Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/125/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľky: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. U. XX, XXX XX G. U., proti povinnému: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o určenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Konanie sa, v časti o určenie vyživovacej povinnosti povinného sumou 30 % zo sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa, zastavuje.

II. Povinný je povinný prispievať navrhovateľke výživným, určeným rozsudkom 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.12.2011, od 05.03.2015 do rúk navrhovateľky, čím sa mení platobné miesto určené hore uvedeným rozsudkom.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2015 domáhala, aby súd uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorú sumu bude povinný zaviazaný poukazovať navrhovateľke vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred od 04.03.2015.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011, právoplatným dňa 26.10.2012, bola navrhovateľke nariadená ústavná starostlivosť, ktorá bola od 20.12.2011 realizovaná v Detskom domove v Necpaloch. Od 04.03.2015 sa navrhovateľke poskytuje starostlivosť v Detskom domove v Necpaloch na základe Dohody o poskytovaní starostlivosti a podmienkach pobytu po dovŕšení 18. alebo 19. roku veku v zmysle § 49 ods. 3 a § 53 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. V súčasnej dobe je navrhovateľka študentkou 1. ročníka SOŠ strojárskej v Martine, učebný odbor technicko-administratívny pracovník, nemá inú možnosť bývania, a ani dostatočný príjem, z ktorého by bola schopná sa samostatne živiť a študovať. V zmysle § 61 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov je navrhovateľka povinná za poskytovanú starostlivosť hradiť úhradu z výživného určeného rodičovi súdom.

3. Povinný sa k návrhu navrhovateľky, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 17.04.2015, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom navrhovateľky, a to na pojednávaniach konaných dňa 26.10.2016, 9.6.2017, ktoré súd vykonal v neprítomnosti povinného, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil. Pojednávanie nariadené na deň 28.7.2017 súd vykonal v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorí sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnili. Bol zistený nasledovný skutkový stav:

5. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že od starkej sa dozvedela, že povinný nie je jej pravý otec, ale jej nevlastný otec. Navrhovateľke nie je známe, akým spôsobom došlo k zápisu povinného ako otca na jej rodný list, a ani jej nie je známe, či došlo k osvojeniu navrhovateľky alebo či došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov, čo sa týka otcovstva navrhovateľky. Skutočnosť, že sa nejedná o jej biologického otca, je navrhovateľke známa iba z počutia. Navrhovateľka ďalej uviedla, že bola v detskom domove do svojich 18 -ich rokov, t. j. do XX.XX.XXXX, avšak bola tam umiestnená až do 02.12.2015. Navrhovateľka sa následne od jarných mesiacov roku 2016 zamestnala v Dolnom Kubíne, kde pracovala v pekárni asi jeden mesiac. V Dolnom Kubíne bývala u priateľa, s ubytovaním nemala žiadne výdavky. Potom pracovala ako brigádnička v krčme do decembra 2016, dostávala za upratovanie 100,- Eur mesačne, a tiež tam pracovala ako pomocníčka, a za celú jej pracovnú činnosť dostávala 420,- Eur mesačne. V čase, odkedy navrhovateľka odišla z detského domova, až dovtedy, ako sa zamestnala v pekárni, nepracovala nikde. Kým nezačala pracovať v pekárňach, navrhovateľku živil jej priateľ, poskytoval jej ubytovanie, aj stravu. Svojmu priateľovi následne navrhovateľka potom, ako sa zamestnala v pekárňach, prispievala na stravu a ubytovanie sumou 100,- Eur, takže jej zostalo 300,- Eur na vlastné výdavky pre vlastnú potrebu. Odvtedy, ako bola zamestnaná v pekárňach a v krčme, sa navrhovateľka živí úplne sama.

5. Povinný sa následne vo veci vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.01.2017, v ktorom uviedol, že navrhovateľka nie je jeho biologickou dcérou, nakoľko došlo k jej osvojeniu. Súčasne povinný predložil súdu potvrdenie o svojej dlhodobej pracovnej neschopnosti. Povinný v podaní doručenom súdu dňa 08.06.2017 uviedol, že nastupuje na preventívnu liečbu v Tatrách. Zopakoval, že navrhovateľka nie je jeho dcérou, čo môže dokázať skúškou DNA, a ďalej uviedol, že nemá žiadny príjem, nakoľko má priznaný 55 % -ný invalidný dôchodok, ale je bez príjmu, keďže nemá dosť odpracovaných rokov.

6. Na výzvu súdu zo dňa 05.04.2017 Detský domov v Necpaloch v podaní doručenom súdu dňa 19.05.2017 uviedol, že navrhovateľke bola poskytovaná ústavná starostlivosť od 22.08.2011 do 03.03.2015. Od 03.03.2015 do 02.12.2015 bola navrhovateľke poskytovaná starostlivosť na základe dohody medzi detským domovom a mladým dospelým. V tomto období bol navrhovateľke poskytovaný príspevok zo štátu vo výške 226,10 Eur, z ktorého si musela zabezpečiť stravu, ošatenie, hygienu, cestovné, školské pomôcky a pod. Tento príspevok musela pravidelne každý mesiac zdokladovať. Ďalej navrhovateľka poberala mesačne vreckové vo výške 27,20 Eur, prídavok na dieťa. Raz za rok jej bol vyplatený vecný dar vo výške 22,70 Eur.

9. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2011 (č.l. 15), súd zistil, že vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. O. nar. X.X.XXXX a A. O. nar. X.X.XXXX, deti matky: W. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a otca: M. Z. nar. XX.X.XXXX bola vo výroku II. predmetného rozsudku určená vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, pre každé dieťa zvlášť, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktoré bol otec povinný poukazovať na účet Detského domova v Necpaloch. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že maloleté deti boli predbežným opatrením zverené dočasne do ústavnej starostlivosti Detského domova v Necpaloch.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21P/213/2011 súd zistil z rodného listu L. O., vyhotoveného Matričným úradom Mesta Žilina dňa 8.9.2011 (č.l. 169 spisu), že ako matka navrhovateľky je zapísaná W. O., nar. XX.X.XXXX a ako otec navrhovateľky M. Z. nar. XX.X.XXXX.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len :

Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine (ďalej len „ZoR“): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 61 ods. 1 prvej a druhej vety, zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele za poskytovanú starostlivosť dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou podľa § 47 ods. 3 písm. d) druhého bodu sa určuje úhrada. Úhrada za poskytovanú starostlivosť sa hradí z výživného určeného rodičovi súdom.

Podľa § 61 ods. 6 zákona č. 305/2005 Z.z. mladý dospelý, ktorý požiadal o poskytovanie starostlivosti, platí úhradu za starostlivosť podľa § 47 ods. 3 písm. d) prvého a druhého bodu; počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy, pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky mladým dospelým sa úhrada neurčuje.

Podľa § 61 ods. 7 prvej vety zákona č. 305/2005 Z.z. úhradu za bývanie v detskom domove platí mladý dospelý vo výške najviac 30 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 8 zákona č. 305/2005 Z.z. ak trvá vyživovacia povinnosť rodiča k mladému dospelému, odsek 1 sa vzťahuje rovnako.

12. Súd o uplatnenom nároku navrhovateľky rozhodol tak, že konanie v časti o určenie vyživovacej povinnosti povinného sumou 30 % zo sumy životného minima na plnoleté nezaopatrené dieťa zastavil podľa § 161 ods. 2 v spojitosti s ust. § 230 CSP.

13. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.

14. Súd mal preukázané, že o nároku navrhovateľky na výživné bolo už skôr právoplatne rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2011 a ktorým bola povinnému určená vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke v totožnom rozsahu, teda vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ako sa navrhovateľka domáhala v tomto konaní, len s tým rozdielom, že v rozsudku sp. zn. 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011 bola otcovi navrhovateľky uložená povinnosť poukazovať výživné na účet Detského domova v Necpaloch, do ktorého ústavnej starostlivosti bola navrhovateľka v tom čase umiestnená. Navrhovateľka, vzhľadom na dovŕšenie plnoletosti a následné poskytovanie starostlivosti o navrhovateľku Detským domovom Necpaly na základe Dohody medzi detským domovom a mladým dospelým od 03.03.2015, sa v tomto konaní domáhala, aby výživné bolo poukazované povinným priamo jej, keďže jej vznikla podľa ust. § 61 zákona č. 305/2005 Z. z. povinnosť platiť za poskytovanú starostlivosť detským domovom úhradu z výživného určeného rodičovi súdom.

15. Navrhovateľka si teda v tomto konaní uplatnila ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Navrhovateľka sa nedomáhala zmeny výšky vyživovacej povinnosti povinného, len zmeny platobného miesta, na ktoré má povinný výživné uhrádzať. Preto súd konanie v časti o určenie vyživovacej povinnosti povinného zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

16. Keďže mal súd v konaní preukázané, že navrhovateľke bola poskytovaná ústavná starostlivosť Detským domovom v Necpaloch do 03.03.2015 a od 03.03.2015 do 02.12.2015 bola navrhovateľke poskytovaná ústavná starostlivosť na základe Dohody medzi detským domovom a mladým dospelým, navrhovateľka bola preto povinná detskému domovu platiť za bývanie v detskom domove úhradu v zmysle § 61 zákona č. 305/2005 Z.z., pričom od 3.12.2015 už navrhovateľke ústavná starostlivosť poskytovaná nie je, súd zaviazal povinného na platenie výživného priamo do rúk navrhovateľky a zmenil tak platobné miesto pre platenie výživného navrhovateľke, určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/213/2011-189 zo dňa 31.10.2011.

17. Pokiaľ aj povinný popieral svoju vecnú pasívnu legitimáciu a tvrdil, že nie je otcom navrhovateľky, súd mal preukázané z rodného listu navrhovateľky, že povinný je na rodnom liste navrhovateľky ako jej otec zapísaný, preto táto argumentácia povinného spochybňujúca jeho vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní je nedôvodná.

18. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a súčasne neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.