Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-64-2023.pdf
PDF · 83.26 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/64/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Vondrovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Z. Y., narodeného X. R. XXXX zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky L. R., narodenej XX. X. XXXX, trvale bytom R. X, a otca B. Y., narodeného X. E. XXXX, trvale bytom R. X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletý Z. Y., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, tak že matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý týždeň od pondelku do piatka a otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý týždeň od piatka do pondelku.
Otec maloletého je povinný prispievať na jeho výživu maloletého sumou 150 eur mesačne vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka maloletého bude počas trvania pracovného pomeru otca dostávať prídavok na dieťa z Rakúskej republiky, ktorého výška bude zodpovedať aktuálnej zákonnej úprave podľa predpisov Rakúskej republiky po odpočítaní nároku na prídavok na dieťa podľa predpisov Slovenskej republiky.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka sa návrhom doručeným súdu dňa 16. augusta.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zverí maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky, otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne, bude upravený styk otca s maloletým tak, že otec bude prebiehať každý víkend v mesiaci od piatka 16:00 hod. do nedele 18:00 hod. Matka návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu s otcom, z dôvodu nezhôd matka v auguste 2022 opustila spoločnú domácnosť, odvtedy sa o maloletého starajú s otcom striedavo tak, že matka zabezpečuje starostlivosť v pracovné dní, cez víkendy zabezpečuje starostlivosť otec. Ako dôkaz predložila rodný list maloletého. Dňa 9. októbra rodičia súdu doručili písomnú podpísanú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v znení ako vo výroku I tohto rozsudku.
2. V e-mailovom podaní doručenom súdu dňa 7. júna 2024 otec súdu oznámil, že potvrdzuje uzavretie rodičovskej dohody, podľa ktorej rodičia aj fungujú a súhlasí so schválením rodičovskej dohody.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany súdu doručil správu z 10. apríla 2024 o prešetrených pomeroch na strane otca, v ktorej uviedol, že maloletý má u otca vytvorené vhodné podmienky na výchovu a zdravý vývin. Otec býva v trojizbovom rodinnom dome sám s maloletým. Pracuje ako vodič z povolania, chodí na týždňové turnusy od pondelka do piatku. Po práci chodí piatok vyzdvihnúť syna u matky. S matkou spolu komunikujú bez problémov, ohľadne spoločného syna sa vedia dohodnúť. Otec matke platí výživné 150 eur a tiež platí poplatky za materskú školu a stravu mesačne 20 eur. Otec synovi navyše kupuje oblečenie, má u neho oblečenie a hračky ako u matky. Jeho mesačný príjem je 2700 - 2800 eur. Má ešte 2 deti z predchádzajúceho manželstva. Dcéra F. študuje na vysokej škole, platí na ňu výživné 110 eur, syn X. je už zamestnaný. Otec sa počas šetrenia ku konaniu vyjadril, že trvá na uzavretej rodičovskej dohode. Touto dohodou upravená forma starostlivosti maloletému vyhovuje, je na ňu zvyknutý. V pracovnom týždni, keď je u matky, chodí do materskej školy. Na sviatkoch a prázdninách sa vedia dohodnúť. Cez sviatky, keď je otec doma, býva maloletý často uňho.
4. Procesný opatrovník maloletého súdu doručil správu o prešetrených pomeroch z 22. apríla 2024, v ktorej uviedol, že vzhľadom na zistené skutočnosti odporúča schváliť rodičovskú dohodu. Šetrením zistil, že maloletý má u matky zabezpečené vhodné podmienky pre zdravý vývin a výchovu. Matka býva maloletým a jej otcom v 4-izbovom rodinnom dome v podielovom vlastníctve starého otca a tety maloletého. Náklady na bývanie predstavujú 400 eur mesačne. Matka bola toho času na rodičovskej dovolenke a poberala prídavky z Rakúska v sume 172,40 eur. Maloletý navštevuje MŠ, poplatky za ktorú uhrádza otec maloletého. Matka počas šetrenia uviedla, že trvá na rodičovskej dohode, nechce na nej nič meniť, syn je na starostlivosť v zmysle dohody zvyknutý, nerobí mu problémy z pohľadu psychického a fyzického vývinu. Otec matke prispieva na syna sumou 150 eur.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením s návrhom, oboznámením s obsahom listinných dôkazov ako aj s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v zmysle ustanovenia § 31 Civilného mimosporového poriadku v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, a procesného opatrovníka, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Matka na pojednávaní uviedla, že navrhuje schváliť rodičovskú dohodu, naďalej podľa nej fungujú a všetkým vyhovuje. Počas sviatkov alebo podľa potreby sa vedia dohodnúť aj inak. Matka sa zamestnala v Billa na skrátenú úväzok, kde pracuje 4 dni. Okrem toho pracuje pre 2 zdravotné poisťovne, dokopy 3 dni v týždni. Pracovné povinnosti plní v čase, kedy je maloletý v materskej škole. Poberá rodičovský príspevok z Rakúska. Kým nepracovala, náklady na bývanie platil jej otec, s ktorým bývajú. Do budúcna mu plánuje prispievať na bývanie. Otec matke prispieva na výživu maloletého 150 eur, platí výdavky v materskej škole, otec nemá nedoplatok na výživnom za obdobie od začatia konania. Ohľadne starostlivosti a výchovy maloletého sa rodičia vedia dohodnúť.
6. Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
9. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
12. Podľa § 63 ods. 1,2,3 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu rodičov, dosiaľ nebol výkon rodičovských práv a povinností upravený súdnym rozhodnutím. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v znení ako vo výroku I rozsudku, súdu navrhli jej schválenie a procesný opatrovník na základe vykonaných šetrení odporučil jej schválenie. Rodičia vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti v súlade s touto dohodou, maloletý je na takúto úpravu zvyknutý, vyhovuje mu. Súd zistil, že uzavretá rodičovská dohoda je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, potreby maloletého sú riadne zaistené, je v súlade so záujmami maloletého, preto súd v súlade s § 24 ods. 4 zákona o rodine rodičovskú dohodu schválil. Súd pritom vychádzal zo zistenej skutočnosti, že otec ku dňu vyhlásenia rozsudku nemal nedoplatok na zročnom výživnom.
15. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Proti tomuto rozhodnutiu by odvolanie podané matkou maloletého nebolo právne účinné, nakoľko matka maloletého sa po vyhlásení a odôvodnení tohto rozsudku práva podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde.
Proti výroku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.