Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-66-2017.pdf
PDF · 149.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/66/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: C. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. B. G., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/a, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČ: 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, právne zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 09.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 01.09.2016 do 08.04.2017 zamieta.
Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.02.2017 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 21.03.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že Dňa 28.04.2009 žalobca uzatvoril so žalovaným (resp. s jeho právnym predchodcom obchodnou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783) zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX. V zmluve vystupoval ako spotrebiteľ, keďže je uzatvoril ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzťahujú sa tak na neho právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy mu bol poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: výška úveru 9.928,- eur, výška úrokovej sadzby 14,98 %, RPMN 18,28 %, výška mesačnej splátky 220,34 eur, celkové náklady 5.936,48 eur. Žalobca v ďalšom namietal, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d), e), g), i) zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý na túto zmluvu dopadal, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, z čoho v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. vyvodzoval záver, že predmetný spotrebiteľský úver je nutné považovať za poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Žalobca konkrétne namietal, že v zmluve
chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere nestačí uviesť len údaj o počte splátok, pričom spotrebiteľ má právo vedieť presný termín, kedy splatí poskytnutý úver. Na základe údaja o konečnej splatnosti má možnosť sa lepšie rozhodnúť o výhodnosti úveru a má možnosť posúdiť schopnosť splácania splátok podľa svojej finančnej situácie v určenom časovom období. Ďalej žalobca namietal, že v zmluve nebolo uvedené rozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky. Žalobca tiež namietal, že zmluva neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu, prípadne sťažnosť. Za uvedenie tejto náležitosti na zmluve nemožno považovať uvedenie adresy sídla veriteľa v záhlaví zmluvy, keďže tento údaj je údajom podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. Napokon žalobca namietal, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru, pričom nebol oboznámený s celkovou výškou úveru, ale len s celkovými nákladmi úveru, ktorá informácia však nenahrádza zákonnú požiadavku úveru. Z uvedeného žalobca vyvodzoval, že mal povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške úveru 9.928,- eur. Žalovaný sa tak prijímaním mesačného plnenia bezdôvodne obohatil na úkor jeho majetku prinajmenšom sumou 500,- eur, nakoľko on uhradil úver spolu s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom. Jeho plnením bez právneho dôvodu tak žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 OZ), a preto požaduje žalobou časť preplatku vo výške 500,- eur. Žalobca napokon uviedol, že žalovaného vyzval na plnenie zaslaním predsporovej výzvy zo dňa 26.07.2016, no žalovaný prejavil negatívny postoj. Uplatňuje si súčasne úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 01.09.2016, kedy mal už žalovaný nesporne 21 dní vo svojej dispozícii predsporovú výzvu. 3. Žalovaný sa k jemu doručenej žalobe a jej prílohám na výzvu súdu vyjadril písomne podaním zo dňa 18.04.2017, v ktorom namietal, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.04.2009 má všetky náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú absenciu údaja o konečnej splatnosti úveru ,žalovaný uviedol, že má za to, že zákonodarca nepožaduje uvedenie konečnej splatnosti určenej na presný deň, keďže to nevyplýva ani z dikcie predmetného ustanovenia. Zákonodarca uvádza, že musí byť uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Z ustanovení zmluvy vyplývajú nasledujúce skutočnosti: Deň uzavretia zmluvy: 28.4.2009, počet mesačných splátok: 72 a splatnosť prvej splátky: 15.05.2009, pričom vo Všeobecných podmienkach je uvedené, že zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich (bod II.-6.) Má tak za to, že z vyššie uvedeného je možné jasne určiť konečnú splatnosť úveru, čím bola splnená zákonná podmienka. Pokiaľ ide o údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., žalovaný sa bránil, že v zmluve je jasne uvedená výška mesačnej splátky, s ktorou bol žalobca riadne oboznámený. Spotrebiteľ môže súčasne počas trvania spotrebiteľského úveru, kedykoľvek požiadať o predloženie amortizačnej tabuľky s rozčlenením na jednotlivé platby. K neuvedeniu náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. žalovaný uviedol, že adresa na doručovanie, prípadne sťažnosti je uvedená na prvej strane v ľavom hornom rohu: „CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO 35 787 783, akciová spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka 2435/B". Má za to, že táto adresa je jasne uvedená, neprehliadnuteľná, možno ju bez problémov vidieť a obrátiť sa s prípadnou reklamáciou či sťažnosťou. Napokon žalovaný uviedol, že v zmluve je jasne uvedená maximálna výška úveru a celkové náklady. Žalobca bol s týmito informáciami riadne oboznámený, pričom súhlasil s týmito podmienkami a zmluvu podpísal. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 4. Strany sporu v podanej replike podľa ust. § 167 ods. 3 CSP a v podanej replike podľa ust. § 167 ods. 4 CSP zásadne len zopakovali svoju argumentáciu uvedenú v žalobe a vo vyjadrení k žalobe. 5. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 7. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal (sporný bol zásadne len výklad obsahu spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.04.2009 v kontexte s ďalej cit. ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.), súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 28.07.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.07.2017.
8. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 9. Zo zmluvy označenej ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX datovanej dňa 28.04.2009 (ďalej len „Zmluva“) vyplýva, že túto Zmluvu uzatvoril s CS a žalobca, pričom obsahom záväzku CS bolo poskytnúť v prospech žalobcu bezúčelový úver maximálne vo výške 9.928,- eur a obsahom záväzku žalobcu bola najmä povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v rovnomerne rozvrhnutých 72-och mesačných splátkach vo výške 220,34 eur, splatných vždy k 15. dňu v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15.05.2009. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru bola uvedená vo výške 18,28 %, úroková sadzba 14,98 % ročne, pričom v zmluve bola uvedená tiež priemerná RPMN pre zodpovedajúci typ úveru 12,37 %, celkové náklady 5.936,48 eur. Ďalej bola žalobcom zvolená možnosť štandardného súboru poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a hospitalizácie v dôsledku úrazu, a to podľa rámcových zmlúv o poistení č. X. a X. uzavretých medzi CS a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. platnými v čase uzavretia Zmluvy a aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a. s., ktorými sa toto poistenie riadi, s ktorými sa mal žalobca pred uzavretím Zmluvy oboznámiť a vyjadriť svoj súhlas. V ďalšom bola určená čiastka na úhradu poistného 4,99 % z dohodnutej mesačnej splátky úveru a do tej mesačnej splátky zahrnutá. 10. Potvrdením zo dňa 16.04.2015 adresovaným žalobcovi CS tomuto oznamovalo, že ku dňu 14.04.2015 bol jeho spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXXXXXX splatený v celej výške. 11. Predsporovou výzvou zo dňa 26.07.2016 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval CS na vrátenie preplatku úveru, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia do 21 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy, a to z rovnakých dôvodv, ktorými žalobca odôvodnil podanú žalobu. 12. Z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd.: Sa, vložka č.: 2435/B má súd zo svojej činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 CSP), že CS bol na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Exre/311/2016-9 zo dňa 16.08.2016 a v zmysle ust. § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra, a to ku dňu 30.06.2016, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s ust. čl. R.123-74-1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. čl. 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 k cezhraničného zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (akciovou spoločnosťou) zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris a CS. 13. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. 14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 15. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre
profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. 16. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov; s účinnosťou od 01.07.2007 nahradené ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.) 17. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 18. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 19. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 270/2008 Z. z. účinnom od 01.08.2008 do 10.06.2010, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí [6) § 43 Občianskeho zákonníka] musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 20. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008 do 30.04.2014, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim 1. podnikateľ, [1) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, [2) § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 178/1998 Z.z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín. 22. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 23. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 24. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 25. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 26. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 27. Podľa ust. § 456 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 28. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 29. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 30. Podľa ust. § 517 ods.2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 32. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 33. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 34. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 35. V zmysle ust. § 69 ods. 3 v spojení s ust. § 69aa ods. 10 ObZ prešlo dňom 30.06.2016 na BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako na univerzálneho sukcesora (právneho nástupcu) imanie CS (teda vrátane záväzkov CS voči tretím osobám). 36. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom do 31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala ObZ bez ohľadu na to, kto bol subjektom tohto vzťahu (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. 37. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi žalobcom a CS (ktorého právnym nástupcom je žalovaný) vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej Zmluvy zo dňa 28.04.2009. Aj s poukazom na to, že zo strany CS išlo pri poskytnutí úveru o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany žalobcu nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov CS žalobcovi, súd dospel k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi Zmluvy vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 258/2001 Z. z. (keďže nešlo zároveň o prípad podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy) a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, pričom spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod., čo vyplýva legálnej definície spotrebiteľského úveru podľa cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade účastníci Zmluvy uzavreli v danom prípade zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorou sa CS zaviazal poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky (úver) do výšky 9.928,- eur a žalobca sa zaviazal CS vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. 38. CS tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ nesporne splnil poskytnutím peňažnej sumy 9.928,- eur (čiastočne na splatenie predchádzajúcich záväzkov žalobcu zo zmlúv o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXX) žalobcovi s tým, že žalobca sa mal zaviazať vrátiť CS poskytnuté peňažné prostriedky spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 5.936,48 eur [zahŕňajúce úrok vo výške 14,98 % ročne a poistné vo výške 10,47 eur mesačne; poistné vo výške 4,99 % zo splátky bez poistenia, t. j. 4,99 % zo sumy 209,87 = 10,47 eur, potom splátka s poistením 209,87 eur + 10,47 eur = 220,34 eur], a to v 72 mesačných splátkach vo výške 220,34 eur (72 x 220,34 eur = 15.864,48 eur) so splatnosťou 15. dňa v mesiaci, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 15.05.2009 (z čoho vyplýva splatnosť poslednej 72. mesačnej splátky dňa 15.04.2015). Rovnako bolo medzi stranami sporu nesporné, že žalobca CS splatil všetky uvedené peňažné záväzky, ktoré mu mali na základe Zmluvy vzniknúť, t. j. celkovo uhradil CS sumu 15.864,48 eur. 39. Žalobca v konaní namietal, že sporná Zmluva neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. d), e), g), i) zákona č. 258/2001 Z. z., z čoho v zmysle cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. vyvodzoval záver, že predmetný spotrebiteľský úver je nutné považovať za poskytnutý bez úrokov a poplatkov. 40. Pokiaľ ide o žalobcom namietané formálne nedostatky spornej Zmluvy, a to podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z., a to že predmetná Zmluva neobsahovala adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť súd poukazuje na to, že žalobca zjavne pojmovo dezinterpretoval znenie tohto zákonného ustanovenia, keďže pojem „predávajúci“ vo svojich podaniach nahradil pojmom „veriteľ“. Súd má však za to, že tieto pojmy v tomto prípade nemožno stotožňovať. V kontexte s týmto záverom, súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o definovanie pojmu „predávajúci“ pre účely výkladu dotknutého ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. je potrebné vychádzať zo znenia cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré definuje pojem „veriteľ“, a to medzi iným aj tak, že týmto je aj v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru aj predávajúci. V odkaze č. 4 k tomuto ustanoveniu je uvedené ust. § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktoré však bolo s účinnosťou od 01.07.2007 nahradené cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. Je teda zrejmé, že na účely výkladu ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. je potrebné za predávajúceho považovať len toho veriteľa podľa cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý ako predávajúci, t. j. ako podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predal tovar, alebo poskytol službu (nie však vo forme poskytnutia samotného spotrebiteľského úveru). V danom prípade má tak súd za to, že CS ani nemal povinnosť takýto údaj v Zmluve uviesť a súd sa preto ďalšou
argumentáciou strán sporu ohľadom tejto náležitosti Zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre nadbytočnosť nezaoberal. 41. Čo sa týka námietky žalobcu, že Zmluva neobsahovala náležitosť podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. celkovú výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru, súd primárne poukazuje na podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorými sú: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Z obsahu Zmluvy [časť B)] vyplýva, že v danom prípade bola dohodnutá maximálna výška úveru v sume 9.928,- eur, teda podstatná náležitosť zmluvy o úvere podľa písm. b) uvedeného v predchádzajúcej vete, t. j. suma, do ktorej budú poskytnuté peňažné prostriedky na žiadosť dlžníka. Ako uviedol aj samotný žalobca v tejto sume aj bol predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý. Z uvedeného tak vyplýva nedôvodnosť aj tejto námietky žalobcu o absencii ďalšej podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasne možno uviesť, že Zmluva obsahovala aj podmienky upravujúce čerpanie spotrebiteľského úveru, a to v jej časti A2), A3) v spojení s časťou B1) a ust. časti III. bod III.-3. VP. 42. V ďalšom sa súd zaoberal námietkou žalobcu, či Zmluva obsahovala náležitosť podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., keďže Zmluva neobsahovala údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vo forme uvedenia konkrétneho dňa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu s odkazom aj na ním citovaného rozhodnutia krajských súdov (čl. 2 ods. 3 CSP), keďže v danom prípade podmienky Zmluvy umožňovali žalobcovi ako „priemernému spotrebiteľovi“ [definovanému v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ako spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov] bez ťažkostí identifikovať údaj o konečnej splatnosti, a to aj bez toho, aby bol tento v Zmluve určený presne dátumovo. V zmluve bolo totiž jasne vymedzené, že žalobca ako spotrebiteľ má splatiť spotrebiteľský úver v 72-och mesačných splátkach so splatnosťou každej z nich do 15. dňa v príslušnom mesiaci (teda vrátane aj poslednej 72. splátky), pričom prvá splátka je splatná dňa 15.05.2009. Tieto údaje prostredníctvom jednoduchej matematickej operácie zvládnuteľnej aj osobou zo základným vzdelaním (t. j. aj priemerného spotrebiteľom) umožňovali bez akýchkoľvek ťažkostí žalobcovi identifikovať dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. deň 15.04.2015 [keďže úver mal byť splatený v 72 mesačných splátkach, t. j. v splátkach trvajúcich 6 rokov (72 mesiacov / 12 mesiacov v roku), so splatnosťou 15. dňa v mesiaci]. Napokon ani samotný normatívny text cit. ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. neuvádza ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere „termín o konečnej splatnosti“ alebo „dátum konečnej splatnosti alebo „deň konečnej splatnosti“, ale len formuláciu „konečná splatnosť spotrebiteľského úveru“ na rozdiel napr. od normatívneho textu cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., kde bola použitá formulácia „termín splatnosti“. Aj keď sa na daný záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a CS nevzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, súd podporne z výkladového hľadiska poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, ktorým bol daný výklad ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, v zmysle ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“. 43. Pokiaľ ide o posledný žalobcom namietaný nedostatok Zmluvy, a to, že neobsahovala údaje podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. údaje o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd sa v tomto prípade stotožnil so žalobcom. Aj keď totiž bola v Zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 220,34 eur úroková sadzba 14,98 % ročne, výška poistného 4,99 % z mesačnej splátky, nikde však nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 220,34 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku, aby tak mal žalobca ako spotrebiteľ vedomosť v akej konkrétnej výške bude jeho dlh, pokiaľ ide o istinu úveru, v čase tej ktorej splátky. Keďže bol nepochybne žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 9.928,- eur, je však v zmysle cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia je nutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalobcu vrátiť CS len poskytnutú peňažnú sumu 533,90 eur, a to v 10-tich mesačných splátkach vo výške 53,39 eur a súčasne s každou splátkou zaplatiť aj poistné vo výške 3,33 % z tejto mesačnej splátky vo výške 1,78 eur (3,33 % x 53,39 eur = 1,78 eur; celkovo poistné 17,80 eur = 10 x 1,78 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 15.01.2013 a poslednej dňa 15.10.2013 a pri splatnosti 2. až 9. splátky 15. dňa príslušného mesiaca. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalovaného bolo CS vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky v sume 9.928,- eur, a to v 72-voch mesačných splátkach vo výške 53,39 eur (9.928,- eur / 72 = 137,8889 eur) a súčasne s každou splátkou zaplatiť aj poistné vo výške 4,99 % z tejto mesačnej splátky vo výške 1,78 eur (4,99 % x 137,8889 eur = 6,88 eur; celkovo poistné 495,36 eur = 72 x 6,88 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 15.05.2009 a poslednej dňa 15.04.2015 a pri splatnosti 2. až 71. splátky 15. dňa príslušného mesiaca. Žalobca mal tak zo Zmluvy peňažný záväzok zaplatiť CS celkovo sumu 10.423,36 eur. Na uvedenom závere nič nemôže zmeniť ani už zmienený rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, ktorým bol daný výklad ust. čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), na ktorý sa v rámci svojej argumentácie odvolávajú veritelia. V prvom rade súd poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ totiž vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V zmysle ust. čl. 27 Smernice členské štáty mali povinnosť prijať a uverejniť opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 12.05.2010, pričom tieto opatrenia sa uplatňujú od 12.05.2010. Je možné konštatovať, že v čase uzavretia Zmluvy bola v platnosti Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998), ktorej záväzný výklad Súdny dvor EÚ v dotknutom rozsudku nepodal. Súdny dvor EÚ tak vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 258/2001 Z. z. Navyše výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. V otázke výkladu cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. je už vytvorená stabilizovaná súdna prax, s ktorou je v súlade aj výklad súdu prezentovaný v tomto rozsudku. 44. Žalobca podľa ním produkovaného, medzi stranami sporu nesporného, tvrdenia, ktoré potvrdzuje napokon aj potvrdenie CS zo dňa 16.04.2015 splatil v lehote splatnosti v celej výške (teda nepochybne v sume zodpovedajúcej súčtu všetkých v Zmluve dojednaných splátok), t. j. vo výške 15.864,48 eur (splátka vo výške 220,34 eur x 72 splátok = 15.864,48 eur). Možno tak konštatovať, že žalobca uhradil CS celkovo sumu o 5.441,12 eur vyššiu ako zodpovedala sume jeho peňažných záväzkov zo Zmluvy [suma 15.864,48 eur uhradená žalobcom - suma 10.423,36 eur, ktorú mala žalobca povinnosť uhradiť = 5.441,12 eur]. Pokiaľ tak žalobca uhradil CS oproti sume 10.423,36 eur ešte navyše sumu 5.441,12 eur, z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by existoval akýkoľvek právny dôvod peňažného plnenia žalobcu voči CS v tomto rozsahu. Na strane CS tak vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa cit. ust. § 451 ods. 2 OZ, keďže CS získal peňažným plnením žalobcu v rozsahu sumy 5.441,12 eur majetkový prospech bez právneho dôvodu. CS tak podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ vznikla povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia, a to podľa cit. ust. § 456 OZ tomu, na koho úkor ho získal, v prejednávanom prípade žalobcovi, a to v súlade s cit. ust. § 458 ods. 1 OZ v rozsahu celej peňažnej sumy 5.441,12 eur. Z dôvodu uvedeného v odseku č. 35 tohto rozsudku (t. j. z dôvodu univerzálnej sukcesie) vstúpil do povinnosti CS žalovaný. Pokiaľ sa týka času plnenia záväzku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5.441,12 eur, súd poukazuje na to, že OZ neobsahuje žiadne ustanovenie o čase plnenia (splatnosti) nároku vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani medzi stranami sporu o tomto čase plnenia nedošlo k žiadnej dohode. Žalovaný tak v zmysle cit. ust. § 563 OZ bol povinný plniť žalobcovi deň po tom, čo ho o toto plnenie žalobca požiadal. Ak žalobca za takúto výzvu považoval predsporovú výzvu zo dňa 26.07.2016 adresovanú CS, možno konštatovať, že k tomuto dňu bola CS už zaniknutá bez likvidácie a teda výzva na plnenie bola adresovaná neexistentnému subjektu. V predsporovej výzve navyše žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu sumu (výšku) bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadal od CS vydať v lehote 21 od doručenia tejto výzvy. Súd tak za výzvu žalobcu žalovanému na plnenie podľa cit. ust. § 563 OZ považoval v zmysle ust. § 124 ods. 2 CSP až samotnú žalobu. (k uvedenému právnemu posúdeniu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 210/2005 zo dňa 01.05.2006 v zmysle ktorého právnej vety: „keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak nedošlo
požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“) Žalovaný tak bol povinný plniť žalobcovi deň po doručení žaloby, t. j. dňa 08.04.2017 (žalovanému bola žaloba doručená dňa 07.04.2017). Teda až dňom 09.04.2017 sa dostal žalovaný s plnením svojho dlhu v žalovanom rozsahu 500,- eur podľa cit. ust. § 517 ods. 1 OZ do omeškania (keďže nesporne do dňa rozhodnutia súdu vo veci žalovaný žalobcovi žalované peňažné plnenie neposkytol). 45. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo žalobcovi podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. V kontexte výšky úrokov z omeškania je podstatné, kedy došlo medzi stranami sporu k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu (§ 488 OZ), resp. k vzniku práva žalobcu na plnenie - na vydanie bezdôvodného obohatenia - voči žalovanému a k vzniku záväzku žalovaného (ako právneho nástupcu CS) vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie (§ 489 OZ). K vzniku práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a na druhej strane tomu korelujúceho záväzku žalovaného ohľadom celej sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 5.441,12 eur nedošlo v tom istom čase, ale postupne, a to vzhľadom k tomu, že žalobca CS plnil sumu 5.441,12 eur nie jednorázovo, ale postupne v splátkach. Keďže nie je možné istiť, ktoré zo splátok bez právneho dôvodu CS zaplatených si žalobca vo forme nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobou uplatnil, nie je možné ani ustáliť, či záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu vznikol v období do účinnosti nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., t. j. do 31.01.2013, alebo po jeho účinnosti, t. j. či výška žalobcom žalovaných úrokov z omeškania sa má riadiť podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2013 (v takomto prípade by boli úroky z omeškania vo výške 8 % ročne, keďže k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením jeho dlhu, t. j. ku dňu 09.04.2017 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP), alebo podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013 (v takomto prípade by boli úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, keďže k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením jeho dlhu, t. j. ku dňu 09.04.2017 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 %). Či už by sa výška úrokov z omeškania mala uplatňovať podľa právnej úpravy účinnej do 31.01.2013, alebo od 01.02.2013, možno konštatovať, že žalobca si žalovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 500,- eur uplatnil nepochybne v zákonnej výške (t. j. vo výške podľa právnej úpravy účinnej od 01.02.2013, teda v nižšej výške ako podľa právnej úpravy účinnej do 31.01.2013), a preto sa súd už v ďalšom nezaoberal z dôvodu nadbytočnosti otázkou, kedy došlo k plneniu žalobcu bez právneho dôvodu CS, ktorá skutočnosť tak založila právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. 46. Súd tak viazaný žalobou (§ 216 ods. 1 CSP), pokiaľ ide o rozsah žalovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj rozsah uplatnenej výšky úrokov z omeškania - 5 % ročne, rozhodol o žalobe tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokmi z omeškania v (žalovanej) výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 09.04.2017 do zaplatenia, pričom v ostatnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 01.09.2016 do 08.04.2017 žalobu zamietol. 47. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 94 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 28.07.2017: 500,- eur , t. j. istina + 7,60 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 09.04.2017 do 28.07.2017 = 507,60 eur; celková žalovaná výška pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: 500,- eur, t. j. istina + 22,60 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 01.09.2016 do 28.07.2017 = 522,60 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 507,60 eur / 522,60 eur = 0,97 = 97 %; úspech žalovaného 3 % = 100 % - úspech žalobcu 97 %; čistý úspech žalobcu 97 % - 3 % = 94 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 94 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).