Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Csp-32-2017.pdf
PDF · 90.84 KB
Case nature
Area
Subarea
52Csp/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: O. R., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom: prihlásený pobyt bezdomovca N. -S., o zaplatenie 531,42 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 521,44 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,99 Eur od 26.03.2014 až do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 107,32 Eur od 26.04.2014 až do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,82 Eur od 27.05.2014 až do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 93,73 Eur od 26.06.2014 až do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 58,99 Eur od 26.07.2014 až do zaplatenia, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 77,59 Eur od 26.08.2014 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 96,24%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde elektronicky dňa 02.03. 2017, doplnenou originálom podania doručeným súdu dňa 07.03.2017, domáhal proti žalovanému zaplatenia 531,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 64,68 eur od 26.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 107,32 eur od 26.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 128,81 eur od 27.05.2014 do zaplatenie, zo sumy 93,73 eur od 26.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 58,99 eur od 26.07.2014 do zaplatenia a zo sumy 77,59 eur od 26.08.2014 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2016. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 12.02.2016. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej a mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu poskytuje služby i podľa zákona č. 610/2003 Z.z.. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli
vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Dlžná suma pozostáva z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 64,98 eur, splatnej dňa 25.03.2014, faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 107,32 eur, splatnej dňa 25.04.2014, faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 128,21 eur, splatnej dňa 26.05.2014, faktúry č.XXXXXXXXXX vo výške 93,73 eur, splatnej dňa 25.06.2014, faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 58,99 eur splatnej dňa 25.07.2014 a faktúry č.XXXXXXXXX vo výške 77,59 eur splatnej dňa 25.08.2014. Zároveň si voči žalovanému žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2.Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.
3.Na prejednanie veci samej súd s poukazom na ustanovenie § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke súdu dňa 14.07.2017. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.07.2017.
4.Z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako postupca, oznámil žalovanému, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., postúpila pohľadávky voči žalovanému vo výške 1210,42 eur na spol. Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava.
5.Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že dňa 24.02.2013 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. . V rovnaký deň bol uzatvorený aj dodatok k zmluve a zmluva o kúpe iPhone zariadenia. Na základe uzatvorenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému prístup k elektronickej komunikačnej sieti podniku alebo k verejnej mobilnej telefónnej sieti, sprístupniť žalovanému súvisiace služby, prístup do siete internet, alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí prostredníctvom koncového zariadenia alebo prostredníctvom SIM karty. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby.
6.Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému v zmysle uzavretej zmluvy faktúry za poskytnuté služby a to: faktúru č XXXXXXXXXX vo výške 64,98 eur, splatnú dňa 25.03.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 107,32 eur, splatnú dňa 25.04.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 128,21 eur, splatnú dňa 26.05.2014, faktúru č.XXXXXXXXXX vo výške 93,73 eur, splatnú dňa 25.06.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 58,99 eur splatnú dňa 25.07.2014 a faktúru č.XXXXXXXXX vo výške 77,59 eur splatnú dňa 25.08.2014.
7. Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8.Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
10.Podľa § 44 ods. 4 citovaného zákona, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
11.Podľa § 43 ods. 1 písm.a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
12.Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona účastník je povinný a)používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c)používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
13.Podľa § 5 ods. 1,2,3 a 4 citovaného zákona podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
14.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18.Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka účinného od 13.6.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
19.Podľa § 879p Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 13.6.2014, ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak
20.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21.Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22.S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti čo do zaplatenia 521,44 eur, nakoľko dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v tejto časti dôvodná. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy, čím mu voči žalobcovi vznikol záväzok v celkovej výške 521,44 eur. V časti nároku žalobcu , kde požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 4,99
eur za upomienku , súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca ničím nepreukázal oprávnenosť účtovania tejto platby a nepreukázal ani to, že žalovanému upomienku doručoval.
23.Naviac k nepriznaniu žalobcom uplatňovanej sumy za upomienku treba uviesť, že pri posudzovaní nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní treba vychádzať z toho, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva je charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu ich záujmov. Z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách je uvedený v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je považované aj ustanovenie, na základe ktorého dodávateľ požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. t/ Obč. zákonníka). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, za upomienky, za uzavretie dohody v splátkach a pod., účtované podľa sadzobníkov a cenníkov dodávateľov) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní týchto poplatkov možno vo vzťahu k spotrebiteľovi hodnotiť ako poškodzujúce. S poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti, pretože pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytne skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ak by teda aj žalobca preukázal, že jeho právny predchodca pri účtovaní platby 4,99 eur - upomienka vychádzal zo zmluvných dojednaní ( zo svojho Sadzobníka), potom by bolo potrebné takéto ustanovenie považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie. Ak by účtovaná suma 4,99 eur predstavovala skutočné náklady žalobcu resp. jeho právneho predchodcu spojené s výzvami adresovanými a doručovanými žalovanému, potom má žalobca možnosť domáhať sa náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky ako príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom je zároveň povinný výšku takto vzniknutých nákladov aj preukázať, čo v prejednávanom spore neurobil.
24.Žalovaný sa so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho zaviazal súd tiež na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm, ktoré si žalobca uplatnil v súlade so zákonom.
25.O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP, podľa ktorého žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 96,24% (žalobca požadoval zaplatenie sumy 531,42 eur, súd priznal žalobcovi sumu 521,44 eur; žalobca mal teda úspech v rozsahu 98,12%, úspech žalovaného v konaní potom predstavuje 1,88% /100% - 98,12%/, čo predstavuje celkový úspech žalobcu 96,24% /98,12% - 1,88%/).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.