosti vyhotovené súdnym exekútorom a týkajúce sa rôznych exekučných konaní, avšak adresované tej istej inštitúcii, by boli doručované každá samostatne - s väčšími nákladmi, na ťarchu účastníkov jednotlivých exekučných konaní. Takýto postup by bol v rozpore s kritériom účelnosti vyplývajúcim z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, ktoré podmieňuje vznik nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora nielen skutočnosťou, že boli reálne vynaložené, ale aj tým, že boli vynaložené účelne. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora musí zohľadniť skutočnosť, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere

a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je neefektívne navyšovanie trov a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky. Pri náhrade hotových výdavkov vynaložených na kancelársky papier súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu predloženého exekučného spisu, ktorého rozsah je 50 listov. Tento počet súd vynásobil dvoma s ohľadom vyhotovené rovnopisy doručované povinnému resp. dožiadaným orgánom. Pokiaľ ide o cenu kancelárskeho papiera, táto sa pohybuje za balík s obsahom 500 listov od 2,70 Eur do 5,- Eur. Súd vychádzal z ceny 5,- Eur, pričom výška náhrady za 1 list kancelárskeho papiera predstavuje sumu vo výške 0,01 Eur za 1 list A4 kancelárskeho papiera. Cena tlače v kopírovacích centrách, ktoré z uvedenej činnosti ako predmetu svojho podnikania tvoria zisk, prestavuje 0,03 až 0,07 Eur za jednu stranu čiernobielej tlače A4. Súd vychádzal z nákladov na kancelársky a papier (0,01 Eur) a tlač (0,07 Eur) z hodnoty 0,08 Eur za každý list. Preto náhrady za kancelársky papier a tlač prestavuje (100 x 0,08 Eur) sumu 8,- Eur bez DPH, t.j. 9,60 Eur s DPH. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za archiváciu spisu z dôvodu, že v zmysle § 209 ods. 1 Exekučného poriadku sa ukončené spisy ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora. Súdny exekútor má teda zákonnú povinnosť ukončené spisy uchovávať vo svojej kancelárii a ak na túto činnosť využil aj služby tretej osoby, oprávnený nemá povinnosť nahradiť takto vynaložené peňažné prostriedky súdnemu exekútorovi. Náhradu nákladov za poplatky za elektronické lustrácie majetku povinného súd priznal exekútorovi v ním uplatnenej výške 3,24 Eur s DPH, nakoľko ich vynaloženie malo oporu v predloženom exekučnom spise a vo vyhláške, vynaloženie týchto hotových výdavkov súd považoval za účelné a ich výšku za primeranú.

Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že súdny exekútor v predmetnej exekúcii účelne vynaložil hotové výdavky v celkovej sume 41,39 Eur s DPH, ktorých náhradu mu súd priznal.

Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny 33,19 Eur vo výške 6,64 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkovo vo výške 81,22 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (celé vyúčtovanie trov exekúcie sa nachádza na č.l. 14-15 v spise tunajšieho súdu pod sp. zn. 23Er/880/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení.

V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.