Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-11-2017.pdf
PDF · 76.47 KB
No categories available
15Ek/11/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G. C., I.. P..: XX.XX.XXXX, X. Y.: P. H. XXXX/XX, XXX XX V., proti povinnému: O. C., I.. P..: XX.XX.XXXX, X. Y.: D. XXXX/X, XXX XX V., o vymoženie 515 Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto:
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.05.2017 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 515 Eur na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 3T/37/2016-151 zo dňa 19.12.2016, právoplatnosť:19.12.2016, vykonateľnosť:19.12.2016.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.06.2017 vydal v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Lujza Michalovičová, sídlo exekútorského úradu: Stráž 223, 960 01 Zvolen, (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju viedol pod č. 113EX 2/17, a ktorý vydal dňa 08.06.2017 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 13.06.2017.
3. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.06.2017 bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 21.06.2017. Súdny exekútor vyzval oprávneného v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy na vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 22.06.2017. Táto výzva bola oprávnenému doručená 10.07.2017. Vyjadrenie oprávneného zo dňa 17.07.2017 bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 19.07.2017. Tieto uvedené dokumenty spolu s vyjadrením súdneho exekútora k návrhu na zastavenie exekúcie boli tunajšiemu súdu doručené dňa 24.07.2017.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že tak oprávnený ako aj povinný majú voči sebe vzájomné pohľadávky, ktoré je možné podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) navzájom započítať. Povinný pritom uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie nasledovné dôkazy. Prvým z nich je Trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/55/2016, na základe ktoré oprávnený bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a Trestného zákona, a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu Zvolen povinný tunajšiemu súdu nepredložil. Ďalej povinný v návrhu poukazuje na znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade povinný tento znalecký posudok súdu nepredložil. Nasledovným bodom, o ktorý sa opieral povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie je odkaz na platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/10/2017, ktorým bol oprávnený zaviazaný uhradiť povinnému sumu 1887,6 Eur s prísl.. Povinný však uznal, že oprávnený podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, bolo nariadené pojednávanie, a teda vlastne súdne konanie pred Okresným súdom Zvolen v tejto občianskoprávnej veci nebolo právoplatné ukončené. Povinný v zmysle uvedeného v návrhu na zastavenie exekúcie mal za to, že došlo k zániku pohľadávky oprávneného voči povinnému, a z tohto dôvodu požiadal súd o zastavenie exekúcie.
5. Oprávnený sa k návrhu na zastaveniu exekúcie vyjadril tak, že nesúhlasil so zastavením exekúcie, a to z dôvodu, že pohľadávka povinného nie je spôsobilá na započítanie s pohľadávkou oprávneného, nakoľko prebiehajúce občianskoprávne konanie na Okresnom súde Zvolen ešte nebolo právoplatné skončené, a navrhol súdu zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa § 61 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
14. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
15. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
16. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, návrh povinného na zastavenie exekúcie je odôvodnený existenciou vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným, ktoré je možné podľa § 580 Občianskeho zákonníka navzájom započítať. Povinný uviedol aj citát z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26.05.2010, podľa ktorého: „V zmysle
ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.“
17. V zmysle uvedeného musia byť splnené podmienky započítania, aby mohlo dôjsť k započítaniu podľa zákona, a to vzájomnosť pohľadávok, (teda dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak), musí sa jednať o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie, (započítateľnými pohľadávkami nie sú tie pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou účastníkov, napr. podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je prípustné započítanie proti pohľadávkam na náhradu škody spôsobenej na zdraví s výnimkou, ak by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody spôsobenej takisto na zdraví), musí byť prítomný prejav smerujúci k započítaniu. Zákonné podmienky musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k započítaniu.
18. Povinný predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol existenciu pohľadávky voči oprávnenému, ktorú by bolo možné započítať. Toto tvrdenie v návrhu však žiadnym listinným dôkazom povinný nepodporil. Súdu predložil len návrh na zastavenie exekúcie, ktorý obsahoval len tvrdenia povinného, ktoré neboli podložené dôkazmi, ktorými by reálne odôvodňoval svoj návrh. V zmysle uvedeného súd nemal nijakým spôsobom preukázanú existenciu pohľadávky povinného voči oprávnenému, ktorú by bolo možné započítať. Zároveň exekučným titulom v tomto exekučnom konaní sa vymáha suma priznaná ako bolestné, ktoré vzniklo ako dôsledok spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Teda sa jedná o pohľadávku na náhradu škody spôsobenej na zdraví oprávneného, a na to aby mohlo dôjsť k započítaniu podľa § 580 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na podmienku, že sa musí jednať o pohľadávku rovnakého druhu, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak voči pohľadávke oprávneného voči povinnému na náhradu škody spôsobenej na zdraví by musela smerovať pohľadávka povinného voči oprávneného na náhradu škody spôsobenej na zdraví, aby mohlo dôjsť k ich vzájomnému započítaniu. Túto skutočnosť však povinný tunajšiemu súdu nijakým iným spôsobom nepreukázal, a teda predložil súdu len svoje ničím nepodložené tvrdenia, súd nemal ani možnosť preskúmať podmienky započítania vzájomných pohľadávok, a práve preto súd nemohol považovať návrh povinného na zastavenie exekúcie ako dôvodný.
19. Na základe uvedeného súd nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.