Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/11/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu WAVEX, s.r.o. so sídlom Južná trieda 66, Košice, IČO: 316 899 22, zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Kočkom so sídlom Pribinova 8, Košice, proti žalovanému BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom Južná trieda 66, Košice, IČO: 17 084 342, zastúpenému advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, so sídlom Mlynárska 19, Košice, o zaplatenie 6.638,78 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.1.2009 domáhal, aby mu pôvodní žalovaní BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Južná trieda a SAMSON, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66 zaplatili sumu 6.638,78 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť WAVEX, s.r.o. dňa 14.8.2003 podpísala zmluvu o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka so zástupcom členov združenia pánom Kecerom ako konateľom spoločnosti BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným, čím sa stala pridruženým čelnom tohto združenia. Za združenie sú oprávnení konať zástupcovia spoločnosti BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným a spoločnosti SAMSON, spol. s.r.o. Účelom združenia bolo združiť finančné prostriedky na prípravu, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu hlavnej vetvy zemného plynu v spoločnom areáli na Južnej triede v Košiciach. Spoločnosť WAVEX, s.r.o. po podpísaní zmluvy o združení splatila vklad vo výške 6.638,78 eura. Dňa 20.10.2008 zaslali list adresovaný spoločnosti BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným ako zakladajúcemu členovi združenia, ktorej zástupca je oprávnený konať za združenie, v ktorom oznámili, že spoločnosť WAVEX, s.r.o. zo združenia vystupuje a žiada vrátenie peňažných prostriedkov vnesených do združenia. Vzhľadom na to, že hlavná vetva zemného plynu už nie je vo vlastníctve združenia a ani jedného zakladajúcich či pridružených členov, má za to, že nejde o dobu, ktorá by bola na vystúpenie zo združenia nevhodná alebo ktoré by ostatným účastníkom združenia spôsobilo ujmu. Na požiadavku vrátenia vnesených peňažných prostriedkov do združenia, pán Kecer ako zástupca spoločnosti BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným odpovedal listom zo dňa 10.11.2008. V liste uviedol, že vklad vo výške 6.638,78 eura (200.000,-Sk) bol poskytnutý za možnosť napojiť sa prípojkou na plynárenskú zariadenie STL- plynovod. Táto skutočnosť nie je v zmluve o združení vyjadrená. Podľa článku III ods. 1 zmluvy o združení: „Zložením vkladu sa pridružujúci člen stáva pridruženým členom združenia.“ Podstatnou náležitosťou zmluvy o združení podľa Občianskeho zákonníka je okrem iného aj to, akým spôsobom sa účastníci združenia pričinia o dosiahnutie dojednaného účelu, pričom spôsobom môže byť aj poskytnutie peňažných prostriedkov. Dňa 5.12.2008 listom reagovali na odpoveď pána H., v ktorom oznámili, že trvajú na vystúpení obchodnej spoločnosti WAVEX, s.r.o. zo združenia podľa § 838 Občianskeho zákonníka a vrátení vnesených finančných prostriedkov vo výške 6.638,78 eura (200.000,-

Sk) v súlade s ust. § 839 Občianskeho zákonníka podľa ktorého: „Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.“ Na list zo dňa 5.12.2008 reagoval žalovaný s tvrdením, že poplatok poskytnutý žalobcom bol určený výlučne na možnosť pripojiť sa s vlastnou prípojkou na hlavnú vetvu a odoberať plyn. S týmto názorom sa nestotožňuje. Ako vyplýva z ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka združenie sa zakladá so zámerom dosiahnutia účelu, ktorý predstavuje podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o združení. V tomto prípade dojednaný účel predstavuje podľa čl. I. ods. 1 Zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003 Predmet zmluvy: „Účelom združenia je združiť finančné prostriedky na prípravu, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu Hlavnej vetvy zemného plynu v spoločnom areáli na Z. Y. XX I. H..“ Zámerom združenia bolo zabezpečiť finančné prostriedky na financovanie prevádzky, údržby a využitia hlavnej vetvy zemného plynu. Podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o združení podľa § 830 Občianskeho zákonníka je, aby sa účastníci spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Akým spôsobom sa majú účastníci pričiniť o dosiahnutie tohto účelu, je stanovené v zmluve. Pričinenie sa o dosiahnutie účelu sa môže viazať aj na poskytnutie peňažných prostriedkov. Táto skutočnosť je vyjadrená v článku II zmluvy o združení. Podľa ods. 1 článku III zmluvy o združení sa pridružujúci člen stáva pridruženým členom zložením vkladu. Výška vkladu je špecifikovaná v ods. 4 článku II zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003. Z uvedeného vyplýva, že po zložení vkladu sa obchodná spoločnosť WAVEX, s.r.o. stala pridruženým členom Združenia a až následne na základe členstva získala možnosť napojiť sa na plynárenské zariadenie STL- plynovod. Podľa článku I ods. 2 zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003 je predmetom tejto zmluvy, rozšírenie tohto združenia so zámerom zabezpečiť finančné prostriedky na financovanie prevádzky a údržby „ Hlavnej vetvy zemného plynu na Južnej triede 66“ a využitie jej dodatočne zvýšenej kapacity. Ako vyplýva z vyššie uvedeného poplatok poskytnutý žalobcom nebol určený na možnosť pripojiť sa s vlastnou prípojkou na hlavnú vetvu a odoberať plyn, ale tento poplatok mal smerovať k naplneniu jedného z hlavných cieľov združenia prevádzkovanie a údržbu „Hlavnej vetvy zemného plynu na Z. Y. Č.. XX I. H..“ Má za to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 839 Občianskeho zákonníka má každý vystupujúci člen nárok na vrátenie vecí vnesených do združenia. Keďže spoločnosť WAVEX s.r.o. vystúpila zo združenia, ktorého pridruženým členom sa stala na základe zmluvy o združení, listom zo dňa 20.10.2008, a v ktorom boli finančné prostriedky poskytnuté spoločnosťou WAVEX, s.r.o. používané na dosiahnutie účelu združenia, v súlade s právom má nárok na vrátenie toho, čo do združenia vniesla. V súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,78 eura (200.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 21.10.2008 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V vyjadrení zo dňa 16.6.2009 žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia 6.638,78 eura s odôvodnením, že 14.8.2003 podpísal zmluvu o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka, stal sa pridruženým členom združenia na prípravu, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu hlavnej vetvy zemného plynu v spoločnosti areáli na Južnej triede v Košiciach s vkladom 200.000,- Sk. Dňa 20.10.2008 zaslal list spoločnosti BERK s.r.o., že zo združenia vystupuje a žiada vrátiť vložený vklad. Svoj návrh odôvodnil tým, že v súlade s § 838 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zo združenia vystúpil a podľa § 839 má nárok na vrátenie veci vložených do združenia. Nakoniec svoj nárok zdôvodňuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dobrovoľne bolo žalobcovi odmietnuté plniť, uplatnil svoj nárok na súde proti žalovaným. So žalobou ani je právnym zdôvodnením nemožno súhlasiť, je nedôvodná, žalobca nie je aktívne legitimovaný podľa § 839 Občianskeho zákonníka a nie je správna ani pasívna legitimácia. Je pravdou, že zmluvou o združení vzniklo medzi 5 zakladajúcimi členmi združenia na prípravu, výstavbu prevádzkovanie a údržbu „Hlavnej vetvy zemného plynu v spoločnom areáli na Z. Y. Č.. XX I. H.. Z finančných prostriedkov týchto 5 členov združenia bola vybudovaná hlavná vetva zemného plynu a úplne dokončená predtým, než 14.8.2003 bola so žalovaným uzavretá dohoda o pridružení. Išlo teda o majetok (hlavná vetva) získaný pri spoločnej činnosti a financovaný 5 členmi združenia a podľa § 834 Občianskeho zákonníka sa táto hlavná vetva stala len ich spoluvlastníctvom. Za účelom možnosti pripojenia sa aj iných subjektov boli uzatvárané zmluvy a pridružujúcimi sa členmi združenia, ktorí sa však nikdy nestali členmi pôvodného združenia, neuzatvárali zmluvu so všetkými členmi združenia. Zákon ani nepozná výraz pridružený člen združenia, iba člen združenia, takýto výraz a zmluvný vzťah, ktorý je nutné pridružený člen združenia, iba člen združenia, takýto výraz a zmluvný vzťah, ktorý je nutné považovať za výlučne obchodný vzťah, bol dohodnutý úmyselne, aby od samého začiatku bolo zrejmé, že sa nestáva členom združenia vo vzťahu k hlavnej vetve, ktorá spoluvlastnícky patrila už v tej dobe 5 členom združenia, bola vystavaná, nemohol sa preto žalobca podieľať na príprave aj výstavbe. Poplatok 200.000,- Sk bol výlučne na možnosť pripojiť sa

s vlastnou prípojkou na hlavnú vetvu a odoberať plyn. Práva a povinnosti žalobcu sú presne vymedzené aj v čl. II bod 5 a 6 zmluvy zo dňa 14.8.2003, teda že po zaplatení dohodnutej sumy má právo sa pripojiť na hlavnú vetvu s vlastnou prípojkou s možnosťou odberu plynu 40m3/hod., a členovia združenia sú povinní dať súhlas na zriadenie takejto prípojky. Z dôvodu, že žalobca nikdy neuzavrel zmluvu so všetkými členmi združenia (5), ktorí hlavnú vetvu vybudovali z vlastných prostriedkov, nebol ani úmysel, aby sa stal riadnym členom združenia, ale iba pridruženým s právom pripojiť sa s vlastnou prípojkou, nemôže zo združenia, ktorého členom nebol, ani vystúpiť podľa § 838 Občianskeho zákonníka a nemá žiadne nároky v zmysle § 839 Občianskeho zákonníka. Už vôbec nemôže byť taký nárok posudzovaný ako bezdôvodné obohatenie. Nárok na zaplatenie 200.000,- Sk by mal žaloba len za predpokladu, ak by mu vlastník a správca hlavnej vetvy nedovolil mať vlastnú plynovú prípojku zapojenú na túto vetvu, v žiadnom inom prípade a o takýto prípad bez pochýb nejde. Zmluvu o združení v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvárajú všetci členovia združenia, aj jej zmenu môžu dohodnúť len všetci členovia združenia. Pôvodná zmluva o združení nikdy zmenená nebola, najmä nie v tom, že jej riadnymi členmi združenia sa mali stať aj ďalšie subjekty. Zákon pridružené členstvo nepozná, ide o inak pomenovaný obchodný vzťah výslovne v právnych predpisoch neupravený no nezakázaný, obsahom a účelom ktorého bolo umožnenie napojenia sa vlastnou prípojkou na hlavnú vetvu a odber plynu (čl. II. bod 5 Zmluvy). Len neumožnenie napojenia sa a neumožnenie odberu plynu by zakladalo nárok žalobcu na náhradu škody z porušenia zmluvy. No nárok z titulu vystúpenia zo združenia, ktorého členom žalobca nikdy nebol, nemôže preto z neho vystúpiť a teda nárok podľa § 839 Občianskeho zákonníka nikdy žalobcovi vzniknúť nemohol. Už vôbec nie len proti žalovaným, nie je preto správna ani pasívna legitimácia tvrdeného, hoci nedôvodného nároku žalobcu.

3. V vyjadrení zo dňa 02.10.2014 žalobca uviedol, že predmetom zmluvy o združení podľa čl. I ods. 2 bolo rozšírenie vytvoreného združenia so zámerom zabezpečiť finančné prostriedky na financovanie prevádzky a údržby „Hlavnej vetvy zemného plynu na Južnej triede 66 v Košiciach a využitie jej dodatočne zvýšenej kapacity, ktorá v čase uzatvorenia Zmluvy o združení bola už vybudovaná a užívaná. Podľa čl. III ods. 5 Zmluvy o združení boli za zakladajúcich členov oprávnení zmluvu podpísať zástupcovia spoločnosti BERK a SAMSON na základe plnomocenstva od ostatných členov združenia. Z uvedenej citácie nevyplýva, že tak mali urobiť títo zástupcovia spoločne a teda žalobca sa legálne domnieval, že sa stal členom združenia spolu so všetkými v zmluve deklarovanými osobami, či už ako zakladajúcimi alebo pridruženými členmi združenia. Dňa 20.8.2014 mu bola cestou súdu doručená Dohoda o združení investícií na zabezpečenie realizácie prípojky zemného plynu do areálu na Z. Y. XX I. H. W.Á. X.X.XXXX medzi zakladajúcimi členmi združenia. Až dňa 20.8.2014 mali možnosť oboznámiť sa s obsahom Dohody o združení. Z tejto Dohody o združení nevyplývalo žiadne poverenie spoločnosti BERK a SAMSON konať v mene združenia navonok a ani v mene jednotlivých členov združenia, napr. pri rozširovaní členov združenia a uzatvárania zmlúv s nimi, obsahom ktorých malo byť pridruženie nových členov do združenia. Zmluvu o združení zo dňa 14.8.2003 podpísali konatelia žalobcu a žalovaného. Táto zmluva o združení bola uzatvorená podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle čl. III ods. 7 Zmluvy o združení po rozpustení združenia sa mali všetci jeho účastníci finančne vyporiadať. V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Právne úkony vyjadrení inak než slovami sa podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vykladajú podľa toho čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Aj keď žalobca sa nestal členom združenia spolu so všetkými zakladajúcimi a pridruženými členmi, čo sa dozvedel až dodatočne, je nesporné, že na základe zmluvy o združení zo dňa 22.8.2003 vzniklo samostatné združenie medzi žalobcom a žalovaným v l. rade spoločnosťou BERK z nasledovných dôvodov: 1/Zmluva o združení má všetky náležitosti zmluvy o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. 2/ Žalobca nepochybne prejavil združiť finančné prostriedky pre účely prevádzky a údržby hlavnej vetvy plynovodu na Južnej triede 66 v Košiciach. Bola to podmienka preto, aby sa mohol pripojiť na túto hlavnú vetvu za účelom dodávky plynu pre nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom v predmetnom areáli. Ak by tak neurobil, nemal reálnu možnosť zabezpečiť dodávku plynu. Žalovaný sám predložil návrh zmluvy a aj keď nevystupoval v mene členov združenia, je nesporné, že bola jeho vôľa, aby obdŕžal finančné prostriedky od žalobcu, ktoré mal podľa definovaného účelu použiť na prevádzku a údržbu hlavnej vetvy plynovodu. Pokiaľ by sa mal prijať opačný výklad, išlo by jednoznačne o snahu žalovaného len vylákať finančné prostriedky od žalobcu a teda bolo by tu podozrenie z podvodu zo strany žalovaného. Zmluva o združení nemusí mať písomnú formu. Po prevode hlavnej vetvy plynovodu na SPP, a.s. účel združenia zanikol. Žalobca zo združenia preukázateľne vystúpil. Skutočnosť, že žalobca zaslal oznámenie o vystúpení zo združenia žalovanému

svedčí v prospech skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným vzniklo samostatné združenie. Ako bolo naložené s peňažnými prostriedkami poskytnutými žalobcom nebolo do dnešného dňa preukázané. V zmysle § 838 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota. Podľa § 839 Občianskeho zákonníka, účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch. Právo na vrátenie peňažných prostriedkov vložených do združenia vzniklo žalobcovi až potom, čo vystúpil zo združenia. K vystúpeniu zo združenia došlo úkonom z 20.10.2008 a žaloba bola doručená súdu 19.1.2009, je preto vylúčené, aby bolo toto právo žalobcu premlčané.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s vyjadreniami žalobcu, s vyjadreniami žalovaného, so zmluvou o združení zo dňa 14.8.2003, s dohodou zo dňa 2.6.2000 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Štatutárny zástupca žalobcu F.. I. I. na pojednávaní uviedol, že sa domáha vrátenia čiastky 200.000,- Sk, ktorú vložili do združenia ako člen združenia. Táto suma bola zaplatená za účelom prevádzkovania a pripojenia sa k hlavnej vetve zemného plynu na Južnej triede. V minulom roku došlo k odpredaju všetkých prípojok plynu, za svoju prípojku príslušnú čiastku dostali od združenia, avšak za hlavnú vetvu peniaze nedostali. Združenie už stratilo svoj význam a zmysel, pretože nevlastní uvedenú prípojku, túto vlastní v súčasnej dobe SPP. Takisto poukazuje na čl. 3 bod 7 zmluvy o združení, podľa ktorého po rozpustení združenia sa účastníci medzi sebou finančne vysporiadajú. Z tohto združenia vystúpili preto, že ich členstvo v ňom je neopodstatnené. Žalobca odoberá plyn z hlavnej vetvy. Pokiaľ ide o skutočnosti, že im bola vyplatená suma za prevod prípojky od spoločnosti SPP, z technického hľadiska ide o takú skutočnosť, že hlavná vetva bola vybudovaná a oni na svoje náklady vybudovali prípojku, túto prípojku odkúpilo SPP a za ňu zinkasovali finančnú hotovosť. Ďalej žalobca poukazuje na čl. 3 bod 4 predmetnej zmluvy o združení a uvádza, že sa cítili byť členmi združenia s poukazom na tento článok a bod predmetnej zmluvy, podľa ktorého v prípade zmeny vlastníctva nehnuteľnosti je pridružený člen oprávnený postúpiť členstvo v združení novému vlastníkovi nehnuteľnosti s právom odoberať množstvo plynu dojednané v čl. 2 ods. 5 tejto zmluvy. Hlavná vetva zemného plynu na Južnej triede už bola vybudovaná v čase uzavretia zmluvy. Žalobca sa stal spoluvlastníkom hlavnej vetvy zemného plynu z dôvodu, že uhradil vklad 200.000,- Sk a tým, že podpísal zmluvu o združení. Vklad 200.000,- Sk bol vložený do združenia na prevádzkovanie a údržbu hlavnej vetvy z dôvodu, že boli potrebné aj revízie tejto hlavnej vetvy. Bola vykonávaná údržba hlavnej vetvy a aj prevádzkovanie bolo vykonávané. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či suma 200.000,- Sk v nadväznosti na čl. 2 ods. 5 bola vložená do združenia len za účelom zriadenia vlastnej prípojky s možnosťou odberu zemného plynu žalobca uviedol, že nie, bolo to na prevádzku a údržbu hlavnej vetvy, pretože len na možnosť pripojenia sa k hlavnej vetve by to bola dosť veľká suma. Na prevádzke a údržbe hlavnej vetvy sa nepodieľali, podieľali sa len na realizovaní vlastnej prípojky k hlavnej vetve. Vlastnú prípojku realizovali z vlastných peňazí mimo tých 200.000,- Sk.

6. Štatutárny zástupca žalovaného V. H. na pojednávaní uviedol, že žalobca nebol zakladajúcim členom združenia a bol len členom združenia do tej miery, do akej zaplatil vklad 200.000,- Sk za účelom možnosti pripojiť sa na hlavnú vetvu zemného plynu svojou vlastnou plynovou prípojkou, len do tej miery bol členom združenia. Hlavná vetva bola vo vlastníctve piatich zakladajúcich členov tým, že sa podieľali na realizácii, teda výstavbe, prevádzkovaní a údržbe hlavnej vetvy. Hlavná vetva zemného plynu bola stavba, na ktorú bol vydaný list vlastníctva a spoluvlastníkmi tejto stavby, hlavnej vetvy zemného plynu, bolo 5 zakladajúcich členov združenia, medzi nimi aj žalovaný. Táto hlavná vetva zemného plynu, ktorú oni vybudovali - realizovali sa predala SPP. Časť tejto hlavnej vetvy z Južnej triedy po Železničné stavby odpredali za 1,- Sk SPP. K takémuto kroku pristúpili, pretože nemohli pristúpiť na požiadavku SPP ohľadne spoločného merania a preto im odpredali časť tejto hlavnej vetvy a následne vo zvyšnej časti hlavnej vetvy mohli merať individuálne svojimi vlastnými hodinami, kde mohli kontrolovať skutočný odber zemného plynu u každého jednotlivého člena resp. pridruženého člena združenia. Tento predaj bol symbolický v tejto časti hlavnej vetvy len za jednu korunu. Podiel vyplatený z predaja hlavnej vetvy bol rozdelený medzi piatich zakladajúcich členov združenia. Žalovaný v 1. rade mal plnomocenstvo v zmysle čl. 3 bod 5 poslednej vety zmluvy. Existuje zmluva o združení medzi piatimi zakladajúcimi členmi. Náhrada za prípojky, ktoré realizoval žalobca aj ostatní pridružujúci členovia združenia, bola vyplácaná v cene, ako bola uvedená v súdnoznaleckom posudku, čiže vo vyššej cene ako bola uhradená od

SPP, pretože SPP nesúhlasila s výškou ceny za tieto prípojky, ktorá bola uvedená v súdnoznaleckých posudkoch. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bol v zmluve uvedený spôsob, akým sa medzi sebou mali vyporiadavať členovia združenia ohľadne majetku získaného výkonom ich spoločnej činnosti, žalovaný v 1. rade uviedol, že ohľadne toho bola podpísaná zmluva, ktorá nie je predmetom spisu a išlo o pôvodnú zmluvu o združení medzi piatimi zakladajúcimi členmi združenia, kde je tento spôsob realizácie vyporiadania podielov resp. majetku získaného spoločnou činnosťou uvedený. Združenie ako také už neexistuje.

7. Zo zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003 súd zistil, že spoločnosti BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66 (žalovaný), Železničné stavby, a.s., Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, SAMSON, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, ADRIA - AL, s.r.o., so sídlom v Šamoríne, Senecká cesta 2, PLASTOKNO, s.r.o., so sídlom v Košiciach Pri Hati 1 - všetci ako zakladajúci členovia združenia, ďalej spoločnosť HM Košice, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, Ing. Vladimír Kapušanský - BUKO BAK, so sídlom v Košiciach, Žižkova 25, Gabriel Kaňuch, bytom v Strážskom, Štúrova 547, Róbert Boroš, ERBE - STAVEBNINY, so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 88 a spoločnosť BLISS, a.s. IČO: 31719732 - všetci ako pridružujúci členovia združenia uzavreli so spoločnosťou WAVEX, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66 (žalobca) zmluvu, predmetom ktorej bolo rozšírenie združenia so zámerom zabezpečiť finančné prostriedky financovanie prevádzky a údržby „Hlavnej vetvy zemného plynu na Južnej triede 66 v Košiciach“ a využitie jej dodatočne zvýšenej kapacity (čl. I bod 2 zmluvy). Účelom združenia bolo združiť finančné prostriedky na prípravu, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu hlavnej vetvy zemného plynu v spoločnom areáli na Južnej triede v Košiciach (čl. I bod 1 zmluvy). Podľa čl. II bod 1 a 2 zmluvy zakladajúci členovia združenia zabezpečili prípravu a realizáciu hlavnej vetvy a za účelom realizácie hlavnej vetvy zakladajúci členovia združili svoje finančné prostriedky. Podľa čl. II bod 4 a 5 zmluvy pridružujúci člen združenia (žalobca) vloží na účet uvedený v čl. II bod 2 zmluvy vklad vo výške 200.000,- Sk, t.j. 6.638,78 eura do 22.8.2003, pričom po jeho zložení je žalobca oprávnený napojiť sa na hlavnú vetvu s vlastnou prípojkou s možnosťou odberu plynu 40 m3/hod.. Podľa čl. III bod 1 zmluvy zložením vkladu sa pridružujúci člen stáva pridruženým členom združenia. Podľa čl. III bod 2 zmluvy po vložení vkladu nebude možné zo strany ostatných členov združenia vypovedať súhlas na odber plynu pre pridružujúcich sa členov združenia. Podľa čl. III bod 3 zmluvy ak z akýchkoľvek dôvodov prestane pridružujúci člen združenia odoberať plyn nemá nárok na vrátenie uloženého vkladu.

8. Z dohody o združení investícií na zabezpečenie realizácie prípojky zemného plynu do areálu na Z. Y. XX I. H. L. O. X.X.XXXX súd zistil, že spoločnosti BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, Železničné stavby, a.s., Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, SAMSON, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, ADRIA - AL, s.r.o., so sídlom v Šamoríne, Senecká cesta 2, BUKO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66 združili investície na zabezpečenie realizácie prípojky zemného plynu do areálu na Južnej triede 66 v Košiciach. Podľa bodu 2 tejto dohody za účelom financovania výstavby prípojky zemného plynu spoločnosť BERK spoločnosť s ručením obmedzeným otvorí bežný účet, do ktorého každá strana vloží rovnakú čiastku 80.000,- Sk z predpokladaných nákladov do 9.6.2000. Podľa bodu 4 tejto dohody z uvedeného účtu budú hradené všetky náklady na zabezpečenie realizácie prípojky zemného plynu. Podľa bodu 5 tejto dohody po ukončení výstavby, zvyšok prípadne nedoplatok finančnej čiastky sa rovnakým dielom vyrovná každej strane. Po tom sa účet zruší.

9. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne:

10. Podľa § 829 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

11. Podľa § 830 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.

12. Podľa § 831 Občianskeho zákonníka popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.

13. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

14. Podľa § 838 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia.

15. Podľa § 839 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa vo veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.“

16. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

17. Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003 a z vyjadrení štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného mal súd nepochybne preukázané, že žalobca vložil na účet uvedený v čl. II bod 2 zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003 vklad vo výške 200.000,- Sk, t.j. 6.638,78 eura, ku ktorému účtu mal dispozičné právo štatutárny zástupca žalovaného v súčinnosti so štatutárnym zástupcom spoločnosti SAMSON, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66 a že po zložení tohto vkladu sa žalobca napojil na hlavnú vetvu s vlastnou prípojkou.

18. Taktiež nebolo sporné, že žalobca a spoločnosti Železničné stavby, a.s., Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, SAMSON, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, ADRIA - AL, s.r.o., so sídlom v Šamoríne, Senecká cesta 2, BUKO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, združili investície na zabezpečenie realizácie (výstavby) prípojky zemného plynu do areálu na Južnej triede 66 v Košiciach a to každý vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eura) do 9.6.2000, pričom túto prípravu a výstavbu hlavnej vetvy zemného plynu v spoločnom areáli na Južnej triede v Košiciach týchto päť spoločností aj realizovalo (dohoda zo dňa 2.6.2000 a čl. II bod 1 a 2 zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003).

19. Spornou je skutočnosť, či (iba) medzi žalobcom a žalovaným vzniklo združenie podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.638,78 eura titulom vrátenia vecí vnesených žalobcom do združenia v dôsledku jeho vystúpenia zo združenia listom zo dňa 20.10.2008.

21. Zmluvu o združení uzatvárajú najmenej dve osoby alebo ju môže uzavrieť aj viacero osôb. Vzniká len vtedy, ak s jej obsahom prejavia súhlas všetky osoby, ktoré majú byť stranami zmluvy. K vzniku zmluvy sa obligatórne vyžaduje, aby v nej účastníci dohodli spoločný účel, ku ktorému sa strany združujú a vymedzili v nej činnosť, ku ktorej sú strany povinné. Zákon pre túto zmluvu (jej platnosť) nepredpisuje písomnú formu. Z praktického hľadiska, jednoznačného stanovenia podmienok fungovania združenia, však možno predpokladať, že písomná forma zmluvy bude pravidlom. Uzavretím zmluvy o združení nevzniká nový subjekt. Združenie teda samo nemôže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a mať záväzky. Subjektom právnych vzťahov, vznikajúcich v súvislosti s činnosťou združenia, môžu byť len samotní účastníci združenia. Každý účastník združenia má povinnosť vyvíjať činnosť k dosiahnutiu účelu združenia. Táto činnosť môže mať faktickú povahu, ale môže spočívať aj v právnych úkonoch. Keďže združenie nie je právnickou osobou (nemá právnu subjektivitu), nemôže byť zmluvnou stranou pri uzavieraní zmlúv a nemôže byť ani vlastníkom. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti nadobúdajú priamo zo zákona jednotliví účastníci združenia do spoluvlastníctva. Pritom spoluvlastnícky vzťah sa vytvára zásadne medzi všetkými účastníkmi združenia, teda nielen medzi tými, ktorí sa o jeho získanie pričinili svojou činnosťou. To platí aj vtedy, ak sa o získanie majetku pričinil hoci len jeden z členov združenia. Keďže zákon neupravuje osobitný režim pre nadobúdanie hnuteľných, či nehnuteľných vecí, treba ustanovenie § 834 vykladať tak, že sa vzťahuje na všetok majetok. To znamená, že spoluvlastnícky vzťah vzniká priamo zo zákona nielen k veciam hnuteľným, ale aj k veciam nehnuteľným. Základným predpokladom vzniku spoluvlastníckeho vzťahu všetkých členov združenia je, že majetok bol získaný pri výkone ich spoločnej činnosti. Nie každá spoločná činnosť však zakladá vznik spoluvlastníckeho vzťahu k majetku. Vždy musí ísť o majetok, ktorý je získaný v súvislosti s činnosťou účastníkov združenia, smerujúcou k naplneniu vopred dohodnutého cieľa. Získaný majetok

musí byť teda výsledkom účastníkmi pre účely združenia realizovanej činnosti. Výkonom spoločnej činnosti účastníkov združenia treba rozumieť nielen činnosť, pri ktorej účastníci konali spoločne, ale aj individuálnu činnosť zameranú na dosiahnutie spoločného účelu združenia. Keďže výkon spoločnej činnosti je viazaný na konanie účastníkov združenia, právne významná je len tá činnosť, ktorá je vykonávaná po vzniku združenia. Treba zdôrazniť, že pojem „výkon spoločnej činnosti“ uvedený v tomto zákonnom ustanovení, si nie je možné zamieňať so samotným cieľom združenia. Uvedený zákonný predpoklad treba považovať za splnený aj vtedy, ak hoci len jeden z účastníkov združenia urobí právny úkon smerujúci k získaniu nehnuteľnosti a tým súčasne uskutočňuje účel združenia stanovený vo forme dohody, podľa ktorej jej účastníci prejavili vôľu spoločne nadobudnúť nehnuteľnosť a k tomuto cieľu spojili organizačnú činnosť a finančné prostriedky. To isté platí, ak dohodnutým účelom združenia je prenájom alebo iné využitie nehnuteľnosti, a jej nadobudnutie je výsledkom činnosti účastníkov združenia alebo niektorého z nich smerujúcej k dosiahnutiu tohto cieľa. V takomto prípade je rozhodujúce to, či ten, kto robí právny úkon, koná, t.j. prejavuje vôľu ako člen združenia. Ak vystupuje ako člen združenia, priamo zo zákona sa vytvára spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti medzi všetkými účastníkmi združenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 146/2007).

22. Vznik združenia na základe zmluvy podľa ustanovenia § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka ako zmluvy konsenzuálnej a synalagmatickej je založený na zhodnom prejave vôle všetkých účastníkov smerujúcom ako k účelu združenia, tak i jeho osobnému substrátu. Preto i rozšírenie počtu účastníkov združenia možno vykonať len zmluvou pristupujúcej osoby so súčasnými účastníkmi. V tomto ohľade ide o názor zdieľaný právnou teóriou (porov. zhodne napr. Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M. a kol.: Občanský zákoník. Komentář. 9. vydání. Praha: C. H. Beck, 2004, str. 1240 alebo Bičovský, J., Holub , M.: Občanský zákoník. Poznámkové vydání. Linde Praha 1991, str. 582). Uvedené plynie ako z ustanovenia § 829 odst. 1 obč. zák., zdôrazňujúceho spoločné pričinenie všetkých združujúcich sa osôb o dosiahnutie dohodnutého účelu, tak aj z ustanovenia § 836 odst. 1 obč. zák., predpokladajúceho, že o obstarávaní spoločných vecí rozhodujú účastníci zásadne jednomyseľne. Okolnosť, že účastníkom združenia sa stane ďalšia osoba, má totiž vplyv na práva a povinnosti doterajších účastníkov združenia a nemožno tak vylúčiť, že niektorý z doterajších účastníkov nebude s pristúpením ďalšej osoby k združeniu súhlasiť. Anonymný všeobecný súhlas doterajších účastníkov daný paušálne do budúcna pre každú, doposiaľ neznámu osobu, a dokonca do budúcna bez ďalšieho zaväzujúci i túto neznámu osobu vo vzťahu k ďalším neznámym osobám, je právnym úkonom, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu (konkrétne úprave obsiahnutej v ustanovení § 829 a nasl. obč. zák.) a je preto neplatný podľa ustanovenia § 39 obč. zák. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Odo 1578/2005).

23. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu žalobca jednoznačne a nespochybniteľne nepreukázal (aj s ohľadom na obranu žalovaného), že na základe zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003 došlo k vzniku združenia iba medzi žalobcom a žalovaným. Je pravdou, že zmluva o združení nemusí mať písomnú formu, avšak tak tomu nie je v prejednávanej veci.

24. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

25. V tomto smere použitie zákonných výkladových pravidiel § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený, nakoľko pomocou výkladu právneho úkonu nie je možné meniť zmysel a obsah uskutočneného právneho úkonu. Ak bol právny úkon uskutočnený v písomnej forme (ako je tomu v posudzovanom spore), jeho obsah treba vyložiť tak, aby jeho výklad zodpovedal zmyslu, ktorý tomuto prejavu dá každá osoba. Nestačí teda, aký obsah danému prejavu prípadne dávajú zmluvné strany. Určitosť písomného prejavu vôle je totiž objektívnou kategóriou a tento prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

26. Zmluva o združení zo dňa 14.8.2003 musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právneho úkonu ustanoveným občianskym zákonníkom (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 7. 2004, sp. zn. 26 Cdo 1243/2003, uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zošit 30, C 2893). Obsah tejto dohody, ako každý právny úkon, možno vykladať podľa vôle toho, kto ho učinil, len za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, učineným v písomnej forme. Výkladom podľa § 35 ods. 2 obč. zák. nemožno už učinený prejav vôle doplňovať, meniť, či dokonca nahradzovať (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18. 12. 2002, sp. zn. 25 Cdo 1116/2001, uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 23, C 1627). Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý učinili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. 3. 2002, sp. zn. 33 Cdo 512/2000, uverejnený v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, zväzok 15, C 1108).

27. Z obsahu zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003, ktorý (obsah) je rozhodný pre posúdenie povahy tohto právneho úkonu v nadväznosti na dohodu (zmluvu) o združení investícií zo dňa 2.6.2000, ktoré (zmluvy) je potrebné posudzovať spoločne (z dôvodu uvedeného v bode 22 tohto odôvodnenia), vyplýva, že piati zakladajúci členovia združenia založeného na základe dohody o združení investícií zo dňa 2.6.2000 a to spoločnosti BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, Železničné stavby, a.s., Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, SAMSON, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, ADRIA - AL, s.r.o., so sídlom v Šamoríne, Senecká cesta 2, BUKO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, z ktorých spoločností sú všetky s výnimkou spoločnosti BUKO, s.r.o. zmluvnými stranami, t.j. účastníkmi spornej zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003, združili investície a to každý vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eura) do 9.6.2000 za účelom financovania výstavby prípojky zemného plynu do areálu na Južnej triede 66 v Košiciach. Zmluva o združení zo dňa 14.8.2003 je uzavretá minimálne medzi zakladajúcimi členmi združenia a žalobcom, teda nie (ako to tvrdí žalobca) iba medzi stranami tohto sporu, t.j. žalobcom a žalovaným. To, že žalovaný resp. žalobca nemali vôľu uzatvoriť predmetnú zmluvu o združení iba medzi sebou, má súd za preukázané nielen z okruhu účastníkov zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003, ale aj z jej článku III bodu 5, podľa ktorého za piatich zakladajúcich členov združenia sú oprávnení túto zmluvu podpísať zástupcovia spoločností BERK, spoločnosť s ručením obmedzeným a SAMSON, spol. s r.o., názvy ktorých spoločností sa nachádzajú (sú vytlačené) aj v podpisovej časti tejto zmluvy. Tvrdená vôľa žalobcu je teda v rozpore s jazykovým prejavom (písomným znením zmluvy) a vôľou žalovaného.

28. Z obsahu zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003 ďalej síce vyplýva, že účelom združenia je združiť finančné prostriedky na prípravu, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu hlavnej vetvy zemného plynu v spoločnom areáli na Z. Y. I. H.ch (čl. I bod 1 zmluvy) a predmetom tejto zmluvy je rozšírenie združenia so zámerom zabezpečiť finančné prostriedky financovanie prevádzky a údržby „Hlavnej vetvy zemného plynu na Z.J. Y. XX I. H.“ a využitie jej dodatočne zvýšenej kapacity (čl. I bod 2 zmluvy), avšak v tejto časti zmluvy nie je uvedené, akú výšku finančných prostriedkov (peňazí) má pristupujúci člen združenia združeniu poskytnúť na dosiahnutie tohto účelu združenia (prevádzky a údržby „Hlavnej vetvy zemného plynu na Z. Y. XX I. H.“), na rozdiel od dohody zo dňa 2.6.2000, podľa bodu 2 ktorej za účelom financovania výstavby prípojky zemného plynu spoločnosť BERK spoločnosť s ručením obmedzeným otvorí bežný účet, do ktorého každá strana vloží rovnakú čiastku 80.000,- Sk z predpokladaných nákladov do 9.6.2000. Skutočnosť, že za účelom realizácie (výstavby) „Hlavnej vetvy zemného plynu“ zakladajúci členovia združenia (teda nie žalobca) zabezpečili prípravu a výstavbu hlavnej vetvy a združili svoje finančné prostriedky vyplýva aj z čl. II bodov 1 a 2 zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003. Žalobca sa ďalej v zmysle tejto zmluvy zaviazal vložiť vklad vo výške 200.000,- Sk, t.j. 6.638,78 eura, ktorý mu mal zabezpečiť a aj zabezpečil (čl. II bod 5 zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003 - po jeho zložení je žalobca oprávnený napojiť sa na hlavnú vetvu s vlastnou prípojkou s možnosťou odberu plynu 40 m3/ hod.) možnosť napojiť sa na Hlavnú vetvu zemného plynu v areáli Z. Y. XX I. H., teda nie za účelom dosiahnutia nejakého spoločného (dojednaného) účelu (strany sporu nevykonávali žiadnu spoločnú činnosť titulom tejto zmluvy) resp. žalobcom tvrdeného účelu zabezpečenia prevádzky a údržby „Hlavnej vetvy zemného plynu na Z. Y. XX I. H.“. Zaplatenie vkladu žalobcom je podľa názoru súdu viazané na možnosť žalobcu odoberať plyn z hlavnej vetvy, ktorú vybudovali zakladajúci členovia združenia. Uvedený názor potvrdzuje čl. III bod 2 zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003, podľa ktorého po vložení vkladu nebude možné zo strany ostatných členov združenia vypovedať súhlas na odber plynu pre pridružujúcich sa členov združenia, ako aj čl. III bod 3 cit. zmluvy, podľa ktorého, ak z akýchkoľvek dôvodov prestane pridružujúci člen združenia odoberať plyn nemá nárok na vrátenie uloženého vkladu.

29. Podľa ustanovenia § 491 ods. 1 až 3 Obč. zák. záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

30. Aj v § 269 ods. 2 ustanovuje, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

31. Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. Hospodársky život reálne nemôže byť viazaný možnosťou použiť len zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku alebo v inom zákone (napr. v zákone o cenných papieroch). Preto zákon v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom. Úpravu inominátnych zmlúv obsahuje aj Občiansky zákonník, a to v 51 a § 491 ods. 1 Obč. zák..

32. Podstatné časti zmluvy majú kvalifikovať alebo diskvalifikovať zmluvu ako určitý zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom. Uzavretá zmluva, aj keď neobsahuje podstatné časti toho ktorého zmluvného typu, môže byť platne uzavretá, lebo môže ísť o zmluvu upravenú Občianskym zákonníkom, alebo o zmluvu nepomenovanú. To znamená, že dohoda o podstatných častiach zmluvy nie je nevyhnutná na platnosť zmluvy, vyžaduje sa však ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu. Z toho vyplýva, že zákonodarca tým, že upravil jednotlivé typy zmluvy, nemienil obmedziť zmluvnú voľnosť v obchodných vzťahoch, ale sledoval tým cieľ vymedziť jednotlivé zmluvné typy.

33. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obch. zák. nadväzuje na odsek 1 a v podstate len deklaruje to, čo vyplýva zo skutočnosti, že podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené; pôjde o zmluvy inominátne. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obch. zák. ustanovuje podmienku, ktorá musí byť splnená, aby inominátna zmluva bola uzavretá. Ide o dostatočné určenie predmetu záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa na vznik záväzku, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov. V praxi sa často vyskytujú zmluvy, ktoré nie sú upravené ako typy zmlúv, ale prax ich často využíva. Takými sú napríklad franchising, dílerská zmluva, zmluva o zabezpečení reklamnej kampane a pod.

34. Z uvedeného vyplýva, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu inominátnu za predpokladu, že bude dostatočne určený predmet záväzku.

35. Súd má teda za to, že strany sporu boli účastníkmi zmiešanej zmluvy, a to zmluvy o združení a v časti článku II bodov 4. až 6. a čl. III. bodov 1 až 3 zmluvy inominátnej, ktoré súd považuje za platné.

36. V ustanovení § 839 Obč. zák., o ktoré opiera svoj nárok žalobca, sú upravené majetkovoprávne dôsledky vystúpenia alebo vylúčenia zo združenia. Pri majetkových nárokoch účastníka, ktoré mu vznikajú v dôsledku vystúpenia alebo vylúčenia zo združenia, sa rozlišuje medzi tým, či ide o nároky na vrátenie vecí, ktoré vniesol do združenia, alebo o nárok na výplatu alikvotnej časti spoločného majetku združenia. Pokiaľ ide o nároky na vrátenie vnesených vecí, podľa § 833 treba rozlišovať, či sa vniesli peniaze alebo veci určené podľa druhu, alebo veci určené (špecificky) jednotlivo. Ak sa vniesli peniaze, účastník má nárok na vrátenie sumy, ktorú vniesol. Ak sa vniesli veci určené podľa druhu, má nárok na vrátenie vecí toho istého druhu a v tom istom množstve. Ak účastník vniesol individuálne určenú vec, má nárok na vrátenie tej istej veci, ktorú do združenia vniesol. Ak by už neexistovala, pretože sa zničila alebo bola scudzená, má nárok na náhradu za vec v peniazoch. Účastník, ktorý vystúpil zo združenia alebo bol zo združenia vylúčený, pokiaľ ide o nároky zo spoločného majetku účastníkov združenia, má nárok na podiel na majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia. Tento podiel sa mu vyplatí v peniazoch, a to v rozsahu ustanovenom v § 835 ods. 1 Obč. zák..

37. Súd konštatuje, že žalobca nemohol získať spoluvlastnícke právo k stavbe tzv. Hlavnej vetvy zemného plynu na Z. Y. XX I. H., pretože tá bola dávno pred tvrdeným vstupom žalobcu do združenia v roku 2003 realizovaná (postavená a skolaudovaná) a bola v tom čase v spoluvlastníctve piatich zakladajúcich členov (ako to vyplýva aj z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 12.11.2001 na č.l. 109).

38. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že združenie nevzniklo titulom predmetnej zmluvy iba medzi žalobcom a žalovaným. Vklad žalobcu vo výške 6.638,78 eura súd nepovažuje za vec (peniaze) vnesené do združenia podľa § 831 Obč. zák. s možnosťou jeho následného vyporiadania (vrátenia) podľa § 839 Obč. zák, ale za platbu zakladajúcu možnosť žalobcu odoberať plyn z hlavnej vetvy, ktorú vybudovali zakladajúci členovia združenia, na ktorého vrátenie nemá žalobca nárok (čl. III bod 3 cit. zmluvy) a to aj v prípade, ak z akýchkoľvek dôvodov prestane odoberať plyn (žalobca odoberá plyn aj v súčasnej dobe).

39. Z dôvodu, že žalobca nemá nárok na vrátenie vyššie uvedeného vkladu vo výške 6.638,78 eura s príslušenstvom, súd žalobu zamietol.

40. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 27 tohto odôvodnenia, že prípadný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by mohol vzniknúť voči členom združenia prípadne zakladajúcim členom združenia, teda žalobe nemožno vyhovieť ani pre nedostatok vecnej legitimácie, lebo stranami tohto konania neboli všetci účastníci zmluvy o združení zo dňa 14.8.2003.

41. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú legitimáciu má strana, u ktorej je preukázateľné, že je zaviazanou z tvrdeného hmotného práva žalobcu a v prípade, že to strana konania nepreukáže, vedie to k jej neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

42. Súd ďalej konštatuje, že ak by bola vyššie uvedená zmluva o združení zo dňa 14.8.2003 neplatná z dôvodu, že pri jej uzatváraní nebol zachovaný postup uvedený v bode 22 tohto odôvodnenia (teda že ju nepodpísali všetci členovia združenia), podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V konaní nebolo sporné, že žalobca vložil na účet uvedený v čl. II bod 2 spornej zmluvy vklad vo výške 6.638,78 eura ako aj skutočnosť, že žalobca odoberá plyn z hlavnej vetvy.

43. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal (pozri § 563). Podľa § 457 je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal. Ak ešte nič nedostal, prirodzene, takúto povinnosť nemá. V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on.

44. V tomto prípade by medzi stranami sporu vznikol zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda na jednej strane povinnosť žalobcu odpojiť sa z hlavnej vetvy plynu a na druhej strane povinnosť žalovaného vrátiť peňažný vklad (zo spisu vyplýva, že na základe uzavretej zmluvy si účastníci poskytli plnenia navzájom a plnenia aj prijali). V prípade zrušenia resp. neplatnosti tohto dvojstranného právneho úkonu je každý z nich zároveň povinným i oprávneným účastníkom právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej resp. neplatnej zmluvy (§ 457 Občianskeho zákonníka) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo § 457 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia.

45. So zreteľom na uvedené by sa žalobca v prejednávanej veci mohol domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sám nebol povinný vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa neplatnej zmluvy plnil výlučne on alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnil svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie). Zo spisu ale vyplýva, že o tieto prípady v danej veci nešlo. Vzhľadom na to by sa žalobca nemohol domáhať samostatného plnenia, ale mal vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností strán sporu primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalobca v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov zmluvy nevyjadril, pričom súd by bol viazaný jeho žalobným návrhom, nemohla by byť jeho žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za tohto skutkového stavu (by nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala § 457 Občianskeho zákonníka a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch strán vrátiť si poskytnuté plnenia (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 115/2008).

46. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci a priznal mu preto proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

52. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).